Zostavovanie prognóz budúceho vývoja ekonomiky na rôzne časové úseky je štandardnou a periodicky sa opakujúcou činnosťou ekonómov aj manažérov prakticky na všetkých úrovniach hospodárstva. O prognózy vývoja jednotlivých podnikov sa v našich končinách zaujíma len pomerne úzka skupina odborníkov. Makroekonomické prognózy základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska a ich skutočný vývoj sú však aj v bežných časoch predmetom nemalého záujmu verejnosti.
No predmetom záujmu zväčša nie sú všetky agregované údaje, ale niektoré, z pohľadu jednotlivcov citlivé ukazovatele. Predmetom mnohých debát sú napríklad odvetvové či regionálne mzdové rozdiely. Od minulej jesene, presnejšie od októbra 2008, sa však aj predmet debát postupne mení. Od chvíle, keď začalo byť jasné, že svetová finančná kríza sa mení na krízu reálnej ekonomiky, sa postupne všetky podrobnejšie ladené údaje dostávajú do úzadia. Jediným zaujímavým ukazovateľom sa stáva očakávaný vývoj hrubého domáceho produktu, ktorý je syntetickým vyjadrením diania v ekonomike ako celku.
Ďalším sprievodným javom súčasnosti je bežne nevídaná frekvencia, s akou sa objavujú vždy novšie a novšie prognózy. Rovnako aj odchýlky medzi hodnotami, ktoré jednotliví analytici či inštitúcie prognózujú, vysoko prevyšujú zvyčajnú mieru. Aktuálny interval odhadov slovenských bánk z tretieho týždňa sa pohybuje od 2,5 do 4,1 percenta. Priemerná hodnota je 3,2 percenta. Uvedený rozdiel v odhadoch sám o sebe vzhľadom na veľmi rýchlo sa meniacu situáciu nepredstavuje nič dramatické. Navyše, keď ide o situáciu, s akou ešte nemáme reálne skúsenosti. Zatiaľ som sa nestretol s nijakou oficiálnou prognózou, ktorá by na rok 2009 počítala s medziročným poklesom výkonnosti. V zahraničí však niektoré subjekty recesiu Slovensku prognózujú. Jedna z nich (banka Saxo) predpokladá pokles na úrovni 2,5 percenta, čo je aj oproti najnižšiemu slovenskému bankovému odhadu s rastom 2,5 percenta už ťažko akceptovateľný rozdiel.
Iste, mohli by sme si povedať, že toľko domácich bankových analytikov, k tomu ešte ľudia z Prognostického ústavu SAV, Národnej banky Slovenska i Európskej komisie, ktorým to vychádza približne rovnako, sa nemôžu mýliť. Takže takéto pochmúrne správy si vôbec netreba všímať. Áno, lenže sú tu viaceré okolnosti, ktoré v nijakom prípade nemožno považovať za povzbudzujúce. Záporné hodnoty nám prognózovali už v čase, keď u nás bol čerstvo publikovaný (27. septembra) výstup z Výboru pre makroekonomické prognózy pri Inštitúte pre finančnú politiku Ministerstva financií SR, ktorý počítal s rastom 6,5 percenta. Uvedený odhad za štyri mesiace klesol na 3,2 percenta. Vzhľadom na zloženie výboru totiž nemožno očakávať, že jeho aktualizácia bude mať vyššiu hodnotu. Skôr si myslím, že bude pod úrovňou troch percent.
Ešte pred dvoma týždňami niektorí bankoví analytici vyslovili odhady v intervale medzi štyrmi až piatimi percentami, s čím sa vo svojom komentári stotožnil aj najčastejšie publikujúci a citovaný pracovník Prognostického ústavu SAV. Avšak týždeň na to, po publikovaní prognózy Európskej komisie na úrovni 2,7 percenta, sa ani jeden z nich vôbec neozval a svoje výpočty neobhajoval. Bez problémov akceptovali.
V priebehu štyroch mesiacov analytici zrevidovali svoje odhady o 3,3 percentuálneho bodu. Ako dôvod uvádzajú vždy nové a nové informácie, svedčiace o prehlbovaní hospodárskej krízy.
Osobne si myslím, že tieto informácie neboli v princípe až takým prekvapením. Štatistické údaje o vývoji priemyslu a exportu boli len dôsledkom informácií známych už od októbra. V uvedenom mesiaci sa publikovali informácie, že automobilky na Slovensku vyrobia v roku 2008 namiesto plánovaných 675-tisíc iba 600-tisíc vozidiel. Podobné zníženie produkcie avizovali aj ďalšie strojárske podniky. Rovnako aj oceliari z Košíc informovali, že bežia na päťdesiat percent. Myslím si, že už tieto informácie boli dostatočné na to, aby nepustili nad tri percentá. Súčasná situácia je analogická. Máme určité informácie. Tie je nutné objektívne vyhodnotiť. No a potom, bez emócií, teda bez primiešavania prehnaného optimizmu či pesimizmu, definovať reálne očakávania.
V tejto situácii je naozaj ťažšie presne povedať, čo bude. Myslím si však, že na základe bežne dostupných informácií je možné s veľkou mierou pravdepodobnosti povedať, čo nebude.
Základné informácie sú v podstate veľmi jednoduché a aj jednoznačné.
V roku 2009 očakávajú v USA zvýšenie počtu nezamestnaných o ďalšie dva milióny.
V Európskej únii sú očakávania v tejto oblasti prakticky totožné. Niekoľko veľkých európskych bánk požiadalo centrálne orgány o ďalšiu finančnú injekciu. V novembri 2008 zaznamenala naša priemyselná produkcia medziročný prepad o 7,1 percenta. Predpoklady za december a január sú ešte horšie. Ekonomický sentiment je v EÚ i na Slovensku na historickom minime. Počet ľudí bez práce na Slovensku sa za posledné tri mesiace zvýšil o tridsaťtisíc. V roku 2009 k nim pribudne ďalších niekoľko desiatok tisíc. Reálne priemerné mzdy budú stagnovať. Banky poskytujú nové úvery na základe prísnejších podmienok ako doteraz.
Jedinou oblasťou, kde reálne môžeme dosiahnuť zvýšenie spotreby, sú vládou avizované verejné výdavky.
Keď to všetko spočítam, netrúfnem si napísať jedno číslo. Neviem, čo presne bude. Viem však, čo nebude. Pri nastavení našej ekonomiky nebude v roku 2009 hospodársky rast. Úspechom by boli stagnácia a príjmy štátneho rozpočtu na úrovni skutočnosti roku 2008.
Samozrejme, je to len môj osobný názor. Názor jediného človeka, aj to z mikrosféry. V nijakom prípade nechcem šíriť pesimizmus. Tí, čo budú pripravení aj na to najhoršie, však vzniknutú situáciu určite zvládnu lepšie. Ide o to, aby kompetentné inštitúcie dostávali na stôl reálne údaje. Tak, aby vláda a parlament mohli prijať dostatočne účinné opatrenia vo všetkých relevantných oblastiach naraz, a nie po častiach, na základe postupných revízií odhadov. Takýto postup výrazne znižuje účinnosť komplexu opatrení ako celku.
Myslím si preto, že by bolo dobré, aby si členovia Výboru pre makroekonomické prognózy vôbec nevšímali odhady európskych autorít. V súčasnej situácii možno len v obmedzenej miere aplikovať štandardné modely. Dnes nemožno vzťahy medzi jednotlivými parametrami interpretovať zažitými spôsobmi, pretože môžeme dostať podobné výsledky ako Európska komisia, ktorá predpokladá, že zamestnanosť na Slovensku v roku 2009 vzrastie.
Ide o veľa, ide o nás.
Autor je ekonóm
