„Pri tajnom hlasovaní by to dopadlo inak. Niektorí sa jednoducho v poslednej chvíli po…“ povedal po zasadnutí Krajského predstavenstva HZDS v Košiciach jednej z jeho predstaviteľov. A tak je dnes jasné, že „haló“ vo vnútri HZDS sa skončilo. Na zvolanie mimoriadneho snemu bol totiž potrebný súhlas troch krajov – vyjadrili ho však len dva: Trnavský a Bratislavský. Kto sa bojí… Vladimír Mečiar pritom uprednostnil rokovanie krajského predstavenstva v Košiciach pred politickým grémiom v Bratislave. Košom dal dokonca aj svojmu opozičnému kolegovi – Smeru, s ktorým mal mať predparlamentné rokovanie. Zvláštne, že predsedu zaujímali názory východného kraja až vtedy, keď chcel podporiť mimoriadny snem, na ktorom by prišiel o svoju stoličku. Opäť sa teda potvrdilo, že topiaci sa aj slamky chytá. Otázne je, kto vôbec navrhol verejné hlasovanie. Môžeme len pochybovať, že to boli samotní predstavitelia kraja. I keď, aspoň vidieť, akých „odvážnych“ ľudí má HZDS. Čoho sa boja, keď verejne nevedia vyjadriť svoj názor? A ako budú potom poslanci za tento kraj rozhodovať v parlamente? Pred voľbami nebol čas Navonok sa dá len ťažko odhadnúť, čo sa v HZDS deje, respektíve, či je tam situácia horšia ako po odchode Ivana Gašparoviča. Paradoxne, opozícia voči Vladimírovi Mečiarovi sa ozýva až dnes. Kde bola, keď dnešný predseda HZD vystúpil verejne na sneme proti V. Mečiarovi? Veď už vtedy vedeli, že ak aj hnutie voľby vyhrá, do rokovania s nimi sa nik nepustí. Ján Gabriel teraz argumentuje tým, že desať dní pred odovzdaním kandidátky sa už nedalo nič urobiť. Naozaj? Nejde teraz len o alibistické reči? I tak sa v kandidátke HZDS predsa museli robiť nejaké úpravy, keďže niekoľko členov hnutia prešlo ku Gašparovičovmu HZD. Rozhodnú peniaze a vplyv? Vladimír Mečiar sa teda na svojej stoličke (zatiaľ) môže spokojne usadiť. Revolučné hlasy v hnutí totiž zostali niektorými krajmi nepovšimnuté. Výsledkom iniciatívy zvolať mimoriadny snem je teda len jedno konštatovanie: niektorí sa svojho predsedu boja. Čo na nich vie, je zatiaľ nejasné. Nebyť však verejného hlasovania, všetko by sa skončilo určite inak. Ako priznal aj Ján Gabriel, doteraz boli v HZDS rozličné „revolučné“ skupinky: kňažkovci, potom moravčíkovci, naposledy gašparovičovci. Každý z nich na niečo upozornil, ani jeden z nich však už v hnutí nie je. Nastúpia teraz gabrielovci? Ján Gabriel to odmieta. V každom prípade skupina okolo neho si dovolila vyjadriť kritiku voči vedeniu. Pritom do nej patria ďalší predstavitelia podnikateľskej skupinky v HZDS – Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Že by ich vplyv a peniaze udržali v HZDS i napriek tomu „nad vodou“?
