V poslednom období sa veľa hovorí a píše o justícii, určite nie bezdôvodne, ale na základe viacerých skutočností, rozhodovania súdov a osobných kontaktov občanov so súdnou mocou. O dôležitosti postavenia justície ako orgánu moci niet pochýb. Nespochybniteľná je aj zásada nezávislosti a nestrannosti súdov. V Ústave SR čl.144 je stanovené, že sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a viazaní len zákonom. Naplňovanie obsahu tohto článku je kameňom úrazu sudcovskej praxe. Zákon je vtedy zákonom, ak platí rovnako pre všetkých: vysokopostavených činiteľov, manažérov, sudcov a občanov bez rozdielu funkcií a bohatstva. Za zvrhlosť považujem to, aby si občan pri rozhodovaní štátnych orgánov a súdov mal priplácať, alebo podplácať v záujme toho, aby rozhodnutie bolo v jeho prospech. To nie je nič iné ako korupcia.
Hovorí sa, že bez vetra sa nepohne ani list na strome. Na vážne zamyslenie stojí uverejnený výsledok prieskumu o stave korupcie, kde na prvom mieste je v súdnictvo a nasleduje zdravotníctvo, colnice, FNM, polícia atď. Celkom sa stotožnujem s respondentmi, ktorí sa vyjadrili, že v justícii sa udomácnila korupcia. Stačí uviesť príklad, keď na Najvyššom súde vyše roka neboli schopní disciplinárne vyriešiť svojho kolegu – podpredsadu NS, ktorému za násilie sa nepohol ani vlas na hlave. Aj mnohé rozhodnutia súdov vyvolali rozruch a nesúhlas odborníkov na právo i širokej verejnosti. Osobne by som mohol uviesť tiež nadprácu jedného senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Kvalita práce v justícii, alebo ktoréhokoľvek iného orgánu, sa nezlepší, ak občania a verejnosť o ich činnosti budú mlčať. V právnom štáte a vyspelej spoločnosti sa veci a činnosť, hoci sú pre niektorých činiteIov nepríjemné, musia včas a pravým menom pomenovať. Nie je namieste zbavovať sa zodpovednosti a zvaľovať vinu na iných, ako sa usiluje prezident Združenia sudcov Slovenska. K výsledkom prieskumu sa vyjadril, že respodenti svoju kritiku korupcie nesmerovali k rozhodovaciemu procesu súdov, ale k urýchleniu rozhodnutia. Ďalej uvádza, že oslovení vnímali súdnictvo aj ako činnosť prokuratúry, polície a advokácie, alebo že korupcia v súdnictve nie je až taká vysoká, ako ukázal prieskum. Prinajlepšom je čudné hovoriť, čo si myslia občania. Aj predseda Najvyššieho súdu svoje aktivity smeruje viac na presadzovanie zvýšenia nie až tak nízkych platov sudcov a na rozširovanie právomocí sudcovského stavu.
Postavenie verejných činiteľov, ktorými sú aj sudcovia, to nie sú len nadštandardné práva, vyšie oceňovanie a iné výhody, no i povinnosti, kvalita práce a kontrola verejnosťou. Dnešná situácia a potreby spoločnosti si vyžadujú od všetkých nielen efektívnosť práce, ale aj vysokú zodpovednosť a skromnosť. Sudcovia, ale ani ostatní vysokí a ostatní verejní činitelia, nie sú výnimkou.
