Trvalý trend rastu vojenských výdavkov?

Ročenka SIPRI – Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institute) založeného v roku 1966, sa vďaka svoju zameraniu, obsahu ako aj údajom, ktoré zverejňuje, považuje za jednu z najprestížnejších publikácií v bezpečnostnej oblasti. Vo svojich analýzach sa o údaje a závery z tejto ročenky opiera väčšina expertov zaoberajúcich sa medzinárodnou bezpečnosťou, predovšetkým problematikou ozbrojených konfliktov, vojenských výdavkov, vojenskej výroby, obchodu so zbraňami a rozširovania klasických zbraní i zbraní hromadného ničenia. Možno doplniť, že k ďalším prestížnym inštitúciám v tejto oblasti, ktoré vydávajú publikácie rôzneho typu (najmä však ročenky a časopisy) s podobným obsahom, patria predovšetkým londýnsky Medzinárodný inštitút strategických štúdií (International Institute for Strategic Studies – IISS), viedenský Medzinárodný inštitút mieru (International Institute for Peace – IIP), Pracovná skupina výskumu mieru a európskej bezpečnosti (Arbeitsgruppe Friedensforschung und Europäische Sicherheitspolitik – Peace Research and European Security Studies) v Mosbachu (Nemecko), Medzinárodný inštitút výskumu mieru v Oslo (International Peace Research Institute, Oslo – PRIO), Ženevský medzinárodný inštitút výskumu mieru (Geneva International Peace Research Institute – GIPRI), Medzinárodná asociácia výskumu mieru (International Peace Research Assońiation – IPRA), ktorá sídli v Bouldere (USA). Júnová prezentácia ročenky Odborná verejnosť, ktorej však slovenské médiá už roky nepripisujú adekvátny význam, s očakávaním prijala 11. júna štokholmskú prezentáciu ročenky SIPRI YEARBOOK 2007 – ARMAMENTS, DISARMANENT AND INTERNATIONAL SECURITY – pod týmto názvom vychádza od roku 1987. Nové kapitoly V pevnej štruktúre publikácie sú tri základné časti: Bezpečnosť a konflikty, Vojenské výdavky a zbrojenie a Rozširovanie, kontrola zbrojenia a odzbrojenie. Okrem tradičných tém sa v nej ako každoročne objavili aj viaceré nové. Za nastolenie novej témy v ročenke možno považovať najmä kapitolu Demokratická zodpovednosť spravodajských služieb. Kapitoly Energia a bezpečnosť: regionálne a globálne dimenzie a Analýza rizík pre ľudské životy avizujú potrebu hľadať nové odpovede na zložité bezpečnostné otázky v dnešnom svete. V súvislosti s tým možno uviesť slová jednej zo spoluautoriek ročenky E. Skönsovej: „Je dôležité pýtať sa, ako užitočné sú vojenské výdavky a nakoľko sú spôsobom, ako zvýšiť bezpečnosť ľudských životov. Napríklad milióny životov mohli zachrániť základné lekárske zásahy, ktoré by stáli zlomok toho, čo svet ročne vydáva na zbrojenie.“ Rast vojenských výdavkov pokračuje Z bohatého obsahu ročenky poukážeme na niekoľko záverov a údajov o nebezpečnom procese pokračujúceho rastu vojenských výdavkov, ktorý začal v roku 1998, i o jeho súvislostiach a dôsledkoch. Tieto výdavky sa v roku 2006 v celosvetovom súhrne tesne priblížili k úrovni, ktorú mali v roku 1988, keď boli najvyššie v celom období sledovanom SIPRI. USA zbrojí najviac Vojenské výdavky v celosvetovom súhrne v roku 2006 dosiahli 1 204 miliárd USD (v stálych cenách z roku 2005), čo je o 3, 5 % viac ako v predchádzajúcom roku. Od roku 1997 tieto výdavky narástli o 37 %. Štátom, ktorý mal najvyššie vojenské výdavky, boli USA, ktoré tvorili 46 % ich celosvetového súhrnu. Ďalších asi 20 % svetového súhrnu tvoria výdavky ďalších štátov NATO. Teda asi dve tretiny vojenských výdavkov vo svete vynakladajú štáty NATO. Pokračoval aj proces koncentrácie najvyšších výdavkov, na ktorých sa podieľal iba malý počet štátov. V roku 2006 tvorili vojenské výdavky 15 štátov, ktoré na tento účel vynaložili najväčšie sumy, až 83 % svetového súhrnu nákladov na zbrojenie. Desaťkrát viac zbraní pre každého Američana V priemere sa v roku 2006 na každého obyvateľa planéty vydalo na vojenské účely 184 USD, pričom v roku 2005 to bolo len 173 USD. Vojenské výdavky na jedného obyvateľa USA v roku 2006 však predstavovali 1 756 USD, teda skoro desaťnásobok svetového priemeru! Na výške vojenského rozpočtu USA sa prejavuje aj vedenie vojen v Iraku a Afganistane, ktoré však zatiaľ nepriniesli výsledky zodpovedajúce obrovským výdavkom, čo sa na ne dosiaľ vynaložili. Údaje z ročenky na www SIPRI má precízne prepracovanú metodiku, ktorá vychádza už zo štyridsaťročných skúseností a je medzi bezpečnostnými teoretikmi považovaná za najpresnejšiu. Na základe obsahu ročenky a údajov dostupných aj na internetovej stránke www.sipri.org/contents/milap/milex/mex_database1.html sme pripravili dve tabuľky: V prvej ide o sumy v USD v stálych cenách z roku 2005, ktoré vynaložili v roku 1998 a v posledných štyroch rokoch vybrané štáty. Druhá tabuľka ukazuje, akú časť táto suma predstavovala z HDP štátu. Medzi vybrané štáty sme zaradili štáty skupiny G7/8, dva najľudnatejšie štáty vo svete – ČĽR a Indiu – doplnili sme aj Izrael, ktorý vydáva na tieto účely mimoriadne vysoké sumy. V tejto súvislosti je možno zaujímavý aj iný údaj: na konci júla USA oznámili, že zvýšia svoju vojenskú pomoc Izraelu o štvrtinu. Za 10 rokov by tak Izrael mal získať viac než 30 miliárd USD (čo je, na porovnanie, viac ako 11 tohtoročných vojenských výdavkov SR). Pre ilustráciu sme do zoznamu zaradili aj ČR a SR. Niektoré zdroje poukazujú na to, že údaje z ročeniek SIPRI nevyužívajú tie inštitúcie, ktorých sa priamo dotýkajú. Pentagon, na rozdiel od ročenky SIPRI, považuje ruské výdavky na obranu za druhé najvyššie vo svete. Zároveň uvádzajú, že Pentagon považuje tento rok zhruba za rovnaké ako ruské aj čínskej výdavky (podľa www.warandpeace.ru/ru/commentaries/view/13505). Aj niektoré ruské zdroje uvádzajú, že ruské a čínske výdavky na obranu sú podľa metodiky SIPRI neúplné a nedostatočne detailizované a skresľuje ich aj prepočet podľa kurzu, ktorý je menej korektný ako prepočet podľa parity kúpnej sily. Na základe tohto prepočtu by vraj vojenské výdavky Ruska mohli dosiahnuť až sumu 55 – 70 miliárd USD a boli by teda druhé alebo tretie najvyššie vo svete (podľa www.lenta.ru/news/2007/06/18/coldwar). V roku 1998 sa zbrojilo najmenej Do tabuliek sme zaradili rok 1998 z toho dôvodu, že vtedy dosiahli celosvetové výdavky na zbrojenie najnižšiu úroveň od začiatku 90. rokov (ukončenia studenej vojny). Väčšina štátov zaradených do výberu – okrem USA, Francúzska a Ruska – však mala tieto výdavky najnižšie v iných rokoch: – Japonsko v roku 1991 – 39, 5 miliardy USD – ČĽR v roku 1991 – 13, 7 miliardy USD – India v roku 1992 – 10, 7 miliardy USD – Izrael v roku 1992 – 8, 0 miliardy USD – Taliansko v roku 1995 – 25, 7 miliardy USD – Kanada v roku 1997 – 10, 7 miliardy USD – ČR v roku 1997 – 1, 7 miliardy USD – V. Británia v roku 1999 – 47, 5 miliardy USD – SR v roku 1999 – 0, 7 miliardy USD. Zvláštne postavenie v tomto hodnotení má Nemecko – najnižšie vojenské výdavky po skončení studenej vojny malo v roku 2006. Nové preteky v zbrojení Možno urobiť záver, že svet zrejme vstúpil do nového obdobia pretekov v zbrojení. Ich kritickým bodom sa stáva v súčasnosti najmä problém rozmiestnenia prvkov systému protiraketovej obrany USA v ČR a Poľsku, ale súvisí aj s rôznymi prvkami vojenských aktivít, ktoré sa presúvajú do kozmu. Na nich sa podieľajú najmä USA, RF a ČĽR. Neefektívny boj proti terorizmu Ďalším momentom, ktorý vedie k zvyšovaniu vojenských výdavkov, je obrana proti hrozbe medzinárodného terorizmu, prezentovaná najmä Washingtonom. Avšak výsledky tejto činnosti, v súvislosti s už spomínanými výsledkami vojen v Afganistane a Iraku, nesvedčia o efektívnosti. Vojna v Iraku spôsobila skôr nárast terorizmu než jeho potlačenie. Aj spravodajské služby USA uviedli, že al-Kajdá má v súčasnosti väčšiu silu, ako mala pred 11. septembrom 2001. Riziková spoločnosť Záverom zdôrazníme, že úvodná stať ročenky, ktorá tradične charakterizuje jej pohľad na aktuálne problémy svetovej bezpečnosti, čo majú širší dosah, sa tento rok venuje rizikovej spoločnosti. Ide o tému, ktorá je už dlhšie rozoberaná nielen internaciológmi (odborníkmi v oblasti teórie medzinárodných vzťahov), ale aj sociológmi, filozofmi, kulturológmi i ďalšími sociálnymi vedcami. Môžeme položiť viacero otázok teoretického i praktického zamerania v kontexte rozvíjajúcej sa bezpečnostnej teórie označovanej viacerými odborníkmi na Slovensku i v zahraničí za sekuritológiu, ktorá sa – v podobe novo sa formujúcej interdisciplinárnej vedy – zaoberá aj rizikovou spoločnosťou. Pri tom sa konštatuje o. i. aj to, že v súčasnosti narastá rozsah a význam nevojenskej bezpečnosti – hrozieb pre spoločnosť. Snáď najpálčivejšia z týchto otázok znie: či je v týchto podmienkach skutočne najlepšou cestou zvyšovania medzinárodnej (globálnej) bezpečnosti rast vojenských výdavkov? Bezpečnosť sa stáva síce čoraz drahšou, ale výdavky na ňu by sa mali prednostne orientovať na iné prvky než na vojenské. Cui prodest? Otázka sa dá položiť aj tak, či skutočne je hlavným atribútom superveľmoci na začiatku 21. storočia zvyšovanie vojenskej sily, ako je to v prípade USA. Problém však môže tkvieť aj v tom, že USA na svoje superveľmocenské fungovanie aj veľké vojenské výdavky potrebujú. Ak si spomenieme, aké problémy pre slovenskú ekonomiku na začiatku 90. rokov prinieslo drastické zníženie vojenskej výroby na základe „humanistických úvah“ V. Havla (ktorý neskôr dospel až k absurdným záverom o „humanitárnom bombardovaní“), tlačí sa nám nevdojak na jazyk ďalšia otázka: Nemalo by pre USA rozsiahle znižovanie vojenských výdavkov, vzhľadom na ich súčasný rozsah, omnoho horšie následky ako pre malé Slovensko v Česko-Slovensku na začiatku 90. rokov? Preto vznikajú úvahy o tom, že rozbehnutie ďalšieho kola pretekov v zbrojení nie je vedené ani tak vojensko-technickými ako politickými a sociálno-ekonomickými dôvodmi a môže mať aj zástancov v kruhoch vojensko-priemyselného komplexu vo viacerých štátoch, ktoré majú vysoké vojenské výdavky. Autor je vysokoškolský pedagóg

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter