Sto dní Donalda Trumpa

Tradičných sto dní pokoja novému prezidentovi zo strany médií nebolo dopriate. Na druhej strane ani on nezostáva svojimi výrokmi na adresu médií nič dlžný. Po predvolebnej kampani D. Trumpa sa zdalo, že nastanú mnohé zmeny v politike Washingtonu doma i vo svete. Zjednodušene, ale realisticky možno povedať, že za sto dní sa viac, ako celková politika Spojených štátov zmenil vo viacerých ohľadoch samotný D. Trump.  

Štátna mašinéria (byrokracia) USA má státisíce zamestnancov a disponuje silnou zotrvačnosťou. Súvisí to aj s politickým mechanizmom tzv. železného trojuholníka, ktorý tvoria Kongres, byrokracia a záujmové skupiny. V ich špecifickej mocenskej hre sa pripravujú dôležité podklady pre prijímanie rozhodnutí decíznej sféry (vlády).

V dôsledku pôsobenia tohto faktora sa objavujú problémy, keď D. Trump a členovia jeho administratívy nehovoria vždy rovnakým jazykom. Od prvého dňa úradovania nového prezidenta však treba uznať, že koná rozhodne, naplno a usiluje sa realizovať svoje sľuby a plány. Postupne sa však vžíva do pozície prezidenta, ktorý musí rešpektovať zabehané zvyky v politike Spojených štátov. V súvislosti s tým sa ako prvý štátnicky prejav D. Trumpa aj v médiách, ktoré nie sú mu naklonené, privítalo vystúpenie v Kongrese 28. februára.

Ťažkosti prezidenta sa začali už pri zostavovaní kabinetu, v ktorom už došlo k zmenám. Zdá sa, že okrem svojich známych (blízkych) miliardárov (vytvorili najbohatšiu vládu v dejinách Spojených štátov) nový prezident silno stavil aj na bývalých generálov. Kontroverzne sa prijíma zasahovanie niektorých členov jeho rodiny do fungovania Bieleho domu.

Necháme bokom domácu, vnútornú politiku D. Trumpa, hoci sa tam stalo z ekonomického a právneho (legislatívneho) hľadiska veľa zaujímavého, a zameriame sa na zahraničnú politiku, ktorá má zatiaľ dva vyhranené smery – ekonomický a bezpečnostný.

Z ekonomického hľadiska vystupuje do popredia snaha D. Trumpa posilniť hospodárstvo USA, viac ho chrániť a podporovať. Zvláštny význam prisudzuje pri tom prehodnoteniu veľkých obchodných zmlúv z posledných rokov, ktoré vraj ekonomiku Spojených štátov oslabujú, lebo ich oberajú o pracovné miesta.

Zo zmluvy o transpacifickom partnerstve (TTP) vystúpili USA už 23. januára, hoci treba dodať, že ju neratifikoval Kongres. Najzložitejšie sa javí problém súvisiaci s výhradami k severoamerickej dohode o voľnom obchode (NAFTA), ktoré sa nedarí zatiaľ presadiť, čo je spojené aj s ďalšími problémami vo vzťahu k Mexiku. Neočakávane sa však objavili náznaky, že sa môže zmeniť odmietavý postoj k pokračovaniu rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) s EÚ. Veľa bude záležať na tom, aký bude ekonomický vývoj USA.

Z bezpečnostného hľadiska sa zvýrazňujú problémy vzťahov s Ruskom, Čínou a NATO. Pôvodný postoj ku všetkým sa za sto dní zmenil, aj keď rôzne. Najmä proklamovaný záujem o zlepšenie vzťahov s Moskvou vzbudzoval nádeje na zmiernenie medzinárodného napätia, ktoré vládne v posledných rokoch. V tejto oblasti sa ani po návšteve ministra zahraničných vecí R. Tillersona v Moskve a telefonických rozhovoroch s ruským prezidentom V. Putinom nič nedosiahlo. D. Trump síce svoju rétoriku vo vzťahu k Rusku nezmenil, ale jeho administratíva, najmä v bezpečnostnej oblasti, sa pomaly, ale iste vracia k rusofóbii.

Opačný je vývoj vzťahov s Pekingom. Po počiatočných obavách medzinárodného spoločenstva z konfrontačného vzťahu sa situácia upokojila. Okrem telefonického rozhovoru s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom zrejme zapôsobila aj jeho návšteva vo Washingtone. Slovník sa zmenil a okrem triezvejšieho ekonomického pohľadu Bieleho domu z jeho reakcií cítiť aj potrebu spolupracovať s Pekingom pri riešení horúceho severokórejského problému.  

Špecifická je situácia okolo NATO. Po ostrom vyhlásení D. Trumpa o jeho zastaranosti, ktoré vydesilo bruselskú centrálu i európskych členov paktu, svoj názor zmenil. Požaduje však zvýšenie vojenských výdavkov európskych členov a ich väčší podiel na fungovaní organizácie, hoci nie je úplne jasné, čo by to malo znamenať. Sú dve možnosti. Prvou, schodnejšou, je, že zvýšené vojenské výdavky v Európe povedú k väčším nákupom zbrojnej produkcie USA. Druhou, náročnejšou, je, že jednotlivé členské štáty v Európe budú musieť zvýšiť svoj podiel platieb na fungovanie NATO.

Uzavrieme, že hoci D. Trump si vo svojom osobnom vystupovaní a konaní zachoval prvky neštandardnosti, zahraničná politika USA najmä v bezpečnostnej oblasti sa výrazne nezmenila. Vo viacerých smeroch ožíva neokonzervatívna línia minulého obdobia a vplyv záujmových skupín, ktoré určujú politiku Spojených štátov od konca deväťdesiatych rokov, pretrváva aj naďalej. O negatívnych následkoch útoku na Sýriu v apríli sme písali v predchádzajúcom čísle Literárneho týždenníka.

Po sto dňoch vlády nového prezidenta nemožno robiť ďalekosiahle závery. Azda sa niečo viac zmení v budúcnosti, ale s pribúdajúcim časom tieto nádeje slabnú. Elity USA upadajú. Na domácej scéne a v ekonomickej oblasti vedú síce medzi sebou ostrý boj, ale odmietajú pripustiť zmeny v bezpečnostnej oblasti, hoci tým komplikujú život sebe a prinášajú nebezpečenstvá celému svetu. Zdá sa, že si pritom poradia aj s D. Trumpom.
 

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 17 – 18/2017

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter