V roku 1948 tlačový monopol zlikvidoval pluralitu tlače. Nemali ste možnosti viaczdrojových informácií, všetky médiá hlásali v podstate to isté. Zdá sa, že určitá skupina ľudí by sa k tomuto systému rada vrátila.
Podľa informácií z roku 1998 môže takmer 35 percent domácností sledovať vysielanie českých staníc NOVA a ČT 1, takmer 18 percent ČT 2, vyše 28 percent program maďarských, vyše 22 percent rakúskych a temer 15 percent vysielanie poľských televíznych staníc. Pritom viac ako 60 percent domácností môže sledovať satelitné vysielanie.
ANO či NIE?
Ak sa ešte približne pred rokom spomínal v súvislosti s novým mediálnym zákonom zákaz, aby ten istý človek vlastnil viacero médií, šéf TV Markíza Pavol Rusko otvorene rozprával o obchádzaní tejto zákonnej normy. Vraj, ak sa nová právna norma príjme v takomto znení, tak si na miesta v ostatných mediálnych podieloch posadí svojich príbuzných, ktorých však riadiť bude on. Svoj „sľub“ aj splnil. Ruskove konzorcium TV Markíza – Rádio Okey – Národná obroda – časopis Markíza je dnes všeobecne známe. A ak by aj ktosi pochyboval o účasti P. Ruska vo všetkých týchto médiách, stačí si ich pozorne pozrieť. ANO trčí zo všetkých strán.
Nedávno istý redaktor komentoval svoj odchod z Markízy slovami: „Niekedy namiesto ANO treba povedať aj NIE.“ Tak ako kedysi boli redaktori STV posluhovačmi Vladimíra Mečiara, dnes plnia zamestnanci Markízy rovnakú úlohu. S jediným rozdielom – v tomto prípade ide o súkromnú, a nie o verejnoprávnu televíziu. Postavil teda P. Rusko dočasne svoje politické záujmy nad obchodné? Okrem toho, v účelnom preferovaní jednej politickej strany tesne pred voľbami má už TV Markíza svojskú prax.
V roku 1998 predsa presadzovala Stranu občianskeho porozumenia (SOP), teraz Alianciu nového občana (ANO). SOP sa vtedy dostala do parlamentu (dnes je to už takmer zabudnutá strana) a jej niekdajšieho lídra Rudolfa Schustera zvolili priamo občania za prezidenta republiky. Aký podiel na tomto úspechu mala Markíza? Obrovský! Pri dnešnej kúpyschopnosti, keď mnoho ľudí zo svojich príjmov ledva prežije a nie ešte aby si denne kupovali noviny, sa totiž väčšina spolieha práve na spravodajstvo v televízii. Práve ono formuje názory Slovákov. V tomto prípade je to predovšetkým Markíza, keďže STV si ešte len napráva pokazenú reputáciu a je iba v štádiu získavania dôvery obyvateľstva.
STV sa už začína stabilizovať, aspoň navonok sa to tak zdá. Jej privatizáciu zo strany Slovenských telekomunikácií (ST) už zažehnali a verejnoprávna televízia sa už rozhodla začať aj s prepúšťaním svojich zamestnancov. No namiesto toho, aby o miesto prišli nepotrební ľudia z byrokratického aparátu, manažment televízie sa vraj rozhodol prepustiť práve ľudí z tvoriacich zložiek. Má potom znižovanie zamestnancov nejaký zmysel? Veď prebytoční sú úradníci! Takto tento reštrikčný krok postihne len kvalitu vysielania STV.
Zahraničný kapitál na postupe
Už do druhej slovenskej televízie vstúpil zahraničný kapitál. Ten však bol úzko spätý s vývojom médií na našom trhu už dávnejšie. Na Slovensku sa podľa štúdie Jozefa Darma realizovala špecifická forma privatizácie. Prvá etapa – do tohto procesu vstúpili redakčné kolektívy, ktoré periodiká privatizovali za symbolickú cenu. Registrovali sa ako akciové spoločnosti s vkladmi od 1000 do 10 000 korún. Politického vydavateľa vystriedala inštitúcia redakcie ako vydavateľa. Druhá etapa – vstup týchto akcionárov do zväzku so zahraničným kapitálom a nastalo oddelenie redakcie od vydavateľa. Na Slovensku v spoločnostiach prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania, káblového vysielania na rozličnej úrovni operuje predovšetkým český, nemecký, americký, rakúsky, švajčiarsky, španielsky a portugalský kapitál.
Pokiaľ ide o printové médiá, zreteľná je, podľa informácií z roku 1998, najmä účasť zahraničného investora v Hospodárskych novinách, Novom čase a Új Szó. Hospodárske noviny patria pod Ecopress, a.s., pričom všetky akcie tejto spoločnosti vlastní česká spoločnosť Ekonómia. Tento denník je súčasťou svetovej skupiny vydavateľov ekonomickej a finančnej tlače, ktorú podľa informácií z roku 1998 vedie americký Wall Streett Journal a nemecký Handelsblatt. Väčšinovým vlastníkom Új Szó je zase nemecké vydavateľstvo Rheinische Post. Aj Nový čas sa dostal pod vplyv nemeckého kapitálu. Najčítanejšie slovenské noviny vydáva Vydavateľstvo novín a časopisov, s.r.o., Bratislava, v ktorej 51 percent vlastní spoločnosť Ekarite Ldt. Dublin. Tá patrí k nemeckému tlačovému koncernu Grüner und Jahr – Bertelsmann. Práve preto sa vraví, že iba Nový čas má možnosť napísať čokoľvek o slovenských politikoch, keďže ich nepotrebuje pre svoju existenciu. Stopercentnú zahraničnú majetkovú účasť má aj jeden z najväčších slovenských vydavateľov Euroskop, a.s. Akcie tejto spoločnosti patria švajčiarskemu koncernu Ringier. V susednej Českej republike je podľa publikácie Bořivoja Čelovského monopol koncernu Passauer Neue Presse v regionálnej tlači, v celoslovenských periodikách zase oligopol Rheinerisch-Bergische Druckerei – und Verlags-gesselschaft. Podľa Čelovského je tak ohrozená existencia českej tlače.
Na Slovensku je, zdá sa, situácia v tejto oblasti ešte znesiteľnejšia. Ak aj má zahraničný kapitál v susednom Česku negatívny vplyv, u nás zrejme najmä na televíznom trhu pomôže. Podľa riaditeľky kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Jarmily Grujbárovej bude mať TV Global po získaní frekvencií v Bratislave, Hlohovci a Žiline až 75-percentné pokrytie. Richard Rybníček však tvrdí niečo iné. Ako povedal pre SLOVO, TV Global bude mať pokrytie okolo 60 percent, pričom Markíza má o čosi vyššie. Prvoradé však je, že si divák bude môcť konečne vybrať. Alebo naozaj mala RVR iné záujmy, chcela len ublížiť TV Markíza a znížiť jej vplyv na Slovensku, ako tvrdí P. Rusko? Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá. Pavol Rusko zrejme nevie plávať v konkurenčných vodách.
