Či súčasný spôsob vládnutia kabinetu Ivety Radičovej nazveme chaosom alebo spontánnym poriadkom je len vecou pohľadu. Stav, v ktorom si každý robí, čo chce, a sleduje pri tom iba svoje vlastné ciele, je akoby modelovaný podľa Hayekovej teórie. Tou sa však celkom zjavne neriadili slovenskí „hayekovci“, ktorí sa namiesto spoliehania na vrtkavý spontánny poriadok radšej rozhodli pre isté peniaze, hoci aj od „prehnitého“ štátu.
Žiadne spoločné ciele
Podobne zrejme kalkulovali aj niektorí vysokí funkcionári súčasných vládnych strán, ktorí si prostredníctvom straníckych kolegov veľmi úspešne riešili svoju bytovú otázku. Konzervatívni politici sa rozhodli zabezpečiť potreby svojej rodiny konzervatívne. Nikto od nich predsa nemôže čakať, že sa budú správať ako liberáli a budovať liberálny dom. Po prevalení týchto afér sa zdá, akoby štát pre uctievačov všemocného trhu celkom stratil svoje opodstatnenie. Veď načo je komu taký štát, z ktorého si homo politicus nemôže urobiť ani poriadny biznis. Ale to je už celkom iná kapitola.
Veľkou prednosťou spontánneho poriadku je podľa Hayeka neexistencia predpísaných spoločných cieľov. Zjavne to platí aj pre súčasnú koalíciu, lebo vládnutiu pod taktovkou Ivety Radičovej akýkoľvek zmysluplný cieľ chýba. Niežeby to vládne strany plánovali. Tento stav sa veľmi rýchlo ustálil. Akosi spontánne. Jasným dôkazom je koordinácia chystaných „zásadných opatrení“. Povedané slovami Obyčajných ľudí, „jeden deň niekto z vlády niečo vyhlási, druhý deň to niekto iný opraví a tretí deň to niekto celé poprie.“ Akurát nikto (vrátane politických špičiek) nevie povedať, k čomu majú ohlasované kroky vlastne smerovať. Koniec – koncov, niet sa čo čudovať, ak predstavitelia vládnej koalície spolu komunikujú prostredníctvom otvorených listov a mediálnych vyhlásení. Ale čo už, keď predseda druhej najsilnejšej vládnej strany má v čase rokovaní koaličnej rady pravidelne lepší program ako držať premiérke balónik.
V skutočnosti… chaos
Asi jediná otázka, na ktorú majú predstavitelia vládnych strán spoločný názor, je presvedčenie, že nechcú, aby sa vrátil Fico. Ani toto zistenie však nie je v protiklade s Hayekovým učením, podľa ktorého je prirodzené, že sa ľudia dokážu zhodnúť skôr na negatívnom programe, t. j. nenávisti k nepriateľovi.
Ak je podľa Hayeka existencia verejných inštitúcií opodstatnená len vtedy, keď sú schopné stať sa súčasťou spontánneho poriadku, vláde Ivety Radičovej sa tento cieľ podarilo splniť prakticky okamžite. Ktovie prečo sa tento spontánny úspech nestretol so všeobecným pochopením…
Nech už súčasnú situáciu charakterizujeme akokoľvek, list straníckej skupinky Igora Matoviča zrejme len ťažko padne na úrodnú pôdu. V súčasnej situácii môžeme sotva očakávať, že Iveta Radičová bez vízie a autority nejaký iný poriadok nastolí. A tak nám ostáva spoliehať sa iba na ten spontánny poriadok, ktorý (skutoční) obyčajní ľudia nazývajú… chaosom.
Foto: Podarí sa nastoliť poriadok Obyčajným ľuďom?
Autor foto: SITA/Michal Burza
