Pričasté vyhlásenia Bieleho domu o hľadaní zbraní hromadného ničenia v Iraku preberali americké médiá, spolu s ostatnými pochybnými ospravedlneniami vojny, celkom nekriticky. Teraz tu máme ďalší príklad triumfu dezinformovania. Týka sa, a nie náhodne, opäť krajiny bohatej na ropu, v ktorej sa Spojené štáty usilujú o „zmenu režimu“ – ide o Venezuelu. Tentoraz sa však pod útokom neocitol diktátorský režim, ale demokracia. Prezident Hugo Chávez bol zvolený v demokratických voľbách. Prvýkrát v roku 1998, druhýkrát, podľa novej ústavy prijatej voličmi v referende, opäť v roku 2000. Napriek masívnym politickým nepokojom, vrátane 64-dňového štrajku v ropnom priemysle, ktorý zmrzačil ekonomiku, nikdy nevyhlásil výnimočný stav či suspendovanie ústavných práv. V skutočnosti počas Chávezovej vlády sa sloboda slova, zhromažďovania a združovania absolútne rešpektovala. Na rozdiel od predchádzajúcich administratív… Bývalý prezident USA Jimmy Carter v priebehu svojej minuloročnej návštevy povedal: „Verím, že vo Venezuele je sloboda slova taká živá, ako v každej inej krajine, ktorú som navštívil.“ Ak by mal čitateľ náhodou iný pocit, spôsobili ho pravdepodobne americké správy o Venezuele. Obsahujú prehnané obvinenia opozície, napríklad, že Chávez vytvára „castrovsko-komunistickú diktatúru“. V apríli minulého roka Cháveza nakrátko zosadili vojenským pučom, ktorý Bushova administratíva privítala. Predchádzali mu tradičné znaky zmeny režimu sponzorovanej Washingtonom vrátane zvýšeného financovania opozičných skupín a stretnutí medzi americkými predstaviteľmi a kľúčovými postavami puču. Bushova administratíva zasahuje do vnútorného vývoja vo Venezuele aj naďalej. Minulý mesiac bola zrušená pôžička, ktorú mala krajina dostať od Exportno-importnej banky USA. Podľa tunajších zahraničných diplomatov šéf banky priznal, že sa tak stalo z politických dôvodov. V posledných týždňoch sa zas objavila zinscenovaná snaha (v USA i Venezuele, ku ktorej sa pripojila aj Bushova administratíva) vytvoriť falošnú predstavu, že existuje požiadavka na vypísanie referenda o odvolaní Cháveza. Bushova administratíva chce, aby ľudia uverili, že vláda podpísala s opozíciou dohodu o usporiadaní referenda. Ak sa neuskutoční, na vine bude Chávez. Redakčné rady niekoľkých hlavných amerických denníkov už tento scenár prijali. Vláda však nijakú takúto dohodu nepodpísala. Opozícia bude musieť dodržať ústavné ustanovenia a najprv zozbierať dostatok podpisov. Navyše, opozícia je sama rozdelená a nie je jasné, či jej najsilnejšie zložky referendum skutočne chcú. Pre nich je to riskantnejší krok ako pre Cháveza. Už sa diskreditovali zle zinscenovaným pokusom o puč a štrajkom, ktorý zdevastoval ekonómiu a nič nedosiahol. Ak prehrajú referendum, či nedokážu zozbierať potrebných 2,5 milióna podpisov, ich hra sa môže skončiť. A keď uspejú, prinesie to iba nové voľby – a na nich sa Chávez bude s veľkou pravdepodobnosťou môcť zúčastniť. Jeho víťazstvu by sa potom dalo zabrániť len ťažko – nik vo Venezuele nemá takú podporu. To je hlavný problém opozície už štyri a pol roka. Nemôže vyhrať voľby, pretože veľká väčšina obyvateľov je chudobná a odmieta tradičnú skorumpovanú elitu, ktorá vládla štyridsať rokov. Preto sa opozícia rozhodla použiť na destabilizáciu vlády iné prostriedky – napríklad puč či ropný štrajk. V nasledujúcich mesiacoch budú americké médiá všetko zlé, čo sa vo Venezuele odohrá, hádzať na plecia Chávezovej vlády. Tí, ktorí si chcú vypočuť aj druhú stranu – či dokonca získať aspoň hrubý obraz o tom, čo sa v skutočnosti deje – by sa mali pripraviť na pár hodín strávených hľadaním na internete. Článok bol uverejnený v internetovom magazíne Z-mag www.zmag.org Preložil Radovan Geist
