Súčasná ekonomická veda, najmä v jej neoklasickom a neoliberálnom kontexte, sa opiera o koncepciu rovnováhy ekonosféry. Analýza a skúsenosti z reálneho sveta ukazujú, že svet, v ktorom žijeme, a v ňom i ekonomika sa nevyznačujú primárnou tendenciou udržiavať rovnováhu (ekvilibrium), ale, práve naopak, vo vývojovom procese prejavujú sústavnú tendenciu vzďaľovať sa a prekonávať rovnováhu. Na začiatku našej civilizácie sféra výmeny zahrňovala pazúrik, soľ a jantár, dnes sú tu státisíce tovarov a služieb, ktoré vstupujú do výmeny. Nástupy nových generácií tovarov vždy znamenali a znamenajú prerušenie rovnováhy. Spoločnosť sa udržiava vo funkčnosti neustálou obnovou celých systémových súborov výrobkov. V procese vývoja dochádza k nahrádzaniu tovarov a služieb, ktoré znížili alebo stratili svoju využiteľnosť a vitálnosť. Ekonomické aktuálno (súbor tovarov a služieb) neustále vstupuje do najbližšieho budúcna rastom a rozvíjaním alternatívnych tovarov a služieb. Ak študujeme správanie sa na trhu jedného tovaru alebo malej skupiny tovarov, zdá sa nám, že teória rovnováhy je funkčná (o počte výrobcov a počte výrobkov, spotrebe a spotrebiteľoch rozhoduje trhová cena, ktorej oscilácie udržujú rovnováhu). Ak však študujeme správanie tisícok jednotlivých druhov tovaru, zisťujeme ich interakcie, civilizačnú podmienenosť, technologické podmienenosti, substitúciu tovarov, utváranie reťazcov, požiadavky na kompatibilitu, ale i ochranné a preferenčné mechanizmy. Tieto a ďalšie podmienenosti a interakcie korigujú až anulujú tézu o rovnováhe ako mechanizme stability. Vo všeobecnosti nemáme do činenia s izolovanými tovarmi, ale so systémovo previazanými súbormi. Ústupy vývojom prekonaných súborov a nástupy generačne inovovaných súborov majú hromadný charakter, často charakter lavín, pretože ustupujú alebo nastupujú ako vzájomne previazané systémové roje. Tie sa neriadia rovnovážnym pravidlom, ale nerovnovážnym mocninovým pravidlom. Napríklad súbory tovarov a služieb dostavníkovej dopravy lavínovite ustúpili po nástupe súborov železničnej dopravy. Dnes pozorujeme podobné správanie pri nástupe nových informačných technológií. Z toho vyplýva, že ekonomika sa nespráva dlhodobo rovnovážne staticky, ale evolučne dynamicky. Na vnútorný mechanizmus takéhoto správania poukázala už dávnejšie tzv. druhá kybernetika. V otvorených systémoch, medzi ktoré patrí i ekonomika, jestvujú dva typy spätnoväzbových procesov. Prvým typom sú odchýlky rušiace spätné väzby, ktoré udržiavajú dočasnú rovnováhu (tzv. negatívne spätné väzby). Druhým typom sú odchýlky tvoriace spätné väzby (pozitívne spätné väzby), ktoré zabezpečujú vývoj, nelinearitu, tovarovú obmenu a evolúciu. Vo svojej podstate znamenajú prekonávanie rovnováhy, systémovo sú jej nadradené. Sú vyvolávané vynaliezavosťou, invenčnosťou, inovatívnosťou a schopnosťou reagovať na prekonávanie stereotypu, ktorý by viedol ku stagnácii ekonomiky. *** Ekonomika je živým systémom a opiera sa o činnosť ľudí. Nemôže byť v prevádzke bez prísunov energie, materiálov a informácie. Zásluhou týchto prísunov sa udržuje v stavoch ďalekých od ekvilibria (rovnováhy). Zdroje energie sú napr. transmitované cez potraviny na energiu svalov, energia a informácie umožňujú duševnú činnosť. Základné kategórie ekonómie – práca a kapitál sú súčasťou širšieho rámca energetických, materiálových a informačných tokov. Bez tohto rámca by nemohli fungovať. V priebehu historického vývoja, najmä v období priemyselnej revolúcie, došlo k rozsiahlej náhrade ľudskej fyzickej práce prácou mechanizmov poháňaných externými zdrojmi energie. Tým sa energetické suroviny stali predmetom strategického záujmu ekonomiky. Nárastom podielu mechanizmov na vykonávanej práci rastie produktivita práce i veľkosť výroby, ale rastie i koeficient externých energetických zdrojov (na výrobnú alebo časovú jednotku). Radikálne sa zvyšuje aj podiel degradovanej energie a využitých materiálov, ktoré zostávajú v životnom prostredí. Ak sa tento odpad pokladá za externality ekonomického procesu, stráca sa záujem o ich odstraňovanie, recykláciu alebo znižovanie tohto koeficientu novými technológiami a vývojom. Tvorba zisku sa potom viaže s degradáciou životného prostredia, sociálnej sféry a s nezáujmom o ochranu zdravia občanov. Takto chápaný zisk zabezpečuje krátkodobú prosperitu, ale spôsobuje dlhodobú zadlženosť, straty a degradáciu komplexného planetárneho systému, v ktorom funguje i ekonomika. Tento systém, od ktorého závisí i samotný život, je vystavený nárastu entropie. *** Evolučná ekonomika, na rozdiel od rovnovážnej ekonomiky, musí mať priority v inovačnej obmene. Ten, kto pracuje s dlhodobou perspektívou, už v čase úspešnosti na trhu určitých výrobkov investuje do nového rozvoja, pretože vie, že výrobky majú svoje štádiá dozrievania, rozmachu, ústupu a zániku. Ide tu o pochopenie a uplatňovanie takzvaného princípu rastúcej návratnosti, ktorý v rámci teórie trhovej rovnováhy je bez priority, pretože fundamentalisticky chápanému trhu postačuje uplatňovanie princípu klesajúcej návratnosti. Princíp rastúcej návratnosti si vyžaduje investície do rozvoja niekoľko rokov v predstihu, ale po vývoji nových úspešných generácií výrobkov alebo technológií vyvoláva trhovú dominantnosť a úspešnosť. Je to stratégia nerovnovážnej dynamiky. Táto stratégia však po uvedení do praxe znamená, že pôvodný trh sa rozdeľuje a v skutočnosti sa na ekonomickej scéne uplatňujú dva typy trhov. Jeden sa riadi krátkodobou stratégiou tvorby zisku (stratégia rovnováhy) a druhý ktorý zabezpečuje evolučnú obmenu, vytvára priestor na permanentnú tvorbu zisku, na vynaliezavosť, inovácie a prekonáva rovnováhu uplatňovaním sa na trhu nových tovarov a služieb. Tieto dva typy trhov umožňujú tiež pochopiť, prečo dochádza ku kríze, k lavínovitým ústupom nefunkčných tovarov a nefunkčných inštitúcií. *** V ére poznatkovo orientovanej spoločnosti je úspešnosť ekonomiky závislá od zvýšeného prísunu energií do základného a aplikovaného výskumu, vývoja experimentovania s inováciami, poznatkovej infraštruktúry, špičkového manažmentu, do všeobecného vzdelania, kultúry a zdravého fyzického vývoja spoločnosti. Ak sa tieto investície oneskorujú alebo zanedbávajú, hrozí nielen spomalenie a zastavenie ekonomického rastu, nezamestnanosť, ale i degradácia evolučne vytvorených kultúrnych prostredí, strata dynamiky vytvorených kultúrnych prostredí, strata dynamiky z dravej reprodukcie obyvateľstva, nadmerná emigrácia, úpadok regiónov a psychická depresia obyvateľstva. Takéto dosahy sa nedajú odstrániť v krátkom časovom období a môžu znamenať nereverzibilné a katastrofické procesy. Zotrvávanie na týchto prístupoch nám vysvetľuje, ako je možné nastúpiť na cestu do depresie i na cestu straty ekonomickej a politickej suverenity. Zodpovednosť vedeckých, univerzitných a politických kruhov za presun na evolučnú a dynamickú paradigmu ekonómie je nesporná. Zaangažovanosť v tomto procese už nadobúda sebazáchovný, celonárodný a celospoločenský charakter. Autor pôsobí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici LITERATÚRA: IVANIČKA, K.: Globalistika. Poznávanie a riešenie problémov súčasného sveta. IURA EDITION, Bratislava 2004 (v tlači) IVANIČKA, K.: Základy synergetiky. FPV MV, UMB, Druhé vydanie, B. Bystrica, 2002 KAUFMAN, st. Investigations. Oxford University Press, Oxford Ma, 2000 WITT, W.: The Evolving Economy. Essays on the Evolutionary Approach to Economics. Edward Elgar, Cheltenham UK, 2003 ŠIKULA, M.: Globalizácia, rázcestie civilizácie. Sprint UTRA, Bratislava, 1999 KLAS, A.: Informatizácia ako faktor rozvoja ekonomiky a spoločnosti SR. Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Bratislava, 2003 TEREM, P.: Energy Perspectives of the V4 Countries in Terms of EU Integration, Scientific script Vol. 5 FPV MV, UMB, 2002 MARUYAMA, N.: The Second Cybernetics: Deviation – Amplifying Mutual Causal Processes. Aldine Publishing Company, Chicago, 1968
