V Európe žije asi šesť miliónov ľudí, ktorí sa od ostatných odlišujú nielen tmavšou farbou pleti, vlasov a očí, ale aj rozdielnym jazykom a kultúrou. Nikde nemajú svoj vlastný štát, všade žijú roz tratení medzi miestnym obyvateľstvom. Historický vývoj vzťahu väčšinovej populácie k rómskej menšine tvorí korene „nepopularity“ ich identity.
Politický prevrat v novembri 1989 sa bezprostredne dotkol aj Rómov. Konštituovala sa Rómska občianska iniciatíva, ktorej zástupcovia sa stali v rokoch 1990 – 1992 poslancami federálneho, slovenského i českého parlamentu. Vznikli ďalšie politické strany, kultúrne zväzy, dostali možnosť zvoliť si rómsku národnosť. Začiatkom apríla 1991 schválila vláda SR prelomové Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktoré im po prvý raz v dejinách priznali národnostnú svojbytnosť na úrovni ostatných minorít nášho územia. Začalo sa rešpektovať ich vlastné označenie Rómovia namiesto dovtedajšieho Cigáni, ktoré oni sami považujú za pejoratívne.
Poškvrnená identita Sebaurčenie Rómov je v dôsledku negatívnej historickej skúsenosti stáročia prenasledovanej skupiny, ako aj dlhodobého, cieľavedomého asimilačného tlaku majoritnej spoločnosti doslova zdevastované. Proces uvedomovania si vlastného etnika sa formuje na základe pocitu spolupatričnosti k jednej skupine a odlišnosti od druhej, keď dochádza k dichotómii MY – ONI. V prípade identifikácie Rómov zrejme zohrávalo výraznejšiu úlohu vedomie odlišnosti od majoritného obyvateľstva, ktoré im svoju dištanciu neustále prejavovalo. Rómovia sa potom spontánne identifikovali s takými skupinami ľudí, ktorí sa tiež ocitali v znevýhodňovanom postavení, hoci by šlo o fiktívne literárne či filmové postavy. Keď sa v polovici 60. rokov premietali filmy typu Winnetou a Poklad na striebornom jazere, vyvolali tieto medzi Rómami spontánne prejavy sympatií voči americkým Indiánom. O ohlase svedčí skutočnosť, že niektorí rodičia vtedy žiadali matriky, aby pre ich deťom dovolili zapísať mená obdivovaných filmových hrdinov. Úrady napríklad akceptovali meno Ribana, ako prezývky sa ujali hlavne „Vinetu“, „Šoči“ a z ďalších filmov Sandokan či Angelika. Isté prejavy identifikácie alebo sympatií nájdeme u Rómov aj voči iným etnikám, najmä Židom. Hoci majú rozdielny etnický pôvod, kultúru a historický vývoj, najmä druhá svetová vojna predstavuje obdobie, kedy prežívali podobné osudy.
Rómska vízia budúcnosti Jedným z posledných javov v rámci rómskeho etnika je prehlbovanie sociálnych rozdielov vzhľadom na formujúcu sa vrstvu živnostníkov, súkromných podnikateľov a profesionálnych umelcov. Odborníci predpokladajú, že v ďalších generáciách Rómov sa nájdu jednotlivci, ktorí prekonajú handicap etnického pôvodu svojich predkov, ako sa to udialo medzi slovenskými emigrantmi v USA na prelome 19. a 20. storočia. Začnú sa zaujímať o rómsky jazyk, kultúru, prihlásia sa k „rómstvu“ a začnú sa angažovať v pomoci ostatným Rómom. S niektorými sa môžeme stretnúť aj dnes – ide o potomkov rómskych profesionálnych hudobníkov, aj detí zo zmiešaných manželstiev. Pôsobenie rómskych folklórnych súborov, divadla Romathan, rómskej tlače a rozhlasových i televíznych staníc, a najmä nový prístup k vzdelávaniu budú mať priamy vplyv na prekonávanie negatívneho sebaohodnotenia. Potenciálne nežiaduce vyústenie etnickej identifikácie však môže viesť k rómskemu nacionalizmu, ako sa to stalo vo viacerých európskych krajinách. Ak bude majoritná spoločnosť pokračovať v podceňovaní etnických minorít, môžeme u Rómov očakávať prehĺbenie ich spoločenskej izolácie a frustrácie. Zaujatie obrannej pozície priamo vedie k obrannému skupinovému postoju s prejavmi agresivity či kriminality. Štát by sa preto mal orientovať na rozvoj občianskej spoločnosti, akceptovanie existencie etnických minorít a ponechať im právo na rozvoj vlastnej kultúry. Tolerancia a bezkon fliktné spolužitie eliminuje bariéry a podá ruku Rómom na ceste k ich vlastnej identifikácii.
Spracované podľa Arne B. Mann: Problém identity Rómov
