Náš spôsob vyučovania histórie je založený skôr na všeobecných informáciách o udalostiach v čase. Princíp „zaľudňovania“ historických medzníkov buď celkom chýba, alebo zostáva na ďalších subjektoch mimoškolskej výchovy, najmä v konkrétnych regiónoch.
Ako príklad uvedieme aktuálnu storočnicu začiatku 1. svetovej vojny. Z médií sme sa priebežne dozvedali o sarajevskom atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu, európskych politických súvislostiach a pod. O tom, ako táto strašná vojna zasiahla priamo územie dnešného Slovenska iba málo. A pritom to bolo obdobie najväčšej účasti našich dedov a pradedov vo vojnovom konflikte! Horné Uhorsko malo v tom čase 2, 9 milióna obyvateľov, z čoho 400 tisíc mladých mužov muselo narukovať do c.- k. armády. Veľké množstvo vojakov bolo v bojoch zranených či zabitých, zajatých a pod. Prevažná väčšina slovenských rodín vážne pocítila následky uvedeného konfliktu.
Báseň kanadského lekára Johna McCrea: „Na flámskych poliach vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“
Je nanajvýš sympatické, že Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici si tohto roku naplánovalo rozsiahlu výstavu, ktorej zámerom bolo čo najviac priblížiť ľudskú dimenziu tejto historickej udalosti. Na osudoch konkrétnych ľudí – príslušníkoch 16. banskobystrického honvédskeho pešieho pluku. Základom poznatkov a dokumentov o uvedenom vojenskom útvare sa stala pôvodná výstava o histórii pluku, ktorá bola v meste inštalovaná roku 1918. Početný fond sa v múzeu zachoval v dobrom stave, preto ďalšia práca na realizácii výstavného projektu spočívala v dotvorení novozískaných informácií, zbierok a odborných hodnotení do zmysluplného a príťažlivého tvaru. Hlavní scenáristi výstavy Roman Hradecký a Vladimír Sklenka si prizvali aj ďalších odborníkov z prostredia mimo múzea a získali ešte plnohodnotnejší obraz diania.
A tak 20. októbra t. r. bola širokej verejnosti predstavená Veľká vojna v našich životoch prostredníctvom dobových reálií, fotografií, umeleckých stvárnení a i. Bonusom na vernisáži bolo pôsobivé vystúpenie Juraja Sarvaša, ktorý okrem recitácie sa prítomným osobne prihovoril. Aj keď vekom do obdobia 1. svetovej vojny neprísluší, výrazne ovplyvnila jeho život. Sarvašov otec narukoval do 16. honvédskeho pluku, v bojoch bol ranený a hoci sa z vojny vrátil, zranenia ho dlho trápili a na ich následky aj zomrel. Druhá spomienka sa viaže na herecký život, veď stvárnil hlavnú postavu vo filme o vzbure vojakov 71. trenčianskeho pluku v Kragujevaci s názvom Štyridsaťštyri (1957). Počas filmovania precítil dobové súvislosti oveľa intenzívnejšie ako mnohí jeho súčasníci.
Galéria fotografií vojakov, medzi ktorými si návštevníci môžu hľadať svojich dedov či pradedov.
Samozrejme, že na výstavných paneloch nechýba informačný text a popisky. Čo však obvyklé nebýva, to je paralelné dobové občianske komentovanie situácie. Ako nanajvýš pôsobivé sa ukázalo dielo Terézie Vansovej o vlastnom manželovi – Ján Vansa. Keďže obaja v meste pod Urpínom žili od roku 1911, citlivo vnímali všetko, čo sa týkalo obdobia rokov 1914 – 1918. Vansová ako žena a spisovateľka autenticky reflektovala atmosféru v Banskej Bystrici na konkrétnych udalostiach a postojoch obyčajných ľudí. Z jej pera sa napríklad dozvedáme o parádnej defilírke 16. pluku pri odchode na front. O ich veliteľovi Ferenczovi Hillovi, ktorý sa hrdo 17. augusta 1914 niesol na koni a 28. toho istého mesiaca ako jeden z prvých padol na fronte…
Medzi príslušníkmi pluku bol aj hudobný skladateľ Ján Móry a básnik Ivan Krasko.
Do vojny narukoval veľký počet vojakov z troch okolitých žúp, na výstave sa možno dozvedieť, kto všetko medzi nich patril. Príslušníkmi pluku boli dramatik a spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, hudobný skladateľ Ján Móry, architekt Ladislav Hudec, básnik Ivan Krasko, mladý poet Janko Filipča… Patril k nim aj jeden z troch synov uznávaného banskobystrického mešťanostu Júliusa Cesnaka, ktorý mladučký na fronte padol.
No muži na vojnu iba neodchádzali, do mesta prichádzalo množstvo ranených z frontu. Banská Bystrica bola totiž jedným zo sídiel, v ktorých bola zriadená vojenská nemocnica. Vo veľkých barakoch v Majeri sa liečilo okolo šesťtisíc ranených, na samostatnom cintoríne bolo celkom pochovaných 1 380 vojnových obetí. Mimochodom, správcom barakov bol adoptívny strýko básnika Jána Poničana. Ako malý chlapec tam neraz zašiel a pozoroval život i biedu umierania vojakov ôsmich národností.
Poľná pošta doručí korešpondenciu s dobovou pečiatkou.
Zaujímavým prvkom výstavy je aj zobrazenie fungovania poľnej pošty, dokonca pre jej priblíženie je tu inštalovaná dobová schránka, do ktorej môžu návštevníci vhodiť pre túto príležitosť vyhotovené korešpondenčné lístky s dobovou pečiatkou.
Dojemná je aj veľká galéria fotografií vojakov, medzi ktorými si návštevníci môžu hľadať svojich dedov či pradedov.
Treba vysloviť presvedčenie, že takto prezentovaná história osloví oveľa viac ľudí ako suché texty v učebniciach. Vťahuje ich totiž priamo do centra udalostí, osobne zainteresúva na hľadaní rodinných koreňov, predstavuje im minulosť mesta a regiónu obrazne a príťažlivo.
Výstava Veľká vojna v našich životoch v Stredoslovenskom múzeu potrvá do 15. februára 2015.
Foto: Archív Stredoslovenského múzea – Michaela Trstenská a Jana Borguľová (1)
Veliteľ 16. honvédskeho pluku Ferenz Hill, ktorý ako jeden
z prvých padol na fronte.
Roman Hradecký, jeden zo scenáristov pri otvorení výstavy.
Juraj Sarvaš recitoval, ale hovoril aj o svojich dotykoch
s prvou svetovou vojnou.
Z dnešného územia Slovenska 400 tisíc mladých mužov
narukovalo do c.- k. armády.
Pomník v Majeri, kde bola zriadená vojenská nemocnica.
