> Odsúdili páchateľov, ktorí vpadli do domu Rómov Okresný súd v Kežmarku odsúdil siedmich členov extrémistickej skupiny, ktorí počas silvestrovskej noci na prelome rokov 2002 a 2003 vyhnali rómsku rodinu Podrackých z obce Vlková. Páchatelia boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody, poškodzovania cudzej veci, vydierania v spolupáchateľstve a násilia proti jednotlivcovi a skupine obyvateľov s rasovým motívom. Útok označil Okresný súd ako vopred pripravený a rasovo motivovaný, nakoľko výpovede svedkov dokazovali, že páchatelia mali v pláne zaútočiť na poškodenú rómsku rodinu už týždeň predtým a upozornil, že spáchané trestné činy sú závažné. Jozefovi K. trest odňatia slobody dva roky s podmienečným odkladom na dva roky, piatim obžalovaným bol vymeraný trest odňatia slobody na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov a mladistvému Jánovi K. trest odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Odsúdení páchatelia vpadli do domu rómskej rodiny a kričali, že „v ich dedine cigáni nikdy nebývali a ani bývať nebudú“. Vyhrážali sa im zabitím a podpálením domu, ak dom hneď neopustia. Fyzicky napadli Ladislava P. a spôsobili mu rôzne poranenia. Taktiež im porozbíjali nábytok a zariadenie domu. Poškodených na pojednávaní zastupoval Dr. Columbus Igboanusi z Ligy aktivistov pre ľudské práva. Keďže rozsudok Okresného súdu v Kežmarku bol vynesený už po 16 mesiacoch od spáchania predmetného trestného činu, Igboanusi takýto postup považuje za výzvu aj pre ostatné štátne orgány, aby v prípade rasovo motivovanej trestnej činnosti konali bez zbytočných prieťahov.
> Výbor NR SR pre ľudské práva o stredisku Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien schválil na svojom rokovaní vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a odporučil poslancom, aby ho prijali. Zároveň sa zaoberal aj posilnením právomoci Slovenského národného strediska pre ľudské práva na základe návrhu tohto zákona. Členovia výboru nepodporili návrh Márie Sabolovej zrušiť právo strediska zastupovať účastníka v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Na financie na rozšírenie práv a povinností strediska sa bude myslieť pri budúcoročnom rozpočte a mala by mu pomôcť aj dotácia, o ktorú výbor požiadal v materiáli o tohtoročných aktivitách vlády o predchádzaní rasovej neznášanlivosti a diskriminácie.
> Rómovia budú súťažiť na Romiáde Rómski športovci sa stretnú 15. mája v Bratislave na 6. ročníku rómskej športovej olympiády Romiáda, ktorá je vyvrcholením rómskeho športu na Slovensku. Uskutoční sa pod patronátom Slovenského olympijského výboru a svoje športové výkony na nej predvedú vynikajúci rómski futbalisti, boxeri, kickboxeri, karatisti, bežci a ďalší atléti. Medzi nimi súťažia nielen slovenskí športovci, počas piatich ročníkov sa na nej vystriedali aj Rómovia z Nemecka, Česka a Maďarska. Romiáda sa koná každé dva roky a tá tohtoročná bude historicky najväčšia. Popri turnaji vo futbale, medzinárodnom stretnutí v boxe a ďalších športových súťažiach, sú pre jej návštevníkov pripravené aj exhibície športovcov a vystúpenia rómskych umelcov. Romiádu organizuje klub boxerov Rom Slovakia, ktorý má vo svojej základni troch šampiónov a nositeľa bronzovej medaily z európskych majstrovstiev v boxe. Prezident klubu a Romiády Štefan Šarkőzy, známy pod prezývkou Amigo, je presvedčený o užitočnosti rómskeho športu. Propagáciou športu a zdravšieho životného štýlu chcú motivovať Rómov k využívaniu voľného času, zlepšeniu kondície a zdravotného stavu. Športové rómske kluby, ktoré sa chcú do Romiády prihlásiť, získajú podrobné informácie na telefónnych číslach: 0903 370 336, 0907 234 302 alebo na e-mailovej adrese: baghira@post.sk.
> OBSE pripravilo konferenciu o antisemitizme Asi 600 účastníkov zo všetkých členských krajín OBSE sa zúčastnilo v Berlíne na dvojdňovej konferencii o antisemitizme. Slovensko na ňom zastupovala predsedníčka integračného výboru NR SR Monika Beňová. Prítomní vypracovali a schválili konkrétny akčný plán boja proti antisemitizmu a rasizmu. Na konferencii odznelo veľa príspevkov k antisemitizmu. Boli medzi nimi varovania pred antisemitsky motivovanou kritikou izraelskej politiky na Blízkom východe, ako aj názory, že výhrady voči židom sú nezriedka dôsledkom hlboko antisemitských predsudkov.
> Múzeum židovskej kultúry sa nebude sťahovať Múzeum židovskej kultúry sa zatiaľ nemusí zo svojich súčasných priestorov na Židovskej ulici sťahovať. Dohodli sa na tom primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský a generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky, do ktorého pôsobnosti Múzeum židovskej kultúry patrí. O nových podmienkach by mali rokovať odborné útvary oboch inštitúcií, a kým sa tak nestane, magistrát predĺžil múzeu nájomnú zmluvu na jeden rok. Toto rozhodnutie potešilo riaditeľa múzea, ktorý si myslí, že expozíciu treba rozhodne ponechať v Zsigrayovej kúrii, pre ktorej priestory bola vytvorená. V prípade, že by sa múzeum muselo sťahovať, hrozilo by, že by bolo pre verejnosť neprístupné až na rok. Zároveň by sťahovanie prinieslo múzeu zvýšené náklady – asi 15 miliónov korún.
> Vo Washingtone protestovali ženy za svoje práva Vo Washingtone sa uskutočnila najväčšia demonštrácia za ženské práva za posledné desaťročie. Stretlo sa vyše pol milióna ľudí, prevažne žien zo Spojených štátov amerických, ich cieľom bolo ovplyvniť politiku v oblasti interrupcií pred novembrovými prezidentskými voľbami. Ženy sa snažili poukázať na to, že o svojich právach chcú rozhodovať samé a nechcú toto právo prenechávať politikom alebo cirkvi. Požadovali odbornú sexuálnu výchovu na školách, kontrolu pôrodnosti a lepšiu lekársku starostlivosť pre ženy. Zástupcovia približne 1200 občianskych skupín, medzi nimi aj zástupkyne slovenských ženských organizácií, niesli transparenty s nápismi „Prepustite Busha“ alebo „Ponechajte interrupciu legálnu“. Okrem Hillary Clintonovej sa na proteste zúčastnila aj známa herečka Whoopi Goldbergová, ktorá bola jednou z organizátoriek protestu. Z ďalších známych ženských osobností protest podporili napríklad herečky Helen Huntová, Demi Moorová, Sharon Stoneová, Salma Hayeková, Uma Thurmanová, modelka Cindy Crawfordová alebo speváčky Christina Aguilera a Pink. Aktivistky sa obávajú predovšetkým dvoch zákonov, ktoré boli za posledných šesť mesiacov schválené. Jeden zakazuje interrupčné zákroky v neskoršom štádiu, druhý umožňuje vymeranie trestu za zásahy proti ľudským zárodkom. Verejná mienka je v USA na strane slobodnej voľby. V prospech práva na interrupciu sa v poslednom piatkovom prieskume Gullupovho ústavu vyslovilo 48 percent opýtaných, zatiaľ čo jednoznačné zachovanie života podporilo 45 percent. Prísnejšie interrupčné zákony pri tom požaduje 37 percent opýtaných. 40 percent respondentov je za to, aby sa legislatíva v tejto oblasti nezmenila a 20 percent opýtaných si želá liberálnejšie zákony.
> Pripomenuli si obete holokaustu Viac ako 5000 mladých Židov z celého sveta a približne 600 mladých Poliakov sa včera zúčastnilo v areáli bývalého koncentračného tábora v poľskom Osvienčime-Brzezinke na tradičnom Pochode živých, ktorým si každoročne uctievajú pamiatku obetí holokaustu. Na čele sprievodu kráčal izraelský vicepremiér a minister spravodlivosti Josef Lapid. Účastníci najskôr prešli neslávne známou bránou osvienčimského nacistického tábora s nápisom Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje) a vydali sa na trojkilometrový pochod smerom k vyhladzovaciemu táboru v Brzezinke. Celú akciu sprevádzali sprísnené bezpečnostné opatrenia. Pred začiatkom pochodu položil Lapid kyticu k múru smrti, kde nacisti postrieľali 25 000 väzňov. Podľa odhadov poľských úradov zomrelo v rokoch 1940 – 1945 v tábore Osvienčim-Brzezinka asi 1,1 milióna mužov, žien a detí z rôznych európskych krajín. Smrť tu našlo aj 85 000 nežidovských Poliakov, 20 000 Rómov, 27 000 príslušníkov iných národov.
Spracované podľa denníkov, internetového denníka www.changenet.sk, Rómskej tlačovej agentúry a www.euractiv.sk
