Termín tretia cesta sa objavil už na konci 19. storočia ako výsledok snáh pápeža Pia XII. Akési hľadanie tretej cesty medzi kapitalizmom a socializmom sa výraznejšie začalo vyskytovať koncom 90. rokoch 20. storočia po víťazstve ľavicových strán v Európe v parlamentných voľbách. Vznikali rôzne polemiky, či ide o sociálnu demokraciu adaptovanú na nové podmienky alebo či sa táto kvázi nová politická koncepcia týka sociálneho liberalizmu. Vo Veľkej Británii existuje politická strana pod názvom Tretia cesta zameraná na decentralizáciu moci prostredníctvom ústavnej reformy a konštruovania spoločenského poriadku. Ideové zdroje Tretia cesta čerpá s najvýznamnejších ideológií – liberalizmu, konzervativizmu a socializmu. Z liberalizmu prebrala predovšetkým záujem o blahobyt jednotlivca, zmiešanú ekonomiku, vládu zákona, rovnosť šancí a tiež zmluvné vzťahy medzi štátom a občanom. Na druhej strane odmietla liberálny nesúhlas so zásahom štátu do trhového hospodárstva. Konzervatívci ju zase ovplyvnili svojou zásadou zodpovednosti jednotlivca voči spoločnosti, prísnou reguláciou verejných inštitúcií, netoleranciou voči spoločenským deviantom, rekonštrukciou stabilných rodinných hodnôt, atď. Okrem úcty k tradíciám, ktorú predstavitelia tretej cesty odmietali ako prvok socializmu, zase na druhej strane vyzdvihovali princíp bezplatných služieb pre ľudí v kľúčových sférach a materiálnu rovnosť. Podľa mnohých predstaviteľov rôznych ideových smerov snažiacich sa načrtnúť určité prvky ideológie tretej cesty je daná ideologická koncepcia novou, nie však radikálne novou ideológiou. Keďže neexistuje jednotná európska sociálnodemokratická charakteristika tretej cesty spoločne je presadzovaný význam sociálne spravodlivej spoločnosti v dosahovaní ktorej sa vyskytujú rozdielne chápania. K udomácneniu tohto chápania došlo v Európe zásluhou analýz Anthonyho Giddensa, ktorý bol zároveň poradcom Tonyho Blaira. Vo svojej knihe „Tretia cesta“ interpretuje podstatné charakteristiky tejto koncepcie. *** Najväčšími predstaviteľmi tretej cesty sú Anthony Giddens vyzdvihujúci globalizmus a individualizáciu ako podstatu tretej cesty; Gerhard Schröder a Tony Blair. Za modely tretej cesty, ako jej najdôležitejšie varianty, sú považované britská tretia cesta a v tom istom zmysle aj nemecká tretia cesta vystupujúca pod pseudonymom nový stred. Politika nového stredu a tretej cesty je o riešení problémov ľudí žijúcich v rýchlo meniacich sa spoločnostiach. Občania na základe tohto tvrdenia si želajú, aby boli politici odideologizovaní, hľadajúci praktické riešenia problémov svojimi takpovediac úspešnými formami politík. Celkovo v súvislosti so špecifikami niektorých krajín existujú rôzne typy tretích ciest. Zásady tretej cesty sa v Nemecku objavili v roku 1998, kedy kancelár Gerhard Schröder ich predstavil pod názvom ,,nový stred“. Ani Tony Blair ani Gerhard Schröder nechceli porušiť základné sociálne princípy. Z tohto pohľadu je jasná súťaživosť rôznorodých a nejasných koncepcií, zásad a hodnôt. Aj napriek danej situácii si tretia cesta a jej ideológia uchováva vo všetkých možných prístupoch a alternatívach svoj základný cieľ, čo znamená dosiahnutie sociálnej spravodlivosti spoločnými nenásilnými spôsobmi. Politické a sociálne aspekty týchto dvoch politikov jasne vyplývajú z politického vyhlásenia v roku 1999, ktorým bol ,,Blair – Schröder manifest“. Ako príklady sú od tohto Blair – Schröder manifestu odvodené názvy pre tretiu cestu ,,The Third Way“vo Veľkej Británii a pre tretiu cestu ,,Die neue Mitte“ v Nemecku. Vláde vo Veľkej Británii ide predovšetkým o vyzdvihovanie sociálnej spravodlivosti a uplatňovanie rovnosti príležitosti. V nemeckej tretej ceste je hlavnou tendenciou nájsť ideálnu kombináciu trhu, štátu a spoločnosti, čo by posiľňovalo vývoj občianskej spoločnosti a vykorigovalo by omyly zlyhania trhového hospodárstva. V Nemecku, ako v jednom z uvedených príkladov tretej cesty, je predpokladom ekonomickej sféry schopnosť medzinárodnej konkurencie. Sociálna politika sa snaží o odstránenie sociálnych zábran a zapájanie sa čo najširšej verejnosti do participácie štátu a vlády. Vo Veľkej Británii medzi najpodstatnejšie znaky tretej cesty patria: kozmopolitný národ a investície do ľudského kapitálu, zamestnanosť a kvalita verejných služieb. Gerhard Schröder a Tony Blair vo svojich analýzach zastávajú princípy sociálnej spravodlivosti, slobody, rovnosti šancí, solidarity, zodpovednosti, hospodárskej efektivity a férovosti. Ani Tony Blair ani Gerhard Schröder nechceli porušiť základné sociálne princípy. Z pohľadu a snáh Tonyho Blaira a Gerharda Schrödera vyplýva pragmatický postoj k riešeniu problémov v súčasnom svete. Ide o liberalizáciu tradičnej socialistickej ideológie hlavne tam, kde majú vplyv socialisticky naklonené politické kruhy. Na tomto mieste sa začína koncepcia moderného socializmu nazývať treťou cestou, respektíve novou cestou vyjadrujúcou potrebu zredukovať štátne zásahy do ekonomiky a vyzdvihovať podnikavosť či osobnú zodpovednosť jednotlivca za seba samého. Typické znaky neoliberalizmu, ktorými sú osobné úspechy a viera v silu obchodu tvoriť spoločnosť sú stále opakované v novolabouristických politických vyhláseniach. Z manifestu Blair – Schröder okrem iného vyplýva snaha a potreba učiť sa od iných a porovnať vlastnú produkciu s lepšími praktikami a skúsenosťami v ostatných krajinách, zvyšovať efektívnosť, súťaž a vysokú produkciu. Byrokracia by mala byť na všetkých úrovniach verejného sektora redukovaná, rovnosť v štátnych službách prísne sledovaná a zlá produkcia vykorenená. Obdobia nezamestnanosti sa musia stať príležitosťou na dosiahnutie kvalifikácie a na povzbudenie osobného rozvoja. Vlády majú poskytnúť priestor, v rámci ktorého by neúspešné indivíduá zlepšovali svoju kvalifikáciu a splnili si vlastné možnosti. Dôraz bol kladený na individuálny a národný úspech. Blair bol a je chápaný ako typický volebný a parlamentný rétorik. Jeho vzdelávacia politika je výraznejšia ako u iných kolegov. Vlády Tonyho Blaira značne zdôrazňujú vysoké štandardy vo vzdelávaní. Z Blair – Schröder manifestu je okrem iného zrejmá potreba človeka aplikovať vlastnú politiku v súvislosti s novým ekonomickým rámcom moderným pre súčasnosť. Títo dvaja už spomenutí politici cítili potrebu tvoriť a nachádzať podmienky, v ktorých existujúci obchodníci môžu prosperovať, podporovať podniky a vytvoriť vlastné obchody schopné odstraňovať nezamestnanosť. Podstata fungovania trhu musí byť dopĺňaná a rozširovaná politickou činnosťou. Novodobá tretia cesta nie je v podstate ideológiou medzi kapitalizmom a komunizmom, ale modifikáciou sociálnej demokracie snažiacou sa o modernizáciu svojej politiky. S novodobou charakteristikou tretej cesty vystúpil po prvýkrát Tony Blair. *** Aj napriek tomu, že pre program tretej cesty neexistuje presne formulovaná zásada, Anthony Giddens sa pokúsil vo svojej knihe ,,The Third Way“ načrtnúť päť okruhov, znakov politiky tretej cesty – 1. Chápanie tretej cesty ako určitého „radikálneho stredu“, čím dáva najavo jej odpútanie sa od tradícií a s tým súvisiacich princípov; 2. Označuje štát za partnera, nie za odporcu občianskej spoločnosti, no vzápätí poukazuje na nutnosť aktivity občianskej spoločnosti pri riešení problémov nezávisle a nespoliehajúco sa iba na štát. Nezabúda samozrejme spomenúť demokratickú rodinu a z nej vyplývajúcu rovnoprávnosť mužov a žien, respektíve partnerov ako takých; 3. Ekonomická oblasť, v rámci ktorej zdôrazňuje modernizáciu s následným vytvorením zmiešaného typu ekonomiky. Vyzdvihuje okrem iného rovnosť príležitostí a rozvoj vzdelávania; 4. Sociálna sféra, naznačuje potrebu presunu od prerozdeľovacích procesov k sociálnym investíciám do vzdelávania a kvalifikácie; 5. Štát a národ charakterizuje ako kozmopolitný národ, čím má na mysli prelínanie vnútorných a globálnych problémov. Anthonym Giddensom chápaná tretia cesta je snahou zdokonaliť stredoľavú politickú filozofiu vyjadrujúcu svoj postoj na zmeny v meniacom sa svete. Patrí medzi nich globalizmus a nová ekonomika založená na vedomostiach. Tretia cesta predstavuje nadväznosť na dlhšie trvajúci vývin sociálnodemokratického preverovania. Aplikácia hlavných zásad tretej cesty znamená okrem iného investíciu do kvalifikácie a vzdelania ľudí. Tretia cesta v konečnom dôsledku môže byť aj označením obnovy politiky sociálnej demokracie, aj náplňou tendencií zbližovania. Idey sú zamerané na ,,stred“ politického spektra. Podstatou je myšlienka silného štátu ako jediného činiteľa presadzujúceho národné záujmy. Princípy týmto smerom orientovanej politiky je možné stotožniť s pravicovými, ľavicovými, ba dokonca aj so stredovými politickými stranami. *** Sociálnodemokratické strany charakterizuje všade ich imidž, ktorý im vtlačila politika britskej labouristickej strany ako všeobecný vzor pre politickú stranu tohto druhu. Nová sociálna demokracia musí byť naľavo od stredu politického spektra, jej ústrednou náplňou napriek tomu zostane sociálna spravodlivosť a emancipačná politika súvisiaca s vysokými výdavkami na sociálne zabezpečenie. Politika sociálnej demokracie dbá na formu, do akej má byť štát zreformovaný tak, aby odrážal súčasné potreby. Sociálni demokrati na rozdiel od neoliberálov presadzujú prevahu štátu nad občianskou spoločnosťou. Sociálna demokracia sa nemôže nikdy spoliehať na trvalú podporu jedného triedneho okruhu. Bola postupne nútená vytvoriť si novú spoločenskú rôznorodejšiu identitu a novú politickú perspektívu, ale stále ostala spájaná so socializmom. Blairova tretia cesta je akýsi kapitalizmus s ľudskou tvárou. Mnoho kritikov tretiu cestu presadzovanú Tonym Blairom považuje za obnovovanie myšlienok neoliberalizmu a jeho Labour Party držiacu sa pri moci ako nasledovanie hospodárskej politiky Margaret Thatcherovej. Tretia cesta ako nový rámec tvorby politiky sa usiluje o presiahnutie sociálnej demokracii starého typu a neoliberalizmu. Cieľom politiky tretej cesty je pomoc všetkým občanom zorientovať sa v hlavných zmenách súčasnosti, ako napríklad v globalizme, transformácii v osobnom živote, ale aj vo vzťahu k prírode. Jej zámerom je hľadať a prehlbovať vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Znamená to širšiu účasť občianskej spoločnosti a následné uplatňovanie slobody jednania ako hlavnej priority sociálnej demokracie. Zásadou je téma modernizácie, ktorá sa ako jedna z hlavných tém vyskytuje aj v prejavoch Tonyho Blaira. Najdôležitejšie v rámci modernizácie sa zdá byť odpútanie sa od postojov sociálnej demokracie starého typu. Premena sociálnej demokracie musí, respektíve by mala, viesť k novému politickému profilu, ak chce získať väčšinu na svoju stranu a istotu v budúcnosti. Nemôže upúšťať od základného sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti ani od myšlienok trvalo udržateľného rozvoja a ani zamedzovať úsilie o nové metódy priamej demokracie spoločnosti v rámci nadnárodných rozmerov. Nemala by zanedbávať úsilie o globalizáciu demokracie. Jej politický program môžu určovať aj faktory ako sú vzdelanie, komunikácia a technológia. Sociálna demokracia môže získať väčšinu za predpokladu, že sa jej podarí ovplyvniť aspoň tri rôzne skupiny voličov – 1. robotníkov a zamestnancov v nižších vrstvách a v nižších stredných triedach, 2. vyššie sociálne a kultúrne povolania, 3. príslušníkov spoločenského vzostupu a nové zoskupenia zamestnancov. Pre úspech sociálnej demokracie, či už vo Veľkej Británii alebo iných európskych krajinách, neexistuje žiaden ucelený návod. Základom je všeobecná vecnosť politiky a komunikatívnosť politika. Preto je veľmi dôležité zvoliť si vhodné a presvedčivé témy a spôsoby komunikácie nasmerované na určité cieľové skupiny. Hlavnými stratégiami danej politiky je štátna podpora, zvýšenie využiteľnosti energetického potenciálu, podpora výrobkov, ktoré sú energeticky úsporné a šetrné k životnému prostrediu. Sociálna demokracia sa musí otvoriť, podporovať občiansku iniciatívu v spoločnosti a byť tolerantná voči nárokom menšín na kultúrnu sebarealizáciu tak, aby menšiny neporušovali ľudské práva v spoločnosti. Predstava spravodlivo presadzovanej sociálnej demokracie smeruje k rovnosti slobody, čo znamená zaistenie širokého spektra osobných slobôd a s tým súvisiace zlepšenie materiálnych predpokladov života. Politika rovnej spravodlivosti pre všetkých ponecháva určitý priestor pre individuálnu slobodu. Základné hodnoty strany sa v programovej stratégii čoraz častejšie objavujú ako určité motivujúce pozadie. Ekonomickým základom pre politiku tretej cesty je zmiešaná ekonomika, vzájomné prepojenie verejného a súkromného sektoru a z toho vyplývajúce efektívne fungovanie postupnej modernizácie existujúcich inštitúcií verejných sociálnych služieb. Je nutné pretvoriť štát na politikmi tretej cesty presadzovaný národný štát. Anthony Giddens tvrdí, že verejný sektor, respektíve verejné inštitúcie, musia prejsť zásadnými reformami, ako je napríklad zabránenie návratu k štátnemu centralizmu, podporovanie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, systematické zlepšenie postavenia a pracovných podmienok štátneho zamestnanca a z toho vyplývajúce nové podnety nezávislosti a obnova verejných služieb so zameraním na verejné inštitúcie. *** Zámerom sociálnych demokratov bolo a je vytvoriť pozitívne prostredie pre podnikateľskú nezávislosť. Nevyhnutnou podmienkou v budúcom životnom štýle sa im zdá modernizovanie vzdelávacích a školiacich programov a taktiež povyšovanie zamestnanosti. V tejto súvislosti prezentovali potrebu stať sa viac pružnými. Šanca nájsť si nové zamestnanie, učiť sa novým zručnostiam, budovanie svojej kariéry, vytváranie a rozširovanie nových obchodov znamenajú predpoklad lepšej budúcnosti. Súťaženie tovarového obchodu a otvorenie trhu súvisí s povzbudením výroby a rastu. Tretia cesta sa snaží nájsť kompromis medzi kapitalizmom a socializmom. Modernizovaná sociálna demokracia môže o sebe tvrdiť a byť presvedčená, že je treťou cestou. Na prelome 20. – 21. storočia sa v politike nachádza mnoho ideologických stretov a tiež myšlienok o konci politických ideológií. Pre budúcnosť ideológií je nevyhnutná ich otvorenosť, nie izolovanosť ako to bolo kedysi v minulosti. Výrazným prvkom by sa mal stať „proces zbližovania“, schopný eliminovať ideologické nepokoje. Znamená to priberanie nových myšlienok od ďalších ideologických smerov, otvorenosť voči odlišným názorom a ochotu obohatiť sa o nové myšlienky.
