Slovensko sa nachádza na dejinnej križovatke. Buď sa politickej a vládnej garnitúre podarí nasmerovať Slovensko na cestu celkovej prosperity občanov, alebo sa vďaka neschopnosti, sebectvu a nekompetentnosti politikov stanú z občanov Slovenska občania druhej kategórie, ktorých hlavnou úlohou bude slúžiť iným. Úloha je o to náročnejšia, že ju bude potrebné realizovať v prostredí neustálych a urýchľujúcich sa zmien. Spoločnosť, t. j. občania sa budú musieť pripraviť na to, že zmeny sa stanú jedinou istotou. Namiesto chápania zmeny ako hrozby bude potrebné vytvoriť klímu, v ktorej zmena bude chápaná ako príležitosť. Treba vytvoriť prostredie, v ktorom budú zmeny akceptované ako nevyhnutnosť a zároveň budú na základe sociálneho rámca eliminované negatívne prejavy zmien. Bude úlohou politickej garnitúry pre túto dejinnú úlohu aktivizovať aj slovenskú inteligenciu, ktorá musí zohrávať výrazne aktívnejšiu a významnejšiu úlohu pri rozvoji spoločnosti. Aktivizácia inteligencie je predpokladom toho, aby sa primitívna pleonaxia nahradila orientáciou na kvalitu života, opierajúcu sa o prosperujúcu znalostnú ekonomiku. Bez aktivácie inteligencie bude prakticky nemožné zastaviť importovaný proces devalvácie kultúry a morálky. Tento jav vážne ohrozuje najmä mladšiu generáciu. Čo treba urobiť predovšetkým Prioritne treba vytvárať komplexné podmienky na rozvoj znalostných podnikov a inštitúcií, a to najmä: implementovaním intelektuálneho kapitálu ako hodnotovej kategórie (aktivizovať v tejto záležitosti orgány EÚ), osvetovou činnosťou zameranou na propagáciu znalostných podnikov, finančnými nástrojmi stimulujúcimi podniky k inovácii, stimuláciou podnikov spolupracovať s VŠ a SŠ pri získavaní praktických zručností zo strany študentov, vytvorením mechanizmu spolupráce s vedecko-výskumnou základňou (VVZ), preferujúc regionálny aspekt, pokračovaním v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Okrem toho je dôležité radikálne zvýšiť kvalitu vzdelávacieho systému na všetkých stupňoch, a to najmä výrazným zvýšením hmotnej stimulácie vytvoriť podmienky na skvalitnenie pedagogického zboru na všetkých stupňoch pri zvýšení kvalifikačných nárokov, vypracovaním nových učebných osnov zameraných na osvojovanie si znalostí, dosiahnutím úplnej počítačovej gramotnosti žiakov základných škôl, zaradením základov podnikania do učebných osnov na SŠ a rozvoja inter- a intrapersonálnych schopností potrebných na pôsobenie v znalostných podnikoch do učebných osnov na SŠ a VŠ, zaradením gnozeológie ako povinného predmetu pre všetky prírodovedné a technické vysoké školy i pre väčšinu humanitných škôl, zmenou financovania verejných VŠ z rozpočtových na príspevkové organizácie, stimuláciou vysokých škôl a podnikov na zapájanie študentov do praxe v podnikoch, hodnotením vysokých škôl podľa kompetentnosti absolventov, zavedením koncepcie e-learningu pre všetky stupne škôl, a to aj ako základný prvok systému celoživotného vzdelávania. Nesystémová MINERVA Nevyhnutné bude vyprofilovať kvalitnú VVZ, úzko kooperujúcu s podnikateľskou sférou a zameranú na bádateľský výskum v definovaných strategických oblastiach. Na tento účel zvýšiť výdavky na základný a aplikovaný výskum zo štátneho rozpočtu minimálne trojnásobne v porovnaní so súčasnou úrovňou, vytvoriť národný systém tvorby nových znalostí a ich využitia, umožňujúci efektívnym spôsobom prepojiť VVZ (hlavne aplikovaný výskum a výskum na VŠ) s podnikovou sférou, v nadväznosti na priority národohospodárskej stratégie definovať vybrané výskumné projekty financované zo štátneho rozpočtu. Rovnakou prioritou bude vybudovanie informačnej infraštruktúry založenej na lacnom a dostupnom širokopásmovom internete, efektívne fungujúcom informačnom systéme verejnej správy, ktorý odbúra byrokraciu, zabezpečí informovanosť a umožní plnohodnotnú elektronickú komunikáciu úradov s občanmi aj podnikmi, vytvorení systému štandardov pre elektronickú komunikáciu v obchodnom a administratívnom styku, infraštruktúre pre elektronickú výmenu štandardizovaných elektronických dokumentov. Každá vláda, ktorá to myslí s občanmi tohto štátu a ich prosperitou seriózne, by sa mala v prvom rade zaoberať vyššie uvedenými prioritami doplnenými o zefektívnenie činnosti verejnej správy. Všetko ostatné môže byť riešené až v druhom kroku. Pre úplnosť a objektívnosť treba uviesť, že terajšia vláda prijala program rozvoja znalostnej ekonomiky, ktorý sa volá MINERVA. Tento program, ktorý vychádza z Národnej lisabonskej stratégie, však nie je poňatý systémovo. Predstavuje však akceptovateľné východisko, na ktorom sa dá ďalej stavať. V každom prípade je potrebné program MINERVA doplniť a korigovať z hľadiska vyššie opísaných priorít. Zefektívnenie činnosti verejnej správy Súčasná štruktúra a fungovanie verejnej správy je vo veľkej miere minulou praxou a neefektívnosťou. Minulosťou v tom zmysle, že organizácia, kompetencie a fungovanie úradov verejnej správy, a to najmä ústredných orgánov štátnej správy, zodpovedá potrebám a požiadavkám éry priemyselnej revolúcie, a nie potrebám znalostnej ekonomiky. Z tohto aspektu by bolo potrebné uskutočniť štrukturálnu a kompetenčnú prestavbu najmä ústredných orgánov štátnej správy pri redukcii ich počtu a znížení počtu zamestnancov. Neefektívnosť sa týka tak servisu, ktoré majú úrady poskytovať občanom a podnikom, ako aj hospodárenia s finančnými prostriedkami. Nehospodárnosť vyplýva z mäkkých rozpočtových podmienok spojených s míňaním prostriedkov daňových poplatníkov. To je zásadný rozdiel v porovnaní s hospodárením súkromnej firmy, kde existujú tvrdé rozpočtové obmedzenia. Súkromný majiteľ môže minúť len toľko, koľko si zarobí. Existuje viacero ciest, ako výrazne redukovať byrokraciu a zároveň zvýšiť efektívnosť narábania s prostriedkami daňovníkov. Ide najmä o e-government založený na možnosti plnohodnotnej elektronickej komunikácie úradov s občanmi a podnikmi. Tento druh komunikácie by mal byť doplnený o zásadnú prestavbu procesov prebehajúcich na úradoch v zmysle ich elektronizácie s cieľom dosiahnuť obojstrannú bezpapierovú komunikáciu úradov a minimalizovať požiadavky na občanov alebo podniky pri vybavovaní ich záležitostí. Ide aj o racionalizáciu servisných činností pre úrady tak, že sa sústredia do osobitných servisných úradov poskytujúcich služby všetkým alebo viacerým úradom (napr. účtovníctvo, správa majetku, vzdelávanie zamestnancov, prevádzka informačných systémov), čo sa osobitne týka informačného systému štátnej správy, ktorý by mal prejsť radikálnou prestavbou. Zvýšiť príjmy investíciami Slovensko tiež potrebuje vypracovanie objektivizovaných noriem pre jednotlivé typy úradov určujúcich vybavenie pracovníkov na jednotlivých úrovniach hmotným a nehmotným majetkom. Normy by mali určovať tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne parametre vrátane periodicity obnovy. Dôležité je, aby normy boli v pravidelných intervaloch aktualizované. Pozitívnym krokom by bola redukcia počtu obcí, na základe čoho môže dôjsť k výraznej úspore finančných prostriedkov daňovníkov používaných na financovanie činnosti samospráv. Existuje mnoho obcí s malým počtom obyvateľov, kde z objektívnych dôvodov nie sú vytvorené finančné predpoklady na kvalitnú prácu samospráv. Problematika zefektívnenia činnosti verejnej správy úzko súvisí s jej financovaním. Korektný prístup krytia výdavkov verejnej správy príjmami z daní, poplatkov a odvodov si vyžaduje v prvom rade radikálne obmedzenie nehospodárnosti. Až potom možno uvažovať o úpravách na strane príjmov a príjmovú stránku prioritne riešiť investíciami do rozvoja znalostnej ekonomiky v zmysle vyššie opísaných priorít. Autor je riaditeĽom TEDIS, a. s.
