a svojmu presvedčeniu je vari najdôležitejšia zásada, ktorou sa riadi Anna Ghannamová minimálne odvtedy, odkedy ju pozná celé Slovensko – teda od začiatku jej pôsobenia v Televízii Markíza. Diváci si ju navždy zapamätajú ako horlivú a pre vec zapálenú reportérku, ktorá každú tému chytila ako buldog kosť a nepustila, pokiaľ ju nevyčerpala. Aspoň ona sama o tom musela byť presvedčená. Do všetkého sa ponára celá, ani nedokáže robiť niečo na polovicu. Novinárstvo pre ňu nie je zamestnaním, ale povolaním. Zdá sa, že je úprimne presvedčená, že každá verejne činná a vplyvná osoba je povinná meniť, alebo aspoň formovať svet. Preto sa občas dostávala niekedy do väčšieho, niekedy do menšieho konfliktu s novinárskou etikou. Jej materiály často neboli iba nezainteresovaným spravodajstvom, ale cestou, ako ovplyvniť dianie a konanie ľudí. „Odhaľovanie neprávostí“ a „tlačenie“ ľudí a inštitúcií do čohosi sa však viac hodia do publicistiky, než do denného spravodajstva. Napriek tomu, že Anna Ghannamová hovorila vždy iba to, o čom bola skalopevne presvedčená. Aj jej moderovanie televízneho Sita prezrádzalo neovládateľnú impulzívnosť tejto nesporne významnej, ale nejednoznačne prijímanej osobnosti súčasnej televíznej obrazovky na Slovensku. Asi najviac sa do pozornosti dostala v súvislosti so svojou, miestami až preexponovanou, angažovanosťou sa v tzv. kauze Markíza. „Anna revolucionárka“ ju volali nielen promečiarovskí novinári. Vyčítali jej najmä neobjektívne posudzovanie sporu a jednoznačnú podporu Pavla Ruska. Jej odchod z Markízy je však najlepším dôkazom toho, o čo Anne Ghannamovej v skutočnosti išlo – pre ňu to bol boj dobra proti zlu, boj za demokraciu proti despotickému mečiarizmu, angažovala sa nie pre seba, ale v prospech spoločnosti. Toto je jej pohľad na svet, priúzky, ale úprimný. Nepochybne preto má manžela Araba, nepochybne preto vždy sympatizovala s bojom Arabov na Blízkom východe za slobodu, nepochybne preto sa o nej hovorilo, že je jedinou sympatizantkou SDĽ v spravodajstve Markízy okrem Braňa Ondruša (hoci svoju politickú, stranícku orientáciu nikdy nedávala verejne najavo). Anna Ghannamová nikdy nezostane stáť bokom, nedokáže nerobiť nič, preto sa teraz s vervou pustila (opäť) do čohosi nového. Bez akýchkoľvek pochybností to bude robiť naplno, alebo ak chcete, „revolučne“.
