V roku 1961 sa stal členom Komunistickej stany Sovietskeho zväzu. V strane sa pomerne skoro začal aj aktívne angažovať. V rokoch 1967 až 1973 pôsobil v mestskom výbore strany v Orsku. Nezabudol ani na chemický priemysel. V rokoch 1973 až 1978 bo riaditeľom Orenburského plynárenského podniku.
V 80. rokoch začal Viktor Černomyrdin výrazne kariérne stúpať. V roku 1982 sa stal námestníkom ministra plynárenskho priemyslu Sovietskeho zväzu a v roku 1983 riaditeľom Všesovietskeho priemyselného združenia Ťumeňgazprom. V rokoch 1985 až 1989 bol ministrom plynárenského priemyslu Sovietskeho zväzu a v rokoch 1989 až 1992 bol predsedom predstavenstva Gazpromu.
Verný prezidentovi
Politická hviezda Viktora Černomyrdina naplno zažiarila v roku 1992, keď ho prezident Jeľcin vymenoval do funkcie premiéra Ruskej federácie. Vo funkcii nahradil Jegora Gajdara, známeho reformistu (zomrel v roku 2009). Po boku Borisa Jeľcina pôsobil ako premiér až do roku 1998. V tomto období už nie ako člen komunistickej strany, ale ako člen a spoluzakladateľ novej strany Náš dom Rusko.
S Borisom Jeľcinom zažil Černomyrdin mnoho horúcich chvíľ. Stál pri ňom počas politickej krízy v roku 1993, keď sa Jeľcin rozhodol riešiť revoltu Najvyššieho sovietu tankami, počas kríz súvisiacich s Čečenskom, či už to bol teroristický útok v Buďonovsku alebo prvá čečenská vojna, stál pri ňom aj pri zavádzaní rozporuplných ekonomických a politických reforiem.
Veľvyslanec proti oranžovej Ukrajine
Roky 1998 a 1999 boli rokmi hlbokej krízy v Rusku. Existovala dokonca hrozba rozpadu Ruskej federácie. Bolo to zároveň obdobie nevyspytateľných personálnych rozhodnutí prezidenta Jeľcina. Jedným z nich bolo aj odvolanie Viktora Černomyrdina z funkcie premiéra. Prezidentovi Jeľcinovi sa končilo funkčné obdobie a bolo potrebné nájsť nástupcu. Personálne rozhodnutia prezidenta Jeľcina boli indikátorom, kto by ním podľa želania prezidenta mal byť. Odvolaním Černomyrina jeho meno z okruhu možných „následníkov trónu“ vypadlo. Dnes už vieme, že „trón zdedil“ Vladimír Putin.
Po skončení služby Viktora Černomyrdina ako hlavy vlády sa začala jeho diplomatická kariéra. Už nový prezident Ruskej federácie Vladimír Putin vymenoval Viktora Černomyrdina za veľvyslanca na Ukrajine. Vymenovanie Černomyrdina za veľvyslanca bolo pre Ukrajinu dôležitým politickým gestom. Toto politické gesto však nezabránilo oranžovej revolúcii, páde vlády prezidenta Leonida Kučmu a nástupu novej vlády prezidenta Viktora Juščenka. Vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou ochladli. Ruský veľvyslanec Černomyrdin netajil svoj kritický postoj k novým ukrajinským vládcom. Situácia sa natoľko vyhrotila, že ukrajinská vláda v reakcii na nediplomatické vyjadrenia Viktora Černomyrdina pohrozila jeho vyhostením.
V roku 2009 ruský prezident Medvedev odvolal Černomyrdina z funkcie veľvyslanca na Ukrajine a vymenoval ho za svojho poradcu. To už bol Viktor Černomyrdin za horizontom svojej politickej kariéry. Pravdepodobne niekedy vtedy u neho prepukla choroba, o ktorej oficiálne médiá mlčia.
Viktor Černomyrdin bol súčasťou jednej epochy ruských dejín. Epochy charakterizovanej demokratizáciou a zavádzaním silných liberálnych prvkov do riadenia hospodárstva a zároveň chaosom a nestabilitou. Bola to epocha vlády prezidenta Jeľcina, obdobie 90. rokov minulého storočia. Černomyrdin zanechal nezmazateľnú stopu v ruských dejinách a ovplyvnil aj svetové dejiny. Zomrel 3. novembra 2010 v skorých ranných hodinách.
Foto: wikipedia.org, rt.com
