Polčas vládnutia súčasného kabinetu Roberta Fica je za nami. Hospodárstvo Slovenska naďalej napreduje, ekonomika rastie štvornásobne rýchlejšie ako priemer európskej dvadsaťsedmičky. Splnili sme maastrichtské kritéria na ceste za eurom a Rada ministrov financií Európskej únie, ako aj Výbor Európskeho parlamentu pre menové záležitosti, odporučili začiatkom júna vstup našej krajiny do eurozóny. Predpovede opozičných politikov, že nová vláda nenaplní v tomto bode svoje programové vyhlásenie a bude „bezbreho míňať verejné peniaze v záujme vlastného populizmu“, ako aj ich vízie ekonomickej katastrofy, sa jednoducho nenaplnili. Stanovisko štruktúr Európskej únie (EÚ) jednoznačne svedčí o tom, že Slovensko patrí medzi ekonomicky stabilné krajiny a má na to, aby sa stalo aj plnoprávnym členom monetárnej únie. Fakty a čísla o tom taktiež hovoria jasnou rečou. Hospodársky „tiger“ Hospodárstvo Slovenska v prvom štvrťroku 2008 medziročne rástlo o 8,7 percenta, kým hrubý domáci produkt (HDP) celej EÚ vzrástol len o 2,5 percenta. V porovnaní medzi dvoma štvrťrokmi si slovenská ekonomika polepšila o 2,1 percenta, čo predstavuje taktiež najvyšší nárast v rámci štátov únie. Druhú priečku obsadilo Nemecko, ktorého ekonomika v rovnakom období rástla rýchlejšie o 1,5 percenta a tretie skončilo Poľsko s ekonomickým rastom vo výške 1,4 percenta. Vyplynulo to z najnovších údajov európskeho štatistického úradu (Eurostat). Pre porovnanie, hospodárstvo USA si v prvom štvrťroku 2008 medziročne polepšilo o 2,5 percenta a v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,2 percenta. Stanovisko Rady ministrov financií EÚ, ktorým odobrila náš vstup do eurozóny, obsahuje zároveň aj presvedčenie, že naša krajina je schopná ďalšieho progresívneho rozvoja. To znamená, že vládny kabinet Roberta Fica musí maastrichtské kritéria splniť nielen teraz, ale aj udržať ich plnenie v budúcnosti. V inováciách stále zaostávame Jedným z krokov k postupnému naplneniu tohto cieľa sa stalo prijatie strategického dokumentu – Národného modernizačného programu pod názvom Slovensko 21. Zahŕňa v sebe mnohé opatrenia najmä v oblastiach ďalšieho rozvoja vedy, školstva, aktivizácie trhu práce či zlepšovania podnikateľského prostredia. Jednotlivé členské štáty únie by (v zmysle Lisabonskej stratégie) mali na podporu vedy a výskumu v roku 2010 vyčleniť tri percentá hrubého domáceho produktu. Avšak túto hranicu sa v súčasnosti darí dosiahnuť len severským krajinám, Holandsku a Francúzsku. Naopak, v nových členských štátoch Únie sa objem prostriedkov určených na vedu a výskum pohybuje pod hranicou 1 percenta HDP. Konkrétne na Slovensku tieto výdavky v uplynulom roku predstavovali 0,44 percenta HDP, pričom vláda v rámci svojich možností zvyšuje podiel určený na tento účel. Napríklad len medziročný nárast finančných prostriedkov Slovenskej akadémie vied oproti začiatku roku 2007 je vyše 15-percentný. Ficov kabinet chce tiež zvýšiť spoluúčasť súkromnej sféry na financovaní vedy a výskumu a má na to „dobrý dôvod“: ak za najlepšími v Európe zaostávame v celkových výdavkoch, tak výrazne zaostávame aj v podiele výdavkov súkromnej sféry, ktoré dnes dosahujú len 0,1 percenta HDP. V najbližších troch rokoch chce vláda motivovať podnikateľov a zároveň prispieť z verejných zdrojov tak, aby sme do vedy, výskumu a vývoja inovácií investovali aspoň 1,8 percenta hrubého domáceho produktu. Zlepšiť podmienky pre podporu vedy a výskumu by mal tiež program informatizácie spoločnosti, na ktorý z viacerých operačných programov pôjdu v rokoch 2007-2013 asi dve miliardy eur (čiže vyše 60 miliárd korún). Školstvo dostalo najviac Už najskôr v závere minulého roka, a potom na jarnom neformálnom summite EÚ v polovici marca Brusel pozitívne hodnotil prijatie stratégie o celoživotnom vzdelávaní na Slovensku, ako aj úsilie dokončiť reformu nášho školstva. Mal by ju odštartovať nový školský zákon, ktorý umožní školám vytvoriť si vlastný vzdelávací program, doplnený predpísaným obsahom učiva. Štátny vzdelávací program by mal tvoriť 70 percent výučby, zvyšných 30 percent využijú školy na vlastnú profiláciu. Do výučby na základnej škole sa zavedú dva povinné cudzie jazyky. Najnovší projekt slovenskej vlády má zabezpečiť i lepšiu jazykovú pripravenosť študentov stredných škôl a uľahčiť im vstup na pracovný trh. Bude sa týkať tisícky stredoškolákov a vláda naň vyčlenila 270 miliónov korún. Na Slovensku sa zriadia i prvé centrá výnimočnosti, ktoré budú plniť úlohu špičkových pracovísk európskej a svetovej úrovne a podporovať výskum. Malo by sa ich postupne vybudovať 40 až 50, na čo vládny kabinet vyčlení 1,5 miliardy korún. Aj z tohto dôvodu rezort školstva dostal v štátnom rozpočte na rok 2008 najväčší balík peňazí – 55,5 miliárd korún. Prieskum: mladí a vzdelaní sú spokojní Súčasťou Národného modernizačného programu Slovensko 21 je aj záväzok vlády SR pružne reagovať na meniace sa potreby trhu práce. Čiastočný obrat už nastal v legislatíve týkajúcej sa dlhodobo nezamestnaných občanov. Vďaka štátnemu príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa napríklad v minulom roku zapojilo do práce vyše 10-tisíc z nich. Výška štátneho príspevku sa pohybovala od 49-tisíc do 94-tisíc korún v závislosti od miery nezamestnanosti v okrese. Celkove štát vyplatil na takto novovytvorené pracovné miesta takmer 694 miliónov korún. Upravili sa i niektoré podmienky, ktoré boli terčom kritiky podnikateľov. Podstatne sa napríklad obmedzili vládne zásahy do podnikateľskej slobody, investori podliehajú iba minimu regulačných predpisov, vytvorili sa tzv. miesta prvého kontaktu pre podnikateľov, zjednodušila sa registrácia živností, atď. Výsledkom doterajších opatrení na trhu práce je aj fakt, že nezamestnanosť v roku 2007 klesla na 11 percent oproti vyše trinástim v roku 2006 a je na najnižšej úrovni za posledných 14 rokov. Vláda však musí ešte doriešiť niektoré problémy v oblasti vymáhateľnosti práva, korupcie a klientelizmu či lepšej funkčnosti súdnictva. Hoci i „ľady“ na súdoch sa v ostatnom čase pohli, najmä vďaka elektronickej kontrole, čo napokon občania aj sami pocítili. Opozícia na tieto fakty a čísla nereaguje. Zdá sa, akoby pomaly, ale iste strácala dych. Kým ešte donedávna pri akomkoľvek kroku terajšej ľavicovej vlády doslova bila na poplach, v súčasnosti jej hlasy zmĺkli. Možno i preto, že má dosť vnútorných sporov a starostí sama so sebou. Alebo ju zaskočili výsledky nedávneho prieskumu agentúry Focus, ktorý na vzorke 1 021 opýtaných ukázal, že pozitívny názor na súčasné smerovanie slovenskej spoločnosti má až 62 percent, zväčša mladých, vysokoškolsky či stredoškolsky vzdelaných respondentov. A to je za posledných desať rokov najvyšší počet tých, ktorí sú presvedčení, že sa Slovensko uberá správnym smerom. Autor je publicista
