Svetom mátoží strašidlo neoliberalizmu

tamas_obalka.jpgG. M. Tamás: K filosofii socialismu.
Filosofia Praha 2016.

Knihu uviedli editor Joseph Grim Feinberg a prekladateľ Pavel Siostrzonek v Akademickom konferenčnom centre pri Filozofickom ústave AV ČR v Prahe.

Publicista, analytik a kritik Gáspár Miklós Tamás bol v roku 1981 z Maďarska vyhostený ako nemarxistický disident, po roku 1989 vystupoval z pozície liberálneho konzervativizmu. Na prelome milénií „išiel znovu do školy“ a stal sa marxistom. V diskusii sa zdôveril, že prvým jeho filozofickým čítaním bol v mladosti F. Nietzsche. Potom „neteologicky“ čítal bibliu, preto sa naučil starogréčtinu. Sám sa označil za presvedčeného libertariána vo vzťahu k štátu.   

Ein Gespenst geht um in Europe, napísal K. Marx pred stosedemdesiatimi rokmi. V Manifeste vedecky dokázal, že nový ekonomický poriadok nevie fungovať inak ako v celosvetovom meradle, lebo musí akumulovať a teda komodifikovať,  t. j. premieňať všetko, veci i ľudí na tovar. Marx ako prvý vedecky zdôvodnil ekonomickú globalizáciu: kapitalizmus vytvára svetový trh a preto musí ovládnuť celoplanetárne zdroje. Nemôže nechať žiadny priestor mimo akumulácie, nepredajné sa stáva predajným, obchod a tovarová výmena potlačili úžitkovú hodnotu, zisk sa stal tribútom.

Naplnila sa aj ďalšia Marxova predpoveď o tom, že kapitalizmus vytvára preľudnenie, nadbytočnú populáciu nazýval „rezervná priemyselná armáda práce“. Sú k dispozícii v prípade konjunktúry, v prípade krízy sú na dlažbe, čím znižujú cenu pracovnej sily. Dnes neplatí ani toto, pretože sú zbytoční raz a navždy, úzka vrstva plutokratickej oligarchie by vystačila približne s miliardou otrokov. Ba čo viac, oligarchia sa už sformovala do triedy pre seba so všetkými atribútmi, ktoré Marx predpokladal.  Tamás odhalil, že cieľom šialenej utópie je zbaviť ľudové masy výhod občianstva, ktoré sa stane privilégiom. Normatívny štát patrí len vyvolenému jadru populácie vyspelých kapitalistických krajín, prevažná väčšina populácie neobčanov je vylúčená a vystavená svojvôli.  Ide o diskrimináciu na diaľku a neviditeľné násilie na jednej strane a extrémny individualizmus na strane vyvolených, pokušenie ignorovať väzby k druhým. Nejaký čas vnímam posun v interpretácii: namiesto sporu liberalizmu a konzervativizmu nastupuje (vraj) znovuvzkriesený nacionalizmus.  Odpor proti ekonomickej globalizácii  a transnacionálnym dohodám vylučujúcim „demokratickú“ legislatívu národných štátov vplyvní analytici tematizujú  ako nacionalizmus proti internacionalizmu. Nástup a úspech populistov v Európe a USA tomu do určitej miery nasvedčuje.

Marx svojho času videl strašidlo, proti ktorému sa spojili všetky reakčné mocnosti  starej Európy. Lenže až na pár pohrobkov stalinizmu strašidlo komunizmu už nemátoží. Mátoží postfašizmus, ktorý sa tvári ako demokracia. Tamás presvedčivo argumentuje, že to, čo by fašistom neprešlo v prvej polovici minulého storočia, dnes legalizujú prostredníctvom hlasovania parlamenty. Váhal som, či nenapísať „demokratický fašizmus“, lebo totálne nasadenie sa skrýva za demokratickou fasádou. Benthamovo panoptikum zdokonalené tak, že každý si je sám väzniteľom. Namiesto navzájom izolovaných ciel sú obyvatelia digitálneho panoptika prepojení sieťami a intenzívne navzájom komunikujú. Nie sú väzňami, žijú v ilúzii slobody. Sami sa dobrovoľne vystavujú na obdiv, sebanasvietenie je efektívnejšie než nasvietenie zvonku. Sebavykorisťovanie je efektívnejšie než vykorisťovanie, lebo je maskované pocitom slobody. Obyvatelia spoločnosti kontroly sa nezverujú pod vonkajším nátlakom, ale z vnútornej potreby, sloboda a kontrola sa nedá odlíšiť. (Byung-Chui Han, Vyhořelá společnost).

Zalistujme si v knihe. Ruská revolúcia a ďalšie údajne socialistické revolúcie „nepremenili triedne spoločnosti na beztriedne, lež kastovné spoločnosti na spoločnosti triedne“.  (s. 71) Západný trhový kapitalizmus sa vyvíjal viac-menej organicky. V strednej a východnej Európe fungoval štátny kapitalizmus.  Východ spustošený boľševikmi pripravil ideálnu pôdu pre čistý „postkomunistický“ kapitalizmus bezohľadných reforiem s neoliberálnym obsahom. (s. 82 – 83)

Východní Evropa by se znovu mohla změnit v nejslabší článek v řetezu kapitalistických režimů, a to právě kvůli čistotě východního kapitalismu, vycíděného a vyčištěného leninisticko-stalinistickými masovými vraždami, donucováním a vše zasahující porobou. (s. 92)

Podľa Tamása  žijeme v najreakčnejšej ére mohutnej kontrarevolúcie, preto je v súčasnosti  radikalizmus potrebný. Ide o to, konať dielo revolúcie napriek  absencii revolučného hnutia. Po rozpade systémov sme svedkami korupcie, anarchie, rozvratu. Autor kladie dôraz na rovnostársky étos. Predstavuje si to tak,  že hodnotová štruktúra spoločnosti by sa mala stať plebejskou v tom zmysle,  že na prvom mieste nebude exkluzivita vlastníctva majetku, ale práca vo fyzickom slova zmysle. Nástupníckou by mala byť rovnostárska civilizácia, ktorú sa nebojí nazvať komunizmom, ale s výhradou, že nejde o boľševickú verziu,  ale o motiváciu na kolektívne konanie ľudí vrátane proletariátu.  

Dodatok:

Marx uvažoval v horizonte osvietenského devätnásteho storočia. Jeho definíciu abstraktnej práce ako univerzálny etalón a zdroj nadhodnoty  väčšina neomarxistov považuje v súčasnosti za mylnú. Štvrtá technologická revolúcia však otvára priestor na naplnenie Marxovej hypotézy z Grundrisse o všeobecnom intelekte (general intelect), tézy o premene vedy na bezprostrednú výrobnú silu. Premena práce znamená oslobodenie človeka od ekonomickej nevyhnutnosti.

Gáspár Miklós Tamás navštívil  Bratislavu raz a to  na Stredoeurópskom fóre 2015. V rámci témy „Višegrád v ohni“ sa vtedy zúčastnil  diskusného panelu na tému Čo sa deje so strednou Európou, ktorá si hovorí Višegrád? (s A. Michnikom, M. C. Putnom, M. M. Šimečkom). Futurologická spoločnosť Slovenska p. Tamása pozvala na diskusiu o jeho knihe, termín bude dohodnutý neskôr.

Foto: Európa Pont / Flickr

(Celkovo 3 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter