Štátna Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) mala v minulosti veľmi zlú reputáciu, keďže podliehala rozličným politickým tlakom bývalej vládnej garnitúry. Dnes to tak, podľa generálneho riaditeľa agentúry Ivana Čeredejeva, nie je. Politici mali vraj na ňu požiadavky iba na začiatku volebného obdobia, dnes ich však už TASR nezaujíma. Práve to by mohlo byť aj dôvodom škrtenia príspevkov štátu pre túto inštitúciu. Zatiaľ, čo sa v tomto roku znížil štátny príspevok zo 70 na 45 miliónov korún, budúci štátny rozpočet je voči TASR ešte nemilosrdnejší, keďže jej pridelil len 27 miliónov. Za kritickú situáciu to označili viacerí poslanci spolu s predsedom výboru pre kultúru a médiá Jánom Budajom a riaditeľom TASR Ivanom Čeredejevom. Hádam dokonca sa do sporu dostali aj bývalí tribúni nežnej revolúcie.
Neustále znižovanie príspevkov
Podľa generálneho riaditeľa TASR vystačia prostriedky na činnosť agentúry do februára až marca budúceho roku. Ako povedal pre SLOVO, potom mu neostáva nič iné, len zhasnúť svetlo a zavrieť za sebou dvere. Kým teda sa ešte v roku 1998 schválila dotácia 80,4 milióna korún, v roku 2001 to bude iba 27 miliónov. Pritom často sa (hoci niekedy len v tisícoch) odlišovala schválená suma peňazí od skutočnosti. Napríklad v roku 1998 to bolo spomínaných vyše 80 miliónov, TASR však dostala len 78,798 milióna. V roku 1999 vláda pre túto inštitúciu schválila 79,8 milióna, no do agentúry prišlo iba necelých 75 miliónov.
Minister kultúry Milan Kňažko pri hodnotení nelichotivej situácie v agentúre tvrdí, že jej generálny riaditeľ vyvinul malú iniciatívu pri schvaľovaní jej transformácie. I. Čeredejev však hovorí o opaku a dodáva, že Kňažko sa problematike TASR ani nerozumie. Zároveň spomenul, že paragrafovaný návrh zákona o verejnoprávnej tlačovej agentúre už vlani v júni predložil Legislatívnej rade vlády SR. Obsahoval štyri varianty transformácie TASR, napríklad na obchodnú spoločnosť s účasťou štátu, na akciovú spoločnosť s účasťou štátu alebo iné kombinácie. Čeredejev má zase tieto návrhy: zmena zo štátneho podniku na verejnoprávnu inštitúciu (financovanie by sa upravilo uzatvorením zmluvy so štátom), na akciovú spoločnosť (s jednou nepredajnou akciou vo vlastníctve štátu), čiastočná alebo úplna privatizácia. Pritom by sa prikláňal k alternatíve prechodu TASR na akciovú spoločnosť, pričom jednotlivé akcie by si okrem štátu odkúpili médiá, čo je úplne bežná prax vo svetových i tlačových agentúrach. Napríklad Aliancia európskych tlačových agentúr združuje 29 subjektov, pričom v 13 je štát ich priamym vlastníkom.
Príklady zo zahraničia
Maďarská agentúra MTI je stopercentná štátna akciová spoločnosť, pričom vlani dostala vládnu dotáciu vo výške 1,2 miliardy forintov, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje dvesto miliónov. Aj na zriadení a financovaní francúzskej AFP sa štát podieľa rozhodujúcim podielom. V minulosti dokonca predstavoval štátny príspevok pre túto agentúru vyše 60 percent finančných zdrojov agentúry, dnes je to vyše 40 percent. Pri gréckej štátnej agentúre ANA tvorí štátny príspevok až 70 percent rozpočtu. Pritom agentúra ešte využíva podporu vlády pri získavaní prostriedkov z fondov EÚ, z ktorých financuje investície do technológie. Štát je vlastníkom agentúr napríklad aj v Bulharsku, Španielsku, Poľsku, Rumunsko, Slovinsku, Turecku, Albánsku a Chorvátsku.
Čeredejev tvrdí, že štát potrebuje agentúru, pretože len ona môže poskytovať objektívne informácie. „Štát si ponecháva určitú kontrolu nad agentúrou predovšetkým zo strategických dôvodov, pretože je informačným prostriedkom zabezpečujúcim možnosť informovania verejnosti v krízových prípadoch. Sú to prípady, ako je napríklad hrozba vojenskej intervencie zo strany iného štátu, vypuknutie epidémie či živelných pohrôm, keď je potrebné spoľahlivo, neskreslene a bez meškania doručiť pokyny a nariadenia štátnej administratívy obyvateľstvu prostredníctvom médií. Agentúra v takýchto prípadoch slúži ako najefektívnejší distribútor, pretože je schopná preniesť tieto pokyny všetkým médiám naraz, v tom istom čase“, uvádza sa v materiáli I. Čeredejeva.
Lobistické záujmy
Zároveň dodáva: „Treba zdôrazniť, že za úsilím charakterizovať situáciu v TASR ako krízovú stoja výlučne lobistické aktivity iných, súkromných subjektov, pre ktoré je TASR ťažko prekonateľnou prekážkou k ovládnutiu slovenského trhu s agentúrnymi informáciami. Vzhľadom na veľmi malý trh, neschopný uživiť viac agentúr, je nosnou ideou týchto snáh odstránenie TASR ako štátnej tlačovej agentúry z trhu.“ Pritom za človeka, ktorý chcel najviac priškrtiť rozpočet agentúry, uvádza generálny riaditeľ agentúry podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Osoba, ako tvrdí Čeredejev, blízka vicepremiérovi – Dušan Deván – je dnes členom predstavenstva súkromnej agentúry SITA. Agentúry, ktorou jedným zo zakladateľov bol práve Čeredejev, ktorý už v tom čase považoval slovenský mediálny trh za malý.
Ivan Čeredejev chce teraz využiť určitú formu lobingu v parlamente, keďže navrhovaný štátny príspevok je likvidačný. Podobný názor už vyjadrili v TV Markíza viacerí členovia Výboru pre kultúru a médiá NR SR. Podľa podpredsedu SDĽ Ľubomíra Andrassyho 27 miliónov nie je ani na zaplatenie odstupného zamestnancom. Poslanec za KDH František Mikloško zase poznamenal, že v takomto prípade môžeme prejsť na tradičný spôsob dedinských hlásnikov. Za likvidačný považuje navrhovaný rozpočet aj Jirko Malchárek (dnes už poslanec za ANO). Čeredejev celú problematiku uzavrel slovami: „Je to koncepcia gazdu, ktorý sa rozhodol odnaučiť koňa žrať.“
