Keď vyzval líder Luhanskej republiky Plotnickij ukrajinského prezidenta Porošenka na súboj, vyvolalo to na tvárach mnohých ľudí úsmev. Dávno sú za nami časy, keď muži obhajovali svoju česť pištoľou alebo kordom v ruke. Bol som však zvedavý, ako na to zareaguje hlava štátu, veď to bola výzva na zastavenie krviprelievania a vďaka médiám sa o nej dozvedel celý svet. Dopadlo to, ako som očakával – súboj sa nekonal, ozvala sa iba jeho hovorkyňa: pán Plotnickij nech sa pripravuje na súboj s kyjevským prokurátorom, odkázala mu. Inakšiu odpoveď sme vlastne ani nečakali, pretože už ani obyčajní vojaci dnes nedokazujú svoju mužnosť a statočnosť bojom z blízka, ale bojujú už iba na diaľku, ďalekonosnými zbraňami a strelami s ďalekým doletom. Táto odpoveď mi pripomenula amerického prezidenta Lincolna, ktorého tiež vyzval do duelu jeden z tých, čo sa nedokázal zmieriť s jeho politikou. Bol to chlapík vysoký asi tak meter šesťdesiat, no odvaha mu nechýbala. Lincoln bol vysoký šľachovitý muž, ktorý dorástol do výšky takmer dvoch metrov a mal výhodu, že mohol voliť zbrane. Rozhodol, že sa bude bojovať šabľami, no vo vode hlbšej ako meter šesťdesiat. Celá Amerika sa vtedy tomu smiala.
Do smiechu však asi nebolo ukrajinskému premiérovi Jaceňukovi, keď ho vyzvali na „duel“, baníci, ktorí sa nedávno zišli pred vládnou budovou, a dožadovali sa vysvetlenia, prečo sa majú horšie ako kedykoľvek predtým. Jaceňuk, ktorý dokáže tak odvážne pred kamerami hroziť päsťou na diaľku aj Putinovi, zrazu nemal v sebe toľko mužnosti, aby predstúpil pred nahnevaných baníkov a chlapsky čelil ich hnevu.
Streľte si guľku do čela a oslobodíte tak krajinu od slabého premiéra, akého sme tu doteraz ešte nemali, odkázal mu bývalý poslanec Verchovnej rady Jurij Karmazin cez telekanál 112, píšu o tom internetové noviny Dni ru (2. 2. 2015). Premiér Jaceňuk to má nahnuté aj u ďalších oponentov. Dokonca ho na súboj vraj vyzvali aj hakeri. Vlastne mu dali ultimátum, ako o tom píše Svobodnaja press 3. februára. Na YouTube umiestnili nahrávku, na ktorej muž v maske vyzýva A. Jaceňuka, aby do troch dní ukončil krviprelievanie na Donbase. Ak tak neurobí, skupina hakerov-antifašistov, KiberBerkut, vraj začne zverejňovať nejaké tajné materiály o súčasnej vláde. Začnú otvárať svetu oči, zverejňovať aj súkromnú korešpondenciu popredných predstaviteľov štátu, telefonické rozhovory… Ak tak neurobíte, spáchate pred miliónmi ľudí, mediálnu samovraždu, odkázali mu. Radíme vám, poponáhľajte sa so zastavením krviprelievania.
Čo také konfrontačné môžu mať hakeri na Jaceňuka. Veď vojnu na východe začal Turčynov a pokračuje v nej Porošenko. Trochu svetla však do diania na Ukrajine vniesol v týchto dňoch aj expremiér Nikolaj Azarov. Práve dnes (4. februára) mal prezentáciu svojej knihy Ukrajina na križovatke. Komsomoľskaja pravda už zverejnila niektoré pasáže z jeho spomienok. Práve tie, v ktorých píše aj o Jaceňukovi. O tom, ako mu do očí povedala vplyvná americká diplomatka V. Noulandová, že Spojené štáty chcú, aby bol premiérom namiesto neho Jaceňuk. To je tá pani, čo tak rozčúlila Merkelovú svojím opovržlivým vyjadrením na úlohu EÚ v súvislosti s Ukrajinou. Dokonca sa za svoj „úlet“ musela aj ospravedlniť. Už z toho vidno, aký nátlak bol vyvinutý na Janukovyča, aby ho odvolal, ako zasahovali Spojené štáty do diania na Ukrajine. Azarov píše aj o tom, ako lídri z Majdanu denne chodili na americké veľvyslanectvo ako do práce. Autor knihy sa zmienil aj o úlohe Pravého sektora, fanúšikoch Dynama Kyjev, neonacistoch… a pod. Zaujímavé čítanie pre každého, kto by chcel odpoveď aj na otázku – kto vlastne na Majdane strieľal a vraždil, ako to, že sa zrazu vyparili strelci, ktorých mal celý svet na očiach a nikto, ani Jaceňuk, ani Porošenko, ani Turčynov, ani západní politici, nechcú prezradiť, kto bol strojcom tohto masakru. To oni dali do pohybu Majdan, keď to nedokázala chrbtica Tymošenkovej, tvrdí Azarov. Ako by mohol takýto príkaz prospieť vláde Viktora Janukovyča? pýta sa. Uvidíme, možno nám niečo povedia spomínaní hakeri, aj keď mnohé tušíme. Netrúfam si však vo svojich myšlienkach ďalej pokračovať, keď si to netrúfajú oveľa dôležitejší a mocnejší ľudia. Kiežby sme sa už konečne dozvedeli aj o tom, kto upaľoval ľudí v Odese a kto zostrelil civilné lietadlo nad Ukrajinou. Pre mnohých ľudí to možno nie je dôležité, pre iných to však znamená veľa. Veď práve tieto tragédie vytvárajú našu mienku o našich spojencoch, ak chcú, aby sme si ich vážili a ctili.
Miloš Zeman o Jaceňukovi vyhlásil, že je to „premiér vojny“ a ušla sa mu za to sprcha. Uvidíme, čo nám povie náš premiér, keď sa vráti z Ukrajiny, kde by mal vycestovať už v najbližších dňoch. Ťažko povedať, či to bude normálna pracovná návšteva, alebo ďalší tvrdý súboj. V hre sú totiž aj slovenské záujmy a o ukrajinských lídroch je všeobecne známe, že chodia po svete a zháňajú iba ďalšie peniaze a zbrane. Najradšej by boli, ak by ich vojnu s Ruskom a separatistami ukončilo NATO. Nech mi je odpustené, ale mám taký dojem, že Robert Fico ide na koberček, iba si vypočuť, čo mu Ukrajinci nadiktujú. Výsledok je jasný, bude to zasa o peniazoch a pomoci. Ukrajinci však veria a majú to aj vo svojej hymne – že raz sa na nich ešte osud usmeje. To si však budú musieť urobiť poriadok sami so sebou, nezaťahovať do svojich problémov iných a hlavne sa nespoliehať na to, že vždy sa nájde niekto, kto im pomôže. Tiež sme prešli zložitým vývojom rozdelenia republiky, no vďakabohu sme nepripustili, aby nám do toho diania vstúpilo toľko nenávisti, žiaden Pravý sektor, neonacisti ani rozdivočení fanúšikovia Dynama Kyjev. Dokázali sme si svoje veci vyriešiť oveľa civilizovanejším spôsobom. Z toho by sa mali naši susedia v prvom rade poučiť.
