ten film, ako chlapík, čo sa vybral dovolenku, mal na prvej križovatke haváriu a úplne sa mu rozpadlo auto? Ten chlapík bol Smoliar, ale inak sa volal Antoine a hral ho francúzsky komik Bourvil. Neskôr hral s Belmondom v známom filme Veľký šéf, ktorý tiež – podobne ako Smoliara – režíroval Gérard Oury. A tento režisér mal asi v obľube cestovanie, pretože jeho filmy, to sú spravidla príbehy, ktoré sa odohrávajú v aute alebo vo vlaku… Skrátka, do Smoliara na prvej križovatke narazil Louis de Funés. V tých rokoch ešte len začínal byť známym hercom. Tu hral mafiána Saroyana. „Taková menší nehoda,“ povie Funés, keď Bourvil narieka nad zošrotovaným autom a ešte dodá: „Přeháníte“. Pravda, ak by sa film odohrával na dnešnom Slovensku, prvou scénou by sa mohol aj skončiť – narazil by doňho slovenský mafián s holou hlavou na krátkom tučnom krku, nafúknutými ramenami a Smoliara by namieste odrovnal. Alebo by mu povedal: „Navaľ dozajtra sto litrov a máš pokoj!“ Ale pán Saroyan ako staromódny mafián zo šesťdesiatych rokov vymyslí inakší plán. Aby Smoliara akože odškodnil, zapožičia mu starý luxusný kadilak, v ktorom je ukrytý cenný kontraband: zlato zatavené v nárazníkoch, šperky v dvojitom dne autobatérie, heroín v dutinách karosérie a napokon obrovský diamant Yucuncun v klaksóne uprostred obrovského volantu. Smoliar má byť ten „trouba“, ktorý ako náhradnú dovolenku podnikne na kadilaku cestu z Neapolu do Bordeaux a cenný náklad nič netušiac prepašuje na miesto určenia. Hoci Funés alias Saroyan svoj geniálny plán načmáraný na papieri spáli, náčrt ostane odtlačený aj na doske stola a zmocní sa ho konkurencia – zločinecký boss pre svoju rečovú chybu zvaný Kokta. V porovnaní s dneškom takisto veľmi zamatový ničomník. Keď sa dozvie, že poklad má v aute prepravovať akýsi „ňouma“, povie: „Dúfajme, že ho nebude treba z… za… zabiť ako vrabca, čo sa priplietol do poľovačky na kačice.“ Smoliar zažije sériu trapasov – len čo si sadne do kadilaku, otlčie si nárazníky a pri oprave sa zlata zmocní šťastný automechanik. V Ríme mu chce auto ukradnúť Kokta, ale Saroyanova skupina po naháňačke, bitke a prestrelke vráti kadilak späť do hotelovej garáže – akurát sa pri akcii z karosérie vysype všetok heroín. So Smoliarom chce z Ríma ujsť pôvabná manikérka, na ktorú fanaticky žiarli milenec zo Sicílie – dvojicu prenasleduje na malom zúrivo vytrubujúcom žltom aute. Napokon láska zvíťazí, Rimanka opúšťa Smoliara a vracia sa k Siciliánovi a ako náhradu za seba k uveličenému Bourvilovi posadí kyprú nemeckú stopárku, ktorá hneď prezradí, že je nudistka, čo divákovi sľubuje veľa zábavy. Pravda, podobné erotické narážky už sú dnes aj vo večerníčkoch. Smoliar sa veru aj v duchu teší na noc s nemeckou nudistkou v kempe, v ktorom, samozrejme, nocujú Saroyanova aj Koktova banda. Napokon však práve pohľadný Kokta zbalí Nemku (ženy milujú silných a úspešných), zatiaľ čo roztúžený Smoliar sa v noci v spánku vykotúľa zo svojho stanu. Na druhý deň má Smoliar už dvoch spolucestujúcich: nudistku aj Koktu, ktorý sa chce, samozrejme, zmocniť auta. Pri fotografovaní na útese naviguje Smoliara tak, aby zletel do mora. Duchaprítomná Nemka však na aute skratuje batériu a tak Kokta s korisťou nemôže ujsť – doženie ho Saroyan a už–už sa zdá, že predsa len dôjde k násiliu, náhodou však okolo prechádza policajná hliadka. Po úmyselne vyvolanom incidente sa Kokta nechá zatknúť, aby si zachránil kožu. Smoliar poškodenú batériu veľmi neekologicky šmarí do mora – aj so šperkami, ktoré s efektným ligotaním spočinú na dne. Potom úspešne prejde cez hranicu, zatiaľ čo Saroyanovej bande colníci auto prevrátia naruby (pozor, ďalší prežitok: taliansko-francúzska hranica). Napokon všetci zločinci aj s diamantom Yucuncun predsa len skončia v rukách polície. Zadržaný je, samozrejme, aj Smoliar, ako však vraví Funésovi v záverečnej replike, neobáva sa ničoho – je predsa nevinný! Nuž, v našich dnešných pomeroch by si to práve on odskákal za všetkých, ale aby žil na Slovensku roku 2006, až taký Smoliar predsa len nie je…
