Keď už bolo každému jasné, že režim Muammara Kaddáfího sa definitívne zrútil pod náporom bojovníkov za krajšiu a slobodnejšiu Líbyu, keď sa už aj obyvatelia Tripolisu zmierili s tým, že v ich meste zavládli nové poriadky, stalo sa niečo neuveriteľné. Na jednej rozbombardovanej budove sa objavil veľký nápis – Kaddáfí žije. Nikto vtedy nevedel a nevie ani doteraz, čo tým chceli autori oznamu povedať. Možno chceli svetu iba pripomenúť, že ani po víťazstve revolúcie nezabudli jeho prívrženci na Kaddáfího a jeho „zelenú revolúciu“, no dosť možné je aj to, že viac ako táto revolúcia ostane v pamäti jeho strašná smrť. Celým svetom vtedy obleteli zábery, ako ho zdivočená lúza vláči zakrvaveného po uliciach, ako ho umučili a ešte aj zhanobili jeho mŕtve telo. Po všetkých tých prevratoch a revolúciách, čo sa vo svete udiali, aj táto revolúcia by bola iba jedna z mnohých a časom by upadla do zabudnutia. Keď sme však na vlastné oči videli, ako statočne a neohrozene sa dokážu bojovníci revolúcie vysporiadať so starým a bezvládnym plukovníkom, ostane nám to predsa len dlhšie v pamäti, aj keď vieme, že Kaddáfí mal tiež všeličo za ušami.
Po týchto odporných záberoch som si myslel, že nič horšieho a otrasnejšieho už nikdy neuvidím. Žiaľbohu, české Lidové noviny v týchto dňoch sa mi postarali o ďalší otrasný zážitok. Znova som mal možnosť pozorovať pri práci bojovníkov za krajšiu a slobodnejšiu – tentoraz Sýriu. Ani v hororových filmoch neuvidíte také hrôzostrašné zábery. Vojak osloboditeľ tu v priamom prenose rozrezáva zabitého nepriateľa a vytrháva z neho srdce. Potom s pôžitkom kanibala sa doňho zahryzuje a začína ho požierať. Samozrejme, že pri tom vyrevúva o Asádových psoch a pod. Touto kanibalskou hostinou však príbeh vojaka osloboditeľa ešte nekončí. Do amerických Time vyhlásil, že má viacero takýchto záberov, že môže svetu ukázať, ako odrezal pílou hlavu svojmu nepriateľovi…
Nikto dnes nevie, ako a kedy sa toto všetko skončí. Nikdy som nebol v Líbyi, ani v Sýrii, netrúfam si preto hodnotiť, na čej strane je v takýchto revolúciách viac pravdy. Som však presvedčený o tom, že ak takáto zver zvíťazí kdekoľvek na svete a dostane sa potom aj k moci, národu to šťastie neprinesie. Občas mi však napadá, ako by to vyzeralo v našich končinách, ak by tiež prišlo k nejakému násilnému prevratu. Veľmi často čítam v našich i českých diskusiách na internete – po roku 1989 sa malo strieľať, malo sa vešať, topiť, žalárovať… Pri pohľade na kanibala v priamom prenose v LN som si tiež prečítal viacero ohlasov, ktoré ma nenechávajú ľahostajným. Zo všetkých najčastejšie sa ozývalo – Ak by sa ten kanibal zahryzol do pečene nášho prezidenta, zuby by si vylámal. Pri pohľade, ako ľudožrút požiera v priamom prenose svoju obeť, som očakával, že sa im v hlavách zrodia celkom iné myšlienky a nie iba posmešky na adresu svojho prezidenta.
