Tma pred nami, tma v nás

Spisovateľ Jozef Karika (1978) patrí už ku skúseným autorom. Vo svojich prvých publikovaných knihách sa venoval pomerne nezvyklej tematike – zjednodušene ju možno vymedziť pojmom ezoterika. Vysokú mieru čitateľskej pozornosti a popularity si však získal až románmi, ktoré možno označiť za trilery. Najprv to bola trojdielna séria o slovenskej mafii V tieni mafie, za ňou nasledovala dilógia z čias druhej svetovej vojny Na smrť a po týchto úspešných knihách sa rozhodol vyskúšať si sily na poli mysteriózneho trileru s hororovými prvkami. Nateraz poslednou knihou autora je práve takýto typ románu, máme na mysli titul Tma (Ikar 2015).

karika-tma.jpgVýchodisková situácia tejto prózy je pozoruhodná – hlavný hrdina, televízny scenárista, sa vydá z malého mesta (autor pracuje takmer vo všetkých svojich prózach s reáliami Ružomberka, v ktorom vyrastal) do svojej chaty na odľahlom mieste v horách, do drevenice v Malej Fatre. Hodlá si oddýchnuť od bežného zhonu i od vypätých manželských chvíľ vzájomného nedorozumenia – dokonca posledných šesť mesiacov súžitia bolo pre protagonistu peklom i očistcom zároveň – s manželkou Natáliou. Chcel by tu pracovať, využiť nové nápady na nové scenáre. Vyberie si magický exponovaný epický čas – tesne pred vianočnými sviatkami, táto skutočnosť svojím spôsobom tvorí kontrast so všetkým, čo sa v knihe postupne odohrá. Po použití očných kvapiek, ktoré si dával denne, však oslepol. A od toho momentu sa začína jeho mrazivý zápas o vlastný život, pretože sa mu nepriateľom nestane len slepota – ako neskôr vysvitne, iba dočasná, či dokonca úplne iného pôvodu, a z ktorej najprv viní svoju ženu-lekárničku – ale ktosi tajomný, kto ho začne v chate i v jej blízkom okolí ohrozovať na živote. Situácia, ktorá sa mala stať pre neho relaxom či nabitím invenčných batérií, sa mení na zápas o holý život, pri ktorom postupne utrpí viaceré pomerne ťažké devastačné zranenia v nerovnom súboji, kedy ťahá za kratší koniec, pretože pri dočasnom oslepnutí nemohol využiť náležite  napríklad najmodernejší mobil či iné možnosti (päťranový revolver Taurus kalibru .38., ktorý si zobral na chatu pre všetky prípady) na svoju obranu či privolanie pomoci. Z diktafónu si urobí spoločníka Olyho (podľa značky Olympus), s ktorým sa radí – ktorý mu radí (!), ako z tej šlamastiky vyjsť živý a zdravý.

Karika stupňuje napätie a desivú atmosféru strachu až s neľútostnou presnosťou a zručnosťou, ktorú osvedčil už v predošlých knihách, kde sa ponoril do tých najtemnejších hlbín neľudskej až beštiálnej zloby, úplne až pod samé dno v knihe Na smrť II neskutočne presným reprodukovaním priebehu udalostí v koncentračných táboroch Osvienčim a Birkenau vrátane činností „lekárov“ Josefa Mengeleho a Karla Schmidta, pôvodom z Ružomberka. V trileri Tma speje hlavný hrdina neodvolateľne k svojmu fyzickému koncu, no korene takéhoto nečakaného vývinu situácie sú prekvapivo zasadené úplne inak a inde, ako sa sprvu z dejového vývinu zdalo – v samotnom protagonistovi príbehu. V záverečných pasážach J. Karika využil svoje znalosti z oblasti ezoteriky, mystiky či mysterióznosti, pričom sa veľmi zručne zmieni o známych knihách či filmoch s touto tematikou (spomína napr. film 127 hodín, spisovateľov Meyrinka a Švantnera, psychológa Junga, spomína aj Lovercrafta či Kubricka podľa Kinga, lebo ich určite dobre pozná a ich vplyv v knihe predsa len svojsky necháva pulzovať – veď ide o scenáristu) – a príbeh tak dospeje do naozaj nečakane vypointovaného záveru. Kľúčom pre porozumenie príbehu však bude zrejme text spisovateľa a antropológa Carlosa Castanedu o ľudských dvojníkoch, ktorý so zaujatím čítala Natália v jeden večer, keď v televízii išiel seriál podľa nášho scenáristu, o ktorý však ona nejavila patričný záujem… Najväčším nepriateľom či nebezpečenstvom pre ťažko skúšaného hrdinu nie je nejaký tajomný vrah či svorka vlkov, ani dvaja pytliaci, ktorí sa mu najprv zdali byť nádejou na záchranu, no je ním on sám, všetok kal a brud, ktorý sa v ňom doteraz nahromadil a zaskočil ho svojou neľútostnou krutosťou. Autor na margo svojej predchádzajúcej knihy Strach vyhlásil: „Baví ma, keď hranica medzi realitou a fantáziou nie je jasná…“(podľa www.pantarhei.sk/knihozrut/recenzie/). V nej sa vrátil hlboko do svojho detstva, v ktorom našiel prekvapivo desivý príbeh, v ktorom sa ťažko rozozná vyššie spomenutá hranica, v hororovom trileri Tma sa vrátil do nie až tak dávneho „manželského času“, návrat nie je však o nič desivejší a nevysvetliteľnejší ako v románe Strach. Spúšťačom trilerovej situácie – div sa svete! – bola pre hlavného protagonistu dosť neuveriteľná ak nie bizarná skutočnosť – správa v novinách o tom, že si deväť členov literárnej sekcie Umeleckého fondu udelilo dotácie sami sebe už po niekoľkýkrát! Určite to v tejto oblasti nebolo všetko ani zďaleka kóšer, no autor to predsa len „presolil“, hoci má právo využiť autorskú licenciu, ale aj nepísanú povinnosť držať sa určitých medzí, ktoré sa neprechýlia do zavádzania čitateľa.

Jozef Karika sa vo svojom najnovšom románe osvedčil ako veľmi kvalitný autor tohto žánru, porovnateľný so známymi predstaviteľmi takejto literatúry inojazyčnej proveniencie. Je len otázkou času, kedy po jeho knižných predlohách siahnu filmári, keďže sa filmového spracovania dočkali aj menej zaujímavé texty.

(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter