V susedných štátoch Maďarska je rozšírený názor, nezávisle od ich politickej moci, že nacionalistická demagógia maďarských politikov je od dualistickej monarchie (1869) jeho stálym a silným politickým aspektom. Toto poznanie viedlo maďarských sociálnych demokratov od vzniku ich strany k tomu, že v boji za demokratickú spoločnosť je prvoradou požiadavkou boj proti nacionalizmu. Malo to svoje opodstatnenie na začiatku 20. storočia, keď napríklad školské zákony grófa Apponyiho znamenali ťažký úder pre nemaďarské národnosti, ktoré tvorili početnú väčšinu Uhorska. Ešte viac dôvodov na tento boj bolo počas Horthyho vlády medzi dvoma svetovými vojnami, keď pod heslom revízie Trianonu prebiehala urputná nacionalistická kampaň zameraná proti susedným krajinám. A čo je menej známe, na nacionalistické city hrala aj komunistická diktatúra Mátyása Rákosiho. Byť nacionalistom tak v Maďarsku znamenalo vždy dobrý „politický kšeft“. Práve preto na túto kartu stavil Viktor Orbán a jeho strana Fidesz, keď boli pri moci od roku 1998 do 2002. Fidesz, ktorý sa vtedy definoval skôr ako liberálna než ako konzervatívna strana, operoval s nacionalistickou demagógiou, ktorú predtým dôsledne a verejne kritizoval. Viktor Orbán sa začal považovať za „premiéra 15 miliónov Maďarov“, rovnako ako predtým József Antall, ktorého svojho času za taký výrok Orbán kritizoval. Najnovšie pred niekoľkými týždňami Orbán vyhlásil, že maďarská ľavica vždy zradila svoj národ a rovnako to robia aj súčasní socialisti. Nepodporujú napríklad dvojité občianstvo pre Maďarov žijúcich v zahraničí, čím údajne bránia „duševnému zjednoteniu maďarského národa“. Už sa nespomína, že dvojité občianstvo odmietla kedysi aj vláda Fideszu, a hlavne sa proti nemu postavila väčšina voličov, ktorí sa zúčastnili na minuloročnom decembrovom referende. Maďarská pravica s pomocou dvoch najväčších sekundantov maďarského nacionalizmu – Lászlóa Tökésa, kalvinistického biskupa v Sedmohradsku, a Miklósa Duraya – hovorí len o tom, že sociálni demokrati sú nenárodní, preto od nich nemôže nik, kto sa považuje za Maďara, čakať nič dobré – hlavne nie dvojité štátne občianstvo. O to dôležitejšie však je, že Orbán a Fidesz sa ocitli v opozícii voči takmer celej pospolitosti maďarských intelektuálov. Poprední historici, literáti, spisovatelia rad radom dokazovali, že ľavicové progresívne myšlienky sú súčasťou maďarského duchovného života. Jedným z najhorlivejších iniciátorov debaty bol 96-ročný, takmer 70 rokov v Paríži žijúci spisovateľ a historik Ferenc Fejtő. V medzivojnovom období bol publicistom, významnou postavou sociálnej demokracie, neskôr vedúcim spolupracovníkom francúzskej tlačovej agentúry AFP. Podľa neho boli jednota národa a pokrok vedúcimi myšlienkami maďarskej kultúry a v 20. storočí ich najhodnovernejšie reprezentovali práve sociálni demokrati. Je charakteristické, že pravica v Budapešti dokázala odpovedať len osvedčeným pravicovým receptom – antisemitizmom. Fejtőho pôvodné meno je údaje Fischl, je teda maďarským Židom, pričom sa dávalo za pravdu horthyovskému súdu, pred verdiktom ktorého musel Fejtő odísť do emigrácie. Každý chápe, že v budúcich voľbách sa očakáva ostrý boj medzi pravicou a ľavicou. Dá sa tiež predpokladať, že po roku 2006 ostanú v maďarskom parlamente len dve strany – socialisti a Fidesz. Podľa prieskumov verejnej mienky sa totiž liberálne centristicko-pravicové Maďarské demokratické fórum pohybuje okolo piatich percent, teda na prahu zvoliteľnosti do parlamentu. Fidesz a jeho líder Orbán už ukázali, že väčšinu sa pokúsia získať nacionalistickou rétorikou. Socialisti budú musieť brániť iný postoj, a síce že opätovné vzbudenie maďarského nacionalizmu je nebezpečnou hrou pre Maďarsko i Maďarov v okolitých krajinách. Základným záujmom je totiž solidarita a spolupráca stredoeurópskeho regiónu v rámci Európskej únie. Autor je publicista
