Danica Borisová je rodáčka z Prešova (18. jún 1959) absolvovala Právnickú fakultu UK v Bratislave, na ktorej v roku 1988 získala aj ašpirantské minimum. V rokoch 1982-1984 pôsobila na Okresnom oddelení Slovenského štatistického úradu, v rokoch 1984-1986 ako podnikový a v rokoch 1994-1999 ako komerčný právnik. Od roku 1986 do roku 1993 bola odbornou asistentkou na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. V rokoch 1990-1994 a 1998-1999 zastávala post poslankyne Mestského zastupiteľstva a Mestskej rady v Prešove. Špecializuje sa na problematiku obchodného, občianskeho a pracovného práva. V decembri 1999 bola vymenovaná do funkcie podpredsedníčky NKÚ SR pre sekciu finančno-hospodárskej stratégie, sekciu obrany, vnútra a štátnych úradov a pre sekciu daňovej a colnej správy.
Skratka NKÚ – Najvyšší kontrolný úrad SR – je na verejnosti pomerne známa. Málokto však vie, aké sú jeho kompetencie a činnosť, ktorú vykonáva. Mohli by ste ju priblížiť?
– NKÚ je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s financiami a majetkom, ktoré sú uvedené v Ústave SR. Ide o ústavný orgán a naše kompetencie sú dané ďalej zákonom o NKÚ platným od roku 1993, ktorý bol po prvýkrát novelizovaný koncom roku 2000. Podľa starého zákona sme kontrolovali len prostriedky štátneho rozpočtu. Od roku 1993 prešlo veľa vecí do verejného sektora, ktorý nebol pokrytý nezávislou kontrolou. Tento fakt si postupne vyžiadal zmenu ústavy a následne i nášho zákona. Čiže kontrolujeme prostriedky rozpočtov, ktoré schvaľuje podľa zákona Národná rada alebo vláda. Napríklad v minulosti sme mali problém s Pozemkovým fondom, do ktorého sme nemohli vstúpiť, pretože mu rozpočet schvaľoval práve vládny kabinet.
Aké sú mechanizmy fungovania vašej činnosti?
– Podľa zákona a interných predpisov v úrade vypracujeme zameranie kontrolnej činnosti na pol roka vopred. Vychádzame pritom z rozličných podnetov a vlastných poznatkov. Podnety sú anonymné, od občanov, vlády, poslancov. Z nich vyberieme tie, ktoré považujeme za závažné a zapracujeme ich do zamerania. Ďalej sú to podnety, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich kontrolných akcií, čiže napríklad kontrola plnenia opatrení, ktoré prijímajú kontrolované subjekty. Často dostávame podnety aj od poslancov a od parlamentných výborov. Vychádzame im v ústrety, nie je to však naša povinnosť. O povinnosť ide podľa novely zákona len v tom prípade, ak by išlo o uznesenie celej Národnej rady. Existuje teda takáto možnosť, ktorá síce z hľadiska nezávislosti nie je najvhodnejšia, možno ju však tolerovať.
Podľa akého kľúča sa dostávajú podnety do poradovníka vo vašom zameraní?
– Po prvé podľa stupňa dôležitosti pre tento štát z hľadiska objemu prostriedkov a spoločenskej potreby. Jediné, čo je pre nás záväzné, čo môže ihneď zmeniť naše zameranie, je uznesenie NR SR. Také zatiaľ neprišlo. Ak obdržíme podnet alebo informáciu, ktoré považujeme za naliehavé, tak zameranie dodatočne upravíme a mimoriadnu kontrolnú akciu zaradíme.
Oblasť, ktorú kontrolujete, je široká. Spolupracujete, respektíve využívate pomoc aj iných kontrolných orgánov?
– Našu prácu koordinujeme aj s ďalšími kontrolnými orgánmi na úrovni ústredných orgánov, ktorými sú ministerstvo financií a úrad vlády. Mávame spoločné koordinačné porady, kde sa navzájom oboznámime s kontrolnými akciami, ktoré plánujeme na najbližší polrok. To preto, aby sme minimalizovali počet možností, že sa pri rovnakej kontrole v nejakom subjekte stretneme naraz všetci. Ak počas roka obdržíme závažný podnet a vieme, že sú tam na kontrole kolegovia, požiadame daný kontrolný orgán, či by v rámci svojho programu nemohol preveriť aj náš podnet. Kontrolu vykonávame v rozličných, niekedy špecifických oblastiach, preto náš zákon umožňuje inštitút takzvanej pribratej osoby. Využívame ho, ak na riešenie problému potrebujeme špecialistu. V minulosti sme využili externú pomoc napríklad z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, keď sa problém týkal otázky niektorých pracovno-právnych a mzdových predpisov. Nerobíme to často.
Aká je profesionálna kvalifikácia pracovníkov NKÚ?
– Požadovaným kvalifikačným predpokladom je vysokoškolské vzdelanie, prax a posledné roky kladieme dôraz aj na ovládanie cudzích jazykov. Sme členmi viacerých organizácií ako INTOSAI a EUROSAI, často komunikujeme so zahraničím, máme ponuky na rozličné stáže v zahraničí a keď bude Slovensko členom EÚ, tak naši pracovníci budú zamestnaní v Európskom účtovnom dvore. V posledných rokoch sa usilujeme prijímať mladých perspektívnych kontrolórov, ktorí ovládajú cudzie jazyky, aby sme ich mohli použiť na komunikáciu so zahraničím. Vzhľadom na to, že kontrolujeme rôzne oblasti, pestrá je aj škála odbornej kvalifikácie našich zamestnancov. Nie je určené, že kontrolór musí mať ekonomické alebo právne vzdelanie, musí však ovládať účtovníctvo a právne predpisy týkajúce sa finančnej kontroly atď. Noví zamestnanci u nás absolvujú základy kontroly a po skúšobnej dobe vykonajú skúšky z právnych predpisov všeobecne, ako aj z interných predpisov, smerníc a príkazov, aby boli spôsobilí ísť do výkonu kontroly.
Vlani sa rozšírili právomoci NKÚ. V čom spočívajú, resp. aké zmeny nastali?
– Od prvého júla 2001 je platná novela ústavy, ktorá rozšírila naše kompetencie. Prešli sme z kontroly štátnych prostriedkov a nakladania so štátnym majetkom na kontrolu verejného sektora. Novela spôsobila, že sa pod kontrolu NKÚ dostala napr. zdravotná a Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, akciové spoločnosti s účasťou štátu a Fond národného majetku. Čo sa však do novely nedostalo, je kontrola samosprávnych orgánov. Parlament napríklad schválil zákon o dani z nehnuteľností, ktorú vyberajú ako správcovia daní mestá a obce. Neexistuje však spätná informácia, ako sa tento zákon realizuje v praxi, lebo neexistuje nezávislý orgán, ktorý by takúto informáciu podal parlamentu. Doteraz sme mohli ísť do obce na kontrolu, iba ak nakladala s prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo štátneho fondu, prípadne od 1. januára 2001 s prostriedkami EÚ. Podľa novely ústavy môžeme okrem toho kontrolovať len prostriedky, ktoré slúžia na prenesený výkon štátnej správy, no nemôžeme kontrolovať hospodárenie ako celok. V EÚ je bežná existencia orgánu, ktorý kontroluje, ako sa v obciach hospodári. Na Slovensku však nezávislá kontrola vo vzťahu k obciam a dnes aj k vyšším územných celkom neexistuje.
A kto kontroluje vás?
– Predsedu a podpredsedu NKÚ volí parlament, v ktorom máme gestorský výbor – výbor pre financie, rozpočet a menu. Národná rada je práve ten orgán, ktorý podľa poslednej úpravy vykonáva kontrolu nad našou činnosťou.
Náš vstup do EÚ je podmienený väčšou transparentnosťou a odbúraním korupcie. Nemôže nekontrolovateľná situácia v samosprávach spôsobiť práve opak?
– Často dostávame podnety, aby sme vykonali kontrolu v obciach. Urobili sme pokus, že po schválení novely ústavy, sme všetky tieto podnety odstupovali ZMOS-u, aby aspoň videli, s čím sa na nás občania obracajú. Ide o veľmi vážny problém. Napriek tomu, že sa veľká časť starostov a primátorov usiluje pre svoju obec a mesto robiť len to najlepšie, sú aj výnimky. Preto každý, kto má verejné prostriedky, by mal byť kontrolovaný. A dnes je, žiaľ, taká situácia, že spoločnosť je apatická a veľmi málo ľudí sa zapája do vecí verejných. Ale ani verejná mienka nie je kvalifikovaným orgánom verejnej kontroly. Keď sa pýtate na korupciu, musím vám odpovedať, že metódami kontroly sa korupcia zistiť nedá. Môžeme len poukázať na jej možné zdroje. Totiž tým, že skontrolujeme doklady, na korupciu neprídeme. To môžu urobiť napríklad orgány činné v trestnom konaní.
Nebude od nás EÚ vyžadovať, aby bol aj tento problém vyriešený?
– Myslím si, že áno. Ide totiž o veľký objem peňazí a tie budú so vznikom VÚC adresované najmä im. Tú časť, ktorá sa bude používať na výkon pôvodných kompetencií obcí a VÚC, nebude možné kontrolovať závislou kontrolou. Pretože ústava hovorí jednoznačne: kontrola NKÚ sa vzťahuje na výkon prenesených kompetencií štátnej správy. Požiadali sme aj podpredsedníčku vlády pre integráciu Máriu Kadlečíkovú, aby nám poskytla správu, ktorú sme ako štát predkladali EÚ pri uzatváraní kapitoly Finančná kontrola. Chceme vedieť, ako tam bola kontrola verejnej správy formulovaná, lebo to ovplyvní smerovanie NKÚ do budúcnosti. Náš úrad v súčasnosti preveruje agentúra Sigma/OECD. Tá vie, že my obce nekontrolujeme. Nebolo by teda dobré, ak by štát uzatvoril kapitolu a správa ohľadom našej pripravenosti kontrolovať verejný sektor a použitie prostriedkov európskych fondov by nebola úplná.
V minulosti ste uskutočnili kontrolu nakladania so štátnymi prostriedkami a použitia peňazí na projekty regionálneho rozvoja. Zistili ste, že z pridelených prostriedkov sa asi deväť miliónov použilo neoprávnene.
– Doteraz sa prostriedky kontrolovali cez štátne fondy. Aj do budúcna budeme môcť kontrolovať len to, čo pôjde zo štátneho rozpočtu, alebo to, čo pôjde z EÚ. Podľa novely zákona sa aj prostriedky únie považujú za príjmy štátneho rozpočtu. Čo však pôjde inými prerozdeľovacími procesmi a nebude sa kvalifikovať ako prenesený výkon štátnej správy, za dnešného právneho stavu nebude podliehať kontrolnej právomoci nášho úradu.
Ak zistíte pri kontrole nedostatky, je vo vašej právomoci sledovať či kontrolovať, ako sa ďalej postupuje?
– Sme orgán, ktorý vykoná kontrolu, vyhotoví protokol a odovzdá ho kontrolovanému subjektu na oboznámenie. Stanovíme mu lehotu, počas ktorej môže podať námietky. Ak ich podá, kontrolný úrad ich preverí a oznámi výsledok. So štatutárnym zástupcom organizácie, ktorá je kontrolovaná, sa spíše zápisnica, v rámci ktorej dohodneme termíny, dokedy má organizácia prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou, a potom nám podá správu ich splnení. Čiže kontrolovaný subjekt si prijíma opatrenia, aby nedostatky, ktoré sme zistili, odstránil. Tieto opatrenia nám predkladajú a ak by sme ich pokladali za nedostatočné, tak ich požiadame o doplnenie. Nevyvodzujeme osobnú zodpovednosť. Prijaté opatrenia pravidelne kontrolujeme napríklad v daňovej a colnej sústave.
A čo ak sa kontrolovaný orgán nechce stotožniť s výsledkami kontroly?
– Nespadáme pod súdnu právomoc. Keď kontrolovaný subjekt nechce prijať opatrenia, ktoré my považujeme za adekvátne, zákon nám umožňuje osloviť nadriadený orgán. Ak napríklad riaditeľ niektorej nemocnice neprijme opatrenia, ktoré považujeme za účinné na odstránenie daného stavu, oslovujeme ministra zdravotníctva. Ak by aj toto bolo neúčinné, tak oslovíme predsedu vlády. Ak ani tam nepochodíme, máme ako poslednú inštitúciu parlament.
Kauzu zneužitia eurofondov vyšetroval NKÚ spolu s parlamentnou komisiou a Európskym antidefraudačným fondom (OLAF). Sú opatrenia, ktoré sa prijali, dostatočné?
– Áno. V decembri som bola na stretnutí predsedov NKÚ strednej a východnej Európy, Malty a Cypru s Európskym účtovným dvorom a Európskou komisiou. Tam nás vyhľadala predsedníčka Rozpočtového výboru Európskeho parlamentu, ktorá nás informovala o tom, že správa bola napísaná tak erudovane, že presvedčila EK a prostriedky Phare sa dodatočne uvoľnia. Na úrade vlády sme zistili, že proces prideľovania prostriedkov EÚ nemal presne stanovené pravidlá, a preto bolo možné ich prideľovať nie celkom transparentne.
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin dal už dávnejšie podnet na NKÚ v súvislosti s existenciou oddelenia na vyšetrovanie zločinov komunizmu, ktoré vzniklo na ministerstve spravodlivosti. V akom štádiu je táto kontrola?
– Podnet sme obdržali. Kontrolu vykonáme v rámci plánovanej kontroly ministerstva zameranej na vypracovanie stanoviska k štátnemu záverečnému účtu.
Ako je to s dodržiavaním zákonov štátnymi orgánmi?
– Ak porovnávame kontrolné zistenia z minulosti a dnes, musíme konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Do minulého roku sme mali povinnosť mlčanlivosti a nemohli sme verejnosť informovať o kontrolných zisteniach. Novela nášho zákona a zákon o slobodnom prístupe k informáciám nám dnes umožňuje poskytovať informácie, takže spoločnosť a médiá pravidelne informujeme o kontrolných zisteniach. Preto sa hádam zdá, že je zistení veľa. Je to však najmä pre to, že o nich rozprávame.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martina Pavlíková
