V divočine plnej mutantov

Nepravdepodobné príbehy sa musia odohrávať niekde „hrozne ďaleko“. Aby mohol človek uveriť, že sa skutočne stali. Alebo aby to mohol aspoň trochu dôveryhodne sám pred sebou predstierať. Starovekí a stredovekí geografi mali krajiny, „kde žili levy“ – biele miesta na mape, kde sa mohli preháňať Amazonky, kentaury, trpaslíci jazdiaci na pávoch, jednonohí ľudia… V 19. storočí sa dobrodružné príbehy presunuli do krajín na hraniciach európskej kolonizácie – Afrika, India, Stredná Ázia. Obľúbeným miestom deja francúzskych komiksov z 20. a 30. rokov bol Balkán – divoké miesto jednou nohou stále väziace v stredoveku. V 90. rokoch sa medzi tieto „neprebádané divočiny“ čakajúce na napínavý príbeh (a neporaziteľného hrdinu) zaradila aj východná Európa. Po rozpade východného bloku ju v mnohých amerických a západoeurópskych ovládli „levy“ – organizovaný zločin, postkomunistickí diktátori, zahraničné tajné služby. A medzi nimi sa pohybovali chudobní a potenciálne nebezpeční domorodci. Teraz nehovorím o horore-fraške, ktorý pohol slovenskou žlčou. Nemáme sa až tak na čo sťažovať – okrem „Hostela“ si spomínam už len na jednu stupiditu („Eurotrip“), ktorá nás vykreslila ako džungľu plnú hlupákov, prostitútok a mutantov. Čo majú povedať také Rusko či Ukrajina? Tie sú populárnym exteriérom podobných príbehov. Takže, aby sme si nemysleli, že je to u nás také hrozné, poďme si zastrieľať na linke http://www.onlinehry.sk/hra.aspx?game=1567 na mutantov v zničenej atómovej elektrárni Černobyľ. Ešte že je niečo aj na východ od nás…

(Celkovo 12 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525