> Neonacisti hajlovali
Štrnásteho marca 2003 sa po Bratislave pohybovalo veľké množstvo neonacistov, z ktorých mnohí propagovali fašizmus alebo sa dopustili rasovo motivovaných trestných činov v neprítomnosti polície. Jeden takýto prípad sa stal na zástavke MHD v bratislavskej Petržalke. Dve Rómky, ktoré čakali na autobus, si všimli dvaja opití mladíci. Hneď začali hajlovať. Zároveň vykrikovali, že nech „vyzerajú, ako chcú, aj tak sú Cigánky“. Obe ženy nám tento prípad oznámili prostredníctvom našej infolinky proti rasizmu.
> Spomienka na transport židovských žien
Iniciatíva Ľudia proti rasizmu zorganizovala 25. marca 2003 spomienkové podujatie pri príležitosti 61. výročia transportu židovských žien do koncentračného tábora Osvienčim. Tisíc žien vo veku 16 až 30 rokov, ktoré odišli vlakom z Popradu, si pripomenuli zapálením sviečok pri Pamätníku židovských obetí aj zástupcovia Židovskej náboženskej obce a občianskeho združenia Možnosť voľby. Túto tragédiu sa podarilo prežiť 20 ženám, ktoré budú stále šíriť spomienky na všetky hrôzy, ktoré vtedy pretrpeli. Podľa štatistík transportovali počas roku 1942 zo Slovenska do koncentračných táborov 58 tisíc Židov. V ďalšej etape, po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944, bolo transportovaných ďalších 13 až 14 tisíc židovských obyvateľov. Zo Slovenska bolo deportovaných celkovo približne 70 tisíc Židov, po vojne sa ich vrátilo len asi 3000.
> Zahraničie žiada odpoveď vlády v súvislosti s násilnou sterilizáciou Rómok
Premiér Mikuláš Dzurinda musí vysvetľovať predstaviteľom rôznych inštitúcií, ako bude naša vláda postupovať v súvislosti so zverejnením správy o násilnej sterilizácii Rómok. Sám mal hneď reagovať a dať signál, že vláda sa bude usilovať zabrániť, aby sa na Slovensku niečo také dialo. No on odpovedá iba na listy. Medzi tými, ktorí mu napísali, bol aj komisár Európskej únie pre rozšírenie Günther Verheugen. Premiér ho v odpovedi informoval o stave vyšetrovania týchto prípadov. Odpoveď na šokujúce zistenia žiadali aj predstavitelia britského parlamentu, Európska komisia, Medzinárodná helsinská federácia so sídlom vo Viedni, londýnsky medzinárodný sekretariát Amnesty International a Fond OSN pre populáciu a Výbor pre sociálne veci a zdravotnú starostlivosť Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Jeho predstaviteľku vláda pozvala, aby sa zúčastnila na vyšetrovaní. Spolupredsedovi amerického helsinského výboru Christopherovi H. Smithovi napísal Mikuláš Dzurinda pri príležitosti 21. marca Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii, že slovenská vláda sa postaví proti sterilizáciám bez súhlasu. Zároveň prisľúbil aj konkrétne kroky k zlepšeniu situácie rómskej menšiny na Slovensku.
> Britskí poslanci sa počas návštevy zaujímali o Rómov
Poslanci britského parlamentu sa počas návštevy v Košiciach zaujímali okrem iného aj o rómsku problematiku. So šiestimi zástupcami troch politických strán z Dolnej a Hornej snemovne, vedenými poslancom Dolnej snemovne Georgeom Foulkesom, diskutoval primátor Zdenko Trebuľa a splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová. Poslanci sa stretli aj s vysokoškolákmi v Poprade a navštívili rómsku osadu v obci Žehra. Zaujímali sa o to, ako sa dá zmeniť ich prístup a spôsob ich myslenia a či na Slovensku existuje skutočná, úprimná snaha problém riešiť.
> Podporili sme demonštráciu homosexuálov
Iniciatíva Ľudia proti rasizmu prišla 25. marca 2003 podporiť predstaviteľov sexuálnych menšín na ich demonštráciu za prijatie antidiskriminačného zákona. Homosexuáli žiadali rovnoprávnosť v tomto zákone pred budovou sídla Kresťanskodemokratického hnutia v Bratislave, v ktorom sa uskutočnilo rokovanie koaličnej rady. Transparentmi s heslami ANO, splňte sľuby, Antidiskriminačný zákon bez sexuálnej orientácie je diskriminačný a ďalšími sme oslovovali prichádzajúcich členov vlády. Pripomínali sme im zodpovednosť za to, že každý by si mal byť rovný, aby antidiskriminačný zákon konečne potvrdil, že chce pred diskrimináciou chrániť skutočne všetkých, vrátane gejov a lesieb.
> Diskutovali o úspechoch v rómskej osade v Hermanovciach
Nadácia Milana Šimečku pripravila 18. marca v Zichyho paláci v Bratislave diskusný večer pod názvom „No a čo, že sme chudobní, hlavné je, že žijeme“. Patril prezentovaniu výsledkov, ktoré nadácia dosiahla v zlepšovaní života Rómov v obci Hermanovce. S účastníkmi tohto podujatia diskutovali o svojej práci starosta obce František Margita, terénna sociálna pracovníčka pôsobiaca v rómskej osade v Hermanovciach Eva Dzúriková a pracovníčky komunitného centra nadácie Paula Tománková a Iva Havrilová. Súčasťou večera bolo aj premietanie filmu Bohu by puklo srdce, ktorý prostredníctvom hlavného hrdinu, 11-ročného rómskeho chlapca Mariána Kaleju, približoval život v tamojšej osade.
> Amnesty International bojuje za slobodu ľudí listami už 30 rokov
Medzinárodná organizácia Amnesty International už tridsať rokov prostredníctvom urgentných výziev zachraňuje životy väzňov svedomia, ktorí sú väznení za svoje názory, farbu pleti, pohlavie, etnický pôvod, jazyk či náboženstvo a ktorí vo svojej činnosti nepoužívali násilie ani sa pre používanie násilia nevyslovovali. Zatiaľ čo v roku 1973 táto organizácia iniciovala 11 výziev, minulý rok ich bolo 468. Prvým človekom, ktorému sa stotisíce ľudí usilovali svojím listom pomôcť, bol Luiz Rossi z Brazílie, ktorého vojenská vláda väznila, mučila a neumožnila mu kontakt s rodinou. Táto kampaň dopomohla k tomu, že Rossi mal nielen návštevy, ale ho aj prepustili.
> Rómovia dostanú rovnaké šance
Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien urobil dobrý krok pre zlepšenie života Rómov. Prijal základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít a odporučil vicepremiérovi Pálovi Csákymu, aby vládu informoval, že navrhovanú stratégiu vlády na riešenie problémov rómskych komunít na rok 2003 až 2010 zobral na vedomie. Novinkou stratégie sú takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenia. Tie zabezpečia výhody pre všetkých, nielen napr. bezbariérový chodník pre telesne hendikepovaných ľudí, ale napríklad aj vyrovnanie šancí na vzdelanie rómskych detí z miest a osád. Toto opatrenie umožňuje zavádzanie rómskych asistentov lekárov a gynekológov, či učiteľov a bude platiť dovtedy, pokiaľ sa situácia nezlepší. Stratégia zavádza riešenie rómskej problematiky na viacerých úrovniach – štátnej, regionálnej a počíta aj so spoluprácou s mimovládnymi a rómskymi organizáciami a nadväzuje na doterajšie projekty pre Rómov, pričom rozlišuje sociálne skupiny Rómov.
> Súd rozhodol, že išlo o pokus o vraždu
Okresný súd Bratislava V. rozhodol, že obvinený Mário B., ktorý pichol nožom pred dvoma rokmi v autobuse bratislavskej MHD Braňa Slamku, spáchal trestný čin s pokusom o vraždu. Prokuratúra i obhajoba trvali na tom, že v danom prípade ide o trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Súd však rozhodol inak a jeho rozhodnutie nadobudlo okamžitú právoplatnosť. Spis preberie Krajský súd v Bratislave a bude o veci rozhodovať ako súd prvého stupňa. O to, aby súd prípad klasifikoval ako pokus o vraždu, sa snažil obhajca Slamkových rodičov Robert Fico, ktorý zdôraznil, že takto si poškodená strana môže žiadať nárok na úhradu škody, napríklad výdavky na pohreb.
> Csáky pripravuje kampaň o antidiskriminačnom zákone
Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky pripravuje v období prerokovávania návrhu antidiskriminačného zákona vo vláde a v parlamente kampaň, ktorá bude informovať verejnosť o účele a jeho obsahu. V tomto roku chce Csáky pripraviť aj aktivity, ktorých cieľom bude predchádzať všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tieto aktivity vyplývajú z akčného plánu vlády na roky 2002 až 2003. Ich súčasťou je aj Filmový festival o národnostných menšinách – Minority Film Festival, ktorý sa uskutoční v lete tohto roku. Jeho cieľom bude prostredníctvom filmov priblížiť život menšín, ich tradície a spolunažívanie s majoritným obyvateľstvom. Slovenská televízia odvysiela v rámci kampane spoty a uskutočnia sa aj konferencie, na ktorých sa bude na túto tému diskutovať.
> Nechcené rómske dievčatko má nových rodičov
Už niekoľko rómskych detí z detských domovov našlo svojich nových rodičov v zahraničí. Päťročné rómske dievčatko Danku z Detského domova v Bojniciach, ktoré dlho čakalo na adopciu, si nakoniec vzali dvaja Francúzi, ktorým vôbec naprekáža jeho tmavá pleť. Medzinárodné adopcie má na Slovensku na starosti Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a vďaka novej legislatíve o medzinárodnej adopcii detí môže nájsť nový domov mnohým rómskym deťom, o ktoré na Slovensku nemajú bezdetní rodičia záujem. V súčasnosti čaká na medzištátnu adopciu 80 detí a až 56 z nich je starších ako štyri roky. Všetky deti sú pritom rómske alebo polorómske
