Svet na prahu nových pretekov v zbrojení?

V tlačovom centre švédskeho ministerstva zahraničných vecí sa 9. júna 2008 uskutočnila tlačová konferencia k vydaniu 39. ročenky Štokholmského medzinárodného inštitútu výskumu mieru – SIPRI Yearbook 2008: Armaments, Disarmament and International Security vydanej v Oxforde. Otvoril ju riaditeľ SIPRI Bates Gill, ktorý stojí na čele inštitútu od roku 2007. Je v poradí šiestym riaditeľom SIPRI, ale prvým v tejto funkcii, kto pochádza z USA. Považuje sa aj za experta na čínsku problematiku. Ako sa už za posledné desaťročie stalo zvykom, mnohé údaje v ročenke, ktorá sa považuje za jednu z najreprezentatívnejších publikácií v tejto oblasti, sú smutné a alarmujúce. Znovu sa konštatoval rast vojenských výdavkov vo svete. V roku 2007 sa vydalo na zbrojenie 1339 miliárd amerických dolárov v bežných cenách (podľa kurzu v polovici júna 2008 ide zhruba o 26 500 miliárd slovenských korún, ale podľa kurzu spred roka to je až okolo 33 500 miliárd korún). Oproti predchádzajúcemu roku to znamenalo rast vojenských výdavkov o 6 percent. Od roku 1998, keď ročenka registruje rastúci trend týchto výdavkov, ktoré začali po ich niekoľkoročnom poklese po skončení studenej vojny, narástli skoro o polovicu (45 %). Presiahli aj sumu 1 195 miliárd USD (v stálych cenách z roku 2005 – podľa nich sa v roku 2007 vydalo v celosvetovom súhrne 1 214 miliárd USD), ktorú mali pred skončením studenej vojny v roku 1988, keď boli najvyššie v čase, odkedy sa v SIPRI sledujú. Tieto i ďalšie údaje o situácii v oblasti zbrojenia a ich súvislosti vedú časť bezpečnostných teoretikov k úvahám, či nie sme na začiatku nového kola pretekov v zbrojení vo svete. Existujúci stav je do značnej miery výsledkom aktivít USA, ktoré sa vystupňovali za vlády prezidenta Georga Busha mladšieho. Na výšku vojenských výdavkov vplýva množstvo faktorov. Aktuálne ich treba vidieť aj v širšom kontexte ekonomického vývoja USA, ktorý je spojený s poklesom hodnoty dolára – z asi 1,1 USD za euro začiatkom roku 2003 na viac ako 1,5 dolára za euro v roku 2008. Avšak aj spätne bez hlbších ekonomických analýz možno s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že k nepriaznivému vývoju amerického dolára prispeli aj narastajúce výdavky na vojenské účely. Dochádza k nim od vyhlásenia vojny USA proti terorizmu (čo časť washingtonských neokonzervatívnych jastrabov charakterizuje aj ako štvrtú svetovú vojnu), predovšetkým v spojení s kontroverznými aktivitami amerických ozbrojených síl vo vojne v Iraku a v Afganistane a s ich ekonomickými, politickými i ďalšími následkami. Od roku 2001 narástli vojenské výdavky USA o 59 percent. V roku 2008 mali najvyššie vojenské výdavky po roku 1945. Vojna v Iraku sa stáva drahšou, ako bola vojna vo Vietname. Vojensko-priemyselný komplex Vojenské výdavky zvyšuje v prvom rade technická stránka súčasných zbraní (zbraňových systémov). Najnákladnejšou je oblasť letectva a kozmonautiky, najmä vývoj a výroba lietadiel a rakiet nových generácií, ako aj prostriedkov obrany proti nim, ktoré dnes využívajú aj kozmický priestor. Prvé pokusy o systematické riešenie týchto otázok sa objavujú v 50-tych rokoch minulého storočia ako v ZSSR, tak aj v USA. Kvalitatívny zlom sa zaznamenal v období vlády prezidenta USA Ronalda Reagana a bol spojený so Strategickou obrannou iniciatívou (Strategic Defense Initiative – SDI), ktorá bola vo verejnosti známa najmä ako program hviezdnych vojen. Tento program sa nakoniec nerealizoval, nie však z dôvodu zmien vo svetovej politike, ale predovšetkým kvôli technicko-technologickým problémom a finančnej nákladnosti. V 90-tych rokoch Washington pokračoval v realizácii viacerých programov v oblasti protiraketovej obrany, ktoré mali parciálny charakter. K dynamizácii aktivít v tejto oblasti došlo po nástupe Georga Busha jr. do funkcie prezidenta USA. Išlo najmä o vypovedanie zmluvy ABM (Anti-Ballistic Missile – Sovietsko-americkej zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany) z roku 1972, čo sa stalo 13. decembra 2001; a vytvorenie Protiraketovej agentúry (Missile Defense Agency – MDA) v roku 2002. Súčasné snahy Washingtonu rozmiestiť prvky protiraketovej obrany v Poľsku a v Českej republike predstavujú mimoriadne kontroverzný krok, ktorý môže viesť okrem iného k rozpútaniu nového kola pretekov v zbrojení. Zásadná zmena by však nenastala ani vtedy, keby sa takéto prvky zaradili do systému protiraketovej (protivzdušnej) obrany NATO. Vznikla by totiž ešte možnosť, že po tomto kroku by sa perspektívne uvažovalo o potrebe zmien v ďalších prvkoch systému, čo by sa dotklo viacerých štátov, potenciálne aj Slovenska. Aj keď nedôjde k tomuto scenáru, v dlhodobejšom výhľade sa dá predpokladať, že sa bude zosilňovať tlak velenia NATO, a najmä pod vplyvom Washingtonu bude vyvíjaný na viaceré aj kvalitatívne zmeny výzbroje a ďalšieho vybavenie letectva a protivzdušnej obrany predovšetkým u nových členských štátov, čo prinesie mimoriadne vysoké finančné náklady. Vzhľadom na výrazné zníženie počtov ozbrojených síl ako súčasti ich úplnej profesionalizácie dochádza k zmenám kvalitatívneho charakteru aj v ďalších oblastiach výzbroje a vybavenia vojsk. Súvisí to s revolúciou vo vojenstve, ale aj s radom ďalších vojensko-technických, ekonomických a iných procesov. Vojenská obrana sa teda bude zdražovať. Táto situácia prináša nielen ďalšie zisky pre subjekty, ktoré ešte v 50-tych rokoch minulého storočia prezident USA Dwight Eisenhower (o. i. aj legendárny generál z čias druhej svetovej vojny) nazval vojensko-priemyslovým komplexom, ale môže viesť aj k ďalšiemu rastu ich vplyvu na svetovú politiku, najmä ak tieto spoločnosti (korporácie) budú mať nadnárodný charakter. O trendoch vývoja a výroby veľa napovedajú najmä rôzne výstavy a veľtrhy zbraní a vojenskej techniky. Napríklad výstava zbraní a vojenskej techniky pozemných síl Eurosatory 2008 v Paríži 16. – 20. júna sa zamerala na formovanie obrany zajtrajška. Zúčastnil sa nej rekordný počet vystavovateľov – 1209 spoločností z 53 štátov. Výstavu navštívilo 110 delegácií zo 71 štátov, 1400 pozvaných hostí a 50-ticís špecialistov. Bolo na nej akreditovaných vyše 600 žurnalistov z 52 médií. Vyzbrojené štáty USA v roku 2007 vynaložili viac ako 43 percent celosvetového súhrnu vojenských výdavkov a výdavky 15 najväčšmi zbrojacich štátov tvorili vyše tri štvrtiny (78 %). Ak sa na tieto štáty pozrieme bližšie, vidíme, že je medzi nimi všetkých 8 štátov skupiny G 8, 10 štátov – členov OECD, 7 členských štátov NATO a 5 členských štátov EÚ. Zároveň sa tu nachádzajú aj všetky 4 štáty s rýchlo rastúcimi ekonomikami, ktoré sa označujú ako BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Jediným štátom, ktorý z 15 krajín najviac vydávajúcich na vojenské účely nie je súčasťou týchto zoskupení, je Saudská Arábia, ale ide o jedného z najbližších spojencov USA v arabskom svete. Najväčšie – najsilnejšie, spravidla aj najbohatšie štáty, dávajú aj v druhej polovici prvého desaťročia 21. storočia na vojenské účely najviac. Záver francúzskeho sociológia a teoretika medzinárodných vzťahov R. Arona o tom, že medzinárodné vzťahy boli vo svojom vývoji akoby v tieni vojny a mieru, s ktorým prišiel na začiatku druhej polovice 20. storočia, platí aj naďalej. Zrejme s tým súvisí aj skutočnosť, že v tejto pätnástke je aj päť najväčších exportérov konvenčného zbrojného materiálu – USA, Rusko, Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, ktorí sa v rokoch 2003 – 2007 podieľali zhruba na 80 % jeho dodávok. Najväčšími odberateľmi boli Čína, India, Spojené arabské emiráty, Grécko a Južná Kórea. Vojenské výdavky sú vo svete rozdelené značne nerovnomerne. Zo subregiónov vymedzovaných v ročenke bol dosiahnutý najväčší nárast vojenských výdavkov v rokoch 1998 – 2007 vo východnej Európe (SIPRI tam zaraďuje Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Rusko a Ukrajinu), keď dosiahol 162 %. V tomto regióne bol ich rast najvyšší aj v roku 2007 (15 %) a Rusko s trinásťpercentným rastom sa na ňom podieľalo na 86 percent. Viac ako 50 – percentný nárast vojenských výdavkov bol v tomto desaťročnom období ešte v troch subregiónoch: v severnej Amerike (65 %), južnej Ázii (57 %) a vo východnej Ázii (51 %). Subregiónmi s najnižším rastom boli Západná Európa (SIPRI tam zaraďuje Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Írsko, Island, Luxembursko, Maltu, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Rakúsko, Taliansko, Turecko a Veľkú Britániu) so 6 percentami a stredná Amerika so 14 percentami. Iný obraz sa nám naskytne, ak zoradíme štáty, ktoré mali v roku 2006 najvyššie vojenské výdavky podľa kritéria ich podielu na HDP. Tieto údaje sa zverejňujú v ročenke s ročným oneskorením. Doplníme, že vojenské výdavky vyššie ako 3,5 % podielu na HDP má 6 štátov; od 3,1 do 3,5% 6 štátov; od 2,6 do 3,0 % 10 štátov a od 2,0 do 2,5 % 13 štátov. V ročenke nie sú údaje o vojenských výdavkoch asi z 30 krajín. Prevažná väčšina štátov (najmenej 100) má teda vojenské výdavky menej ako 2 percentá podielu na HDP. Tri štáty vôbec nemajú ozbrojené sily (Island, Kostarika a Panama). Protirečivý charakter majú vojenské výdavky najmä v rámci paktu NATO (len pripomenieme, že z jeho súčasných 26 štátov je 6 zo skupiny G 8, 20 štátov je členmi OECD a 21 sú členmi Európskej únie). V súhrne predstavovali tieto výdavky za rok 2007 sumu 863 miliárd USD, čo sú takmer dve tretiny ich celosvetového súhrnu. Ich ročný nárast predstavoval 10% a najvyšší bol v USA (o viac ako 13 %). Viaceré štáty NATO znížili v roku 2007 svoje vojenské výdavky. Patrili k nim Holandsko (o 12 miliónov eur), Dánsko (o 136 miliónov eur), Portugalsko (o 192 miliónov eur), Česká republika (o 109 miliónov USD), Maďarsko (o 85 miliónov USD), Bulharsko (o 32 miliónov USD) a Turecko (o 14 miliónov USD). Najviac na vojenské účely z členských štátov NATO v pomere k svojmu HDP za rok 2006 vydali USA (4 %), Grécko (3,8 % – odhad SIPRI), Turecko (2,9 %), Veľká Británia (2,6 %), Francúzsko (2,4 %), Bulharsko (2,3 %) a Poľsko (2 %). Všetky ostatné štáty mali vojenské výdavky pod hranicou 2 % HDP. Najnižšie sumy podľa tohto kritéria sa vydávali v Luxembursku (0,9 %), Belgicku (1,1 %), Kanade, Lotyšsku, Maďarsku, Španielsku (po 1,2 %), Nemecku (1,3 %), Dánsku (1,4 %), Holandsku a Nórsku (po 1,5 %). Osem štátov (medzi nimi aj Slovensko s 1,6 percentami), vydalo na vojenské účely sumu medzi 1,6 až 1,9 % svojho HDP. Podľa tohto ukazovateľa sa znížili v roku 2006 vojenské výdavky v Bulharsku, Čechách, Francúzsku, Nemecku, Nórsku, Portugalsku, Rumunsku a vo Veľkej Británii. Ak sa pozrieme na OECD, zistíme, že jej 30 členov vydalo v roku 2007 na vojenské účely vyše 951 miliárd, čo je viac ako 70 percent ich celosvetového súhrnu. Necelá pätina obyvateľstva planéty, ktorá žije v štátoch OECD, teda spotrebúva v priemere na jedného obyvateľa (dodajme, že predovšetkým vďaka svojim vládam) na vojenské účely takmer desaťkrát vyššie sumy ako jeho oveľa väčší „zvyšok“. V súvislosti s vojenskými výdavkami v rámci OECD však možno uvažovať aj nad tým, či slovenská verejnosť nebola v rámci kampane za vstup do NATO pred niekoľkými rokmi zavádzaná aj neopodstatnenými až hrozivými tvrdeniami, že neutralita vyžaduje vyššie vojenské výdavky ako členstvo v tomto pakte. Stačí však poukázať na dlhodobejší trend, že európske neutrálne štáty, ktoré sú členmi OECD, vydávajú na zbrojenie výrazne menej ako 2 % HDP, vyžadované od členov NATO. V roku 2006 predstavovali vojenské výdavky Švédska 1,5 %, Fínska 1,4 % a Rakúska a Švajčiarska (s jeho špecifickým miličným systémom výstavby ozbrojených síl) dokonca len 0,8 % HDP. Podobne nepodložené boli aj tvrdenia o tom, že malé profesionálne ozbrojené sily sú ekonomicky výhodnejšie ako vojsko na základe všeobecnej brannej povinnosti, aj keď dôvody na ich vytváranie nie sú len ekonomické. Ukazuje sa, že výdavky na úplne profesionalizované ozbrojené sily sú v dlhodobejších trendoch vyššie ako na konskripčné vojsko. Stručný prehľad údajov o vojenských výdavkoch v roku 2007 uzavrieme konštatovaním, že predstavovali 2,5 % svetového HDP a na tieto účely sa v priemere vydalo 202 USD na každého obyvateľa planéty (v roku 2006 „len“ 184 USD). Výhodný biznis Ďalší znepokojujúci fakt, ktorý je zvýraznený v ročenke, predstavuje nárast vojenskej výroby, ktorej sa aj v podmienkach globalizácie neobvykle dobre darí. Odbyt sto najväčších spoločností produkujúcich zbrane a vojenský tovar v roku 2006 dosiahol 315 tisíc miliárd USD a vzrástol pri porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9 percent v nominálnych a o 5 percent v reálnych cenách. Dlhodobo narastá aj obchod so zbraňami, označovaný niekedy ako obchod so smrťou. Hoci v roku 2007 došlo k poklesu zbrojného obchodu o 8 percent, SIPRI zaregistrovalo v období rokov 2003 – 2007 jeho 7-percentný nárast v porovnaní s rokmi 2002 – 2006. Otázne je, či pokles v roku 2007 bol len prechodným, alebo ide o dlhodobejší jav, čo uvidíme v nasledujúcich rokoch. Medzi stovkou najväčších výrobcov zbrojného materiálu bolo 41 spoločností z USA, ktoré vytvorili 63 % ich produkcie; a 34 spoločností zo Západnej Európy sa na nej podieľalo 29 percentami. Medzi stovkou najväčších vojenských producentov v roku 2006 boli ešte aj spoločnosti z Japonska, Švédska, Ruskej federácie, Izraela, Nemecka, Indie, Španielska, Singapuru, Kanady, Južnej Kórey, Holandska a Nórska. Najväčší nárast vojenskej výroby sa zaznamenal vo sfére komunikačných prostriedkov (predovšetkým elektronických s najnovšími technológiami). Úvodná stať novej ročenky, ktorú spracoval riaditeľ SIPRI, je venovaná téme volania po kontrole zbrojenia. Zo všetkých častí politického spektra prichádzajú hlasy, ktoré žiadajú, aby sa v období najrôznejších hrozieb, ktorým ľudstvo čelí, opäť položil dôraz na kontrolu zbrojenia. V záujme občanov i jednotlivých vlád je urobiť pozitívne a pragmatické kroky tým správnym smerom. Napriek veľkej produkcii zbraní a medzinárodnému obchodu s nimi existuje nádej, že sa počas nasledujúcich mesiacov posunú vpred rokovania o ich kontrole a odzbrojení. Nové šance na oživenie medzinárodnej kontroly zbrojenia sa v nasledujúcich rokoch vidia v súvislosti s výmenou politických špičiek vo viacerých zainteresovaných krajinách. SIPRI Napriek tomu, že ročenka je už viacero rokov tradične členená na tri časti (bezpečnosť a konflikty, vojenské výdavky a zbrojenie a nešírenie zbraní, kontrola zbrojenia a odzbrojenie), objavujú sa v ich rámci okrem tradičných tém zase viaceré nové problémy. Ide najmä o štvrtú kapitolu Začlenenie genderovej (rodovej) problematiky do pokonfliktnej reformy bezpečnostného sektoru, kde sa ukazuje na význam participácie žien a rodovej rovnosti pri týchto aktivitách. Uvádzajú sa príklady Afganistanu, Juhoafrickej republiky, Kosova, Libérie, Peru, Rwandy, Sierry Leone, Východného Timoru (Demokratickej republiky Timor-Leste), kde sa v rôznych podobách pozitívne prejavili aktivity ženských organizácií a hnutí pri riešení problémov pokonfliktnej reformy bezpečnostného sektoru. Záujem o ročenky SIPRI vo svete rastie. Svedčí o tom aj fakt, že 8. mája 2008 bola po prvýkrát predstavená jej čínska verzia. Vydalo ju Čínske združenie kontroly zbrojenia a odzbrojenia – China Arms Control and Disarmament Association (CACDA) v Pekingu. V roku 2008 celá ročenka vychádza okrem čínskeho prekladu aj v arabskej (vydáva Stredisko pre štúdium arabskej jednoty – Centre for Arab Unity Studies – CAUS v Bejrúte), ruskej (vydáva Inštitút svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov – Institut miravoj ekonomiky i meždunarodnych otnaščenij v Moskve) a ukrajinskej (vydáva Ukrajinské stredisko pre ekonomické a politické štúdie O. Razumkova – Institut miravoj ekonomiky i meždunarodnych otnaščenij v Kyjeve) mutácii. Zamerali sme len na vybrané údaje a závery z novej ročenky SIPRI, kde sa nachádzajú aj iné aktuálne témy. Sú tam aj podnety pre zmenu paradigiem v slovenskej bezpečnostnej komunite, ktorá je už roky výrazne „pronatovsky“ orientovaná (čo vidieť v materiáloch spracovávaných a vydávaných nielen v rámci Ministerstva obrany Slovenskej Republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej Republiky, ale aj v SFPA, CENAA a ďalších podobných organizáciách tretieho sektora, ako i v akademických kruhoch). Ide najmä o potrebu väčšmi sa zaoberať otázkami nevojenskej bezpečnosti a uplatňovať aj „nenatovský“ pohľad na ňu. Nabádajú k tomu napríklad pasáže o pohľade ľudskej (individuálnej) bezpečnosti na priame a štrukturované násilie či medzinárodná verejná zdravotnícka diplomacia a globálne sledovanie vtáčej chrípky. Reagovať možno aj na to, že v Západnej Európe sa vydáva na zbrojenie v absolútnych i relatívnych hodnotách výrazne menej ako v USA i v celom NATO alebo že EÚ sa považuje za mocnosť „mäkkej“ sily. Na zamyslenie je, že teória medzinárodnej bezpečnosti zdôrazňuje, že v súčasnosti sa vojenskými prostriedkami či spôsobmi dá riešiť čím ďalej, tým menej bezpečnostných problémov (hrozieb), ale výdavky na vojenské účely vo svete sa už desať rokov každoročne zvyšujú a začali prevyšovať aj sumy z rokov studenej vojny. Komu to môže prospievať? Táto otázka bude v nasledujúcich mesiacoch nástojčivo znieť aj na pozadí prudko rastúcich cien energetických zdrojov a potravín. Autor je vysokoškolský pedagóg

(Celkovo 3 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter