Ukazuje sa, že okrem problému, či by sa pri reforme verejnej správy nemalo vrátiť k modelu 3+1, t.j. tri kraje a územie hlavného mesta, vyvstáva ďalší problém. Ide o hranice bratislavského regiónu. Majú sa obce terajšieho Bratislavského kraja pripojiť k Trnavskému kraju a hranice Bratislavy sa majú vrátiť k stavu pred reformou? Predstavitelia obcí nie sú s týmito zámermi nadšení. Majú dva argumenty. Po prvé, značná časť obyvateľov súčasného Bratislavského kraja nachádza prácu v hlavnom meste. Podľa niektorých údajov sa v Bratislave produkuje okolo 30% slovenského národného dôchodku. Doteraz z daní, ktoré z tejto sumy plynuli do štátnej pokladnice, dostáva samospráva hlavného mesta takú časť, ktorú považovala za nie veľmi spravodlivú. Lenže, ak sa podiel na daniach zvýši, tak by sa nemalo zabúdať, že na vytváraní príjmov hlavného mesta majú svoj podiel aj obyvatelia okolitých obcí. Preto je aj ich požiadavka, aby sa riešili v Bratislave a nie v Trnave, logická a spravodlivá. Po druhé sa argumentuje okolnosťou, že euroregión má mať aspoň 600 tisíc obyvateľov, a toľko Bratislava v pôvodných hraniciach nemá. Problém hraníc mesta teda súvisí s delením jeho príjmov, aká veľká bude suma pre bratislavské orgány verejnej správy, ale aj s problémami regiónu , či menšieho alebo väčšieho, ktoré bude z tejto sumy treba riešiť. Odpoveď na otázku, ktoré riešenie by bolo spravodlivejšie, je jasná.
