Opoziční politici kritizujú vládu, že míňa verejné peniaze neefektívne, okrem iného aj na „nesystémové“ kroky v sociálnej oblasti, v poľnohospodárstve či v oblasti životného prostredia. Namiesto toho – tvrdí opozícia – by financie mali smerovať v oveľa väčšom rozsahu do vedy, výskumu, do nových technológií a inovácií. Treba pripomenúť – a ani na to opoziční politici nezabúdajú – že práve k zvýšeným investíciám do týchto oblastí sa súčasná vláda Roberta Fica zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení krátko po voľbách pred rokom a pol. Takmer celá Európa zaostáva I keď je fakt, že veda a výskum na Slovensku patria z hľadiska financovania medzi problémové oblasti, pre lepšie pochopenie tejto situácie je potrebné nazrieť do nedávnej minulosti. Hoci predchádzajúca vláda ustavične zdôrazňovala potrebu zvýšiť výdavky na vedu a výskum, od slov k činom mala ďaleko. Prakticky od roku 1998 podpora tejto oblasti z roka na rok klesala, a tak bol napokon Dzurindov kabinet nútený priznať, že splniť tento cieľ sa mu nepodarilo ani za osem rokov krútenia vládnym kormidlom. Vláda totiž po prvýkrát mierne zvýšila financie na vedu a výskum, a aj to iba v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, až v roku 2006. Od súčasného vládneho kabinetu sa však požaduje, aby v zmysle Lisabonskej stratégie tento desaťročný hendikep nielen dobehol, ale v roku 2010 dokázal na vedu a výskum vyčleniť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V napĺňaní tohto „európskeho“ trojpercentného cieľa pritom pokrivkávajú aj ostatné členské štáty Európskej únie. Túto hranicu sa darí dosiahnuť len severským krajinám, Holandsku a Francúzsku. V nových členských štátoch únie sa objem prostriedkov uvoľnených na výskum pohybuje pod hranicou jedného percenta HDP. Slovensko si stanovilo reálny cieľ – zabezpečiť do troch rokov financovanie vedy a výskumu na úrovni 1,8 percenta HDP. Je to síce pod priemerom únie, ale aj tam podľa slov hovorkyne Asociácie európskych obchodných a priemyselných komôr (Eurochamber) Guandeliny Cominottiovej investície v roku 2007 oproti predošlému roku poklesli v priemere z 1,9 na 1,85 percenta. Súkromné investície: nijaké Aká je teda súčasná realita? Koncom minulého roka výdavky na vedu a výskum na Slovensku predstavovali 0,44 percenta HDP, čo znamená v porovnaní s predošlým obdobím určitý vzostup. Podpísal sa pod to – pochopiteľne – aj dynamický ekonomický rozvoj krajiny. Avšak najmä pre plánovaný vstupu Slovenska do eurozóny začiatkom roku 2009 a splnenia maastrichtských kritérií, ktoré sa naň viažu, musí vláda pristupovať k verejným výdavkom viac ako opatrne. Problematickým sa javí najmä spôsob financovania vedy, výskumu a s tým súvisiacimi inováciami a novými technológiami. Európska únia požaduje, aby na tento účel putovalo percento z verejného a dve percenta zo súkromného sektora tak, aby tieto výdavky spolu dosiahli plánovanú výšku troch percent. Na Slovensku však podnikatelia dávajú do vedy a výskumu iba 0,1 percenta HDP, čo je takmer nič. Takže ak sme vlani investovali do vedy, výskumu a inovácií spolu „biednych“ 0,44 percenta HDP, bolo to predovšetkým zásluhou verejných výdavkov v pomere, ktorý je práve opačný, než navrhuje EÚ. Podpora vede a výskumu zo strany súkromného sektoru dominuje v Luxembursku, Francúzsku i Nemecku a v USA predstavuje dokonca 2,7 percenta HDP. Otázne je, či je u nás za tohto stavu vôbec možné úroveň vedy a výskumu zvýšiť. Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič vidí jednu z možnosti v prenesení špičkového výskumu a výskumných centier z Kórey, Izraela, Nemecka a ďalších vyspelých krajín na Slovensko. Hlavnou úlohou zahraničných a našich odborníkov by bolo realizovať u nás výskum napríklad vo sfére nanotechnológií, iónovej a plazmovej oblasti, čiže vo vysoko perspektívnych oblastiach prírodných vied. Sme lepší ako USA Ľady sa už aj pohli. Začína sa budovať iónové a plazmové centrum v Trnave, tento rok sa dobuduje laserové centrum, vzniknú pracoviská molekulárnej biológie, pripravuje sa spolu desať spoločných projektov. O tom, že súčasný vládny kabinet to s podporou vzdelanosti, vedy a výskumu myslí vážne, svedčí aj skutočnosť, že rezort školstva dostal v štátnom rozpočte na rok 2008 najväčší balík peňazí – päťdesiatpäť a pol miliardy korún – ako i fakt, že medziročný nárast finančných prostriedkov Slovenskej akadémie vied oproti začiatku roku 2007 predstavuje 15 percent. Väčšia pozornosť sa tak, okrem iného, bude môcť venovať vytváraniu spoločných výskumných pracovísk SAV a vysokých škôl, ako aj prenosu výsledkov výskumu do praxe. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že britské noviny Times napríklad pred časom publikovali rebríček vedeckých výstupov prepočítaných na finančné vstupy vo viacerých európskych krajinách i zámorí a Slovensko obsadilo dvanáste miesto, pričom o osem priečok predbehlo Spojené štáty americké. Slovenská veda a výskum sa v súčasnosti nachádzajú na historickej križovatke. Podľa slov európskej komisárky pre informačnú oblasť Viviane Redingovej by okrem vlády, ktorá im už dala zelenú, pomohol podmienky na ich rozvoj zlepšiť aj program na informatizáciu spoločnosti financovaný Euróskou úniou. Pre Slovensko v ňom vyčlenili na roky 2007 – 2013 miliardu eur, takže s národným spolufinancovaním to bude približne 1,2 miliardy eur. Autor je publicista
