Prezident Ivan Gašparovič povedal, že za slabú účasť v prvom kole volieb do krajskej samosprávy mohla aj nevýrazná propagácia. Svojsky tento pýtický výrok pochopili organizátori predvolebnej kampane Ľuba Romana na post bratislavského župana. V 20. rokoch minulého storočia prišla Hlinkova slovenská ľudová strana s heslom: „Urobme z červeného Slovenska – Slovensko biele“. Netreba hádať, ktorá politická strana sa po roku 1989 na chvíľu k tomuto heslu vrátila. Lenže pravica sa akosi nezhodla, na akú farbu by sa mala zmeniť pôvodná červená. Napokon naša krajina nezbelela, ale zmodrala. Len pozor, lebo väčšinou zmodrieva to, čo dostalo poriadnu bitku… Na bratislavských billboardoch sa pred druhým kolom volieb župana objavili heslá, podľa ktorých je naše hlavné mesto s priľahlým okolím modré, takže nesmie mať červeného župana. Priznávam, že patrím k väčšine, ktorá sa na prvom kole volieb nezúčastnila. Nikdy som však netušil, že ma k volebnej urne pohne zlosť nad nechutnou propagandou, ktorá aj v už na všeličo zvyknutej krajine presiahla medze slušnosti. Keď som sa pred volebnou miestnosťou zhováral s ľuďmi, prečo išli tentoraz voliť, zhodli sme sa, že hlavným dôvodom bolo želanie, aby Bratislavský kraj nebol jednofarebný. V demokratickej spoločnosti by mali mať všetky farby rovnakú šancu. Keď nastupovali ľudáci, strašili síce inou, ale predsa len jednou farbou. Vieme, ako sa to skončilo. A demokracia je spojená s pestrosťou. Na záver sa aspoň symbolicky musím ospravedlniť tým úbohým zvieratkám. Z nich mal človek vždy úžitok. Z tých ich ľudských atráp cítiť len smrad a špinu. Ak by sa niekto chcel vyhovárať, že nevedel a nevidel, nech. Ale cítiť musel. Ibažeby to prehlušil jeho vlastný smrad. A ešte jedna prosba všetkým, ktorí sa v nastávajúcej sérii volieb dostanú na kandidátky. Vážte, prosím, svoje kroky, aby ste to aspoň sami so sebou vydržali. Pred vlastným smradom sa totiž utiecť nedá.