Jednou z viditeľných zmien v STV po vlaňajších parlamentných voľbách je návrat Milana Markoviča na slovenskú obrazovku. Podľa denného kontinuálneho výskumu sledovanosti televízie (údaje nám poskytol PhDr. Ervín Šťava z oddelenia analýz a tematického výskumu STV), jeho Večer, vysielaný priamym prenosom z bratislavského Štúdia S raz mesačne, má slušný divácky ohlas.
Za obdobie január až august 1999 sledovalo premiéry Večera Milana Markoviča priemerne 1 046 130 divákov, ktorých spokojnosť s reláciou vyjadruje priemerný koeficient 5,7 (na škále od minima -10 do maxima +10). V čom spočíva príťažlivosť tejto relácie?
Politická talk show so zmyslom pre humor
Predovšetkým v žánri. Večer Milana Markoviča je politická talk show, ktorá veľmi pohotovo a adresne reaguje na dianie v našom politickom, hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote vôbec, a to prostriedkami politickej satiry. Zúčastňujú sa na nej tri viac-menej rovnocenné zložky: moderátor, hostia a obecenstvo. Akí by mali byť v ideálnom prípade? Moderátor by si mal udržať nadhľad, usilovať sa vystupovať čo najobjektívnejšie, nenadŕžať okato jednej strane (nemám na mysli politickú) a neútočiť na stranu, ktorá mu nie je po chuti. Hostia by mali byť známymi osobnosťami so zmyslom pre humor, schopnosťou pohotovo reagovať na moderátorove podnety a neurážať sa ani pri ostrejšej otázke. A diváci (najmä v Štúdiu S) by mali mať aspoň základný prehľad o súčasnom spoločensko-politickom dianí, aby vedeli, o čom sa vlastne hovorí, zmysel pre tento druh zábavnej relácie a toleranciu k odlišným názorom.
Vtipná priamočiarosť
M. Markovič pozorne sleduje všetko, čo sa na Slovensku, ale aj u našich najbližších susedov a vo svete deje, vyberajúc si z množstva udalostí témy, ktoré najsilnejšie rezonujú vo verejnosti. Je to pohotový, zväčša vtipný človek s vlastným názorom a schopnosťou jenoznačne ho vyjadriť. Za roky pôsobenia v show biznise si vypracoval svojský štylistický a jazykový prejav, ktorým napriek nedokončeným vetám, opakovaniu slov, pauzám a jachtaniu urputne sleduje hlavnú myšlienku. Diváci v Štúdiu S ho zrejme prijímajú bez výhrad (napokon, v obecenstve sa niektoré tváre objavujú pravidelne, napr. prof. Pavol Traubner), diváci verejnoprávnej televízie nie sú jednotní v názore na tohto humoristu, čo je pri jeho politickej vyhranenosti a rozpoltenosti našej spoločnosti pochopiteľné. Najväčším problém Markoviča, podľa môjho názoru, je nedostatočný odstup od témy i hostí, neochota nezdôrazňovať vlastnú politickú orientáciu, čo znižuje kvalitu jeho výkonu. Naposledy sa to prejavilo v augustovej premiére, keď boli hosťami ministri Ján Čarnogurský a Milan Ftáčnik. Prvému sa moderátor nevhodne podlizoval, na druhého neodôvodnene útočil. Napokon, nelásku k ľavici dáva najavo aj v českej relácii Na rovinu – naposledy pri hosťoch Karlovi Kuhnlovi a Stanislavovi Grossovi. Dôkazom, ako sa úroveň celej relácie zodvihne, ak si Markovič udrží humorný nadhľad, bola ostatná premiéra, v ktorej protihráčom ministra Ladislava Pittnera bol po dlhom čase predstaviteľ terajšej opozície – podpredseda HZDS Rudolf Žiak.
Rovnocenní partneri
Zdá sa, že studnica námetov, ktoré sa priam núkajú peru satirika, je na Slovensku nevyčerpateľná. Žiaľ, neplatí to o osobnostiach, ktoré by dokázali spĺňať vyššie naznačené kritériá hostí tejto politickej talk show. Možno by bolo načase poobzerať sa po mladšej garnitúre politikov, po ľuďoch, ktorí ešte neuverili vo svoju neomylnosť a nepostrádateľnosť, aj keď je tu riziko, že takí nie sú vo verejnosti dostatočne známi. Mnohí z doterajších hostí neboli Markovičovi rovnocennými partnermi. Na to, aby vynikol, mu vtedy stačil i polovičný výkon, no potom aj kvalita celej relácie klesla.
Vidí sa mi, že najsilnejším hnacím motorom Markoviča bol kedysi jeho javiskový partner, hudobník a publicista Peter Breiner. Spoluprácou s pánmi bratmi Puškárom a Niňajom sa Milan Markovič akoby vracia do oných čias. Občas sa to medzi nimi troma sympaticky zaiskrí, no rovnocennými oponentmi mu ešte nie sú. Ich hudobné čísla s textami Jána Štrassera však patria neraz medzi najvydarenejšie časti relácie. Tak to bolo aj v piatok 17. septembra, keď najväčší potlesk zožala pieseň zosmiešňujúca súťaž na deblokácie „Daj nám, tender, minister“, využívajúca všeobecnú popularitu Presleyho songu Love me tender.
Autorka je publicistka
