Ad: Malý krôčik pre ľavicu, veľký krok pre Slovensko (Ľuboš Blaha), Slovo 51–52/2006 Najlepšie je vidieť „pokrok“ reforiem dzurindovcov na menovom pomere Sk ku Kč. My sme robili „reformy“ a ČSSD nič. A stále sme boli v rovnakom kurze. My máme „antireformnú“ vládu a schválený štátny rozpočet a v ČR majú už dvesto dní chronickú vládnu krízu – a kurz Sk ku Kč o tom jasne svedčí. Rozpočet sa dá hodnotiť naozaj „racionálne“ a je ešte stále zlý, pretože sme mali zrušiť položku „sociálne výdavky“ a „dôchodky“ a po takejto očiste by už zostalo dosť prebytku na prijatie eura „hneď“. Rozpočet však robíme pre fiškálov Európskej banky, alebo pre svojich obyvateľov? Počkajme rok, potom uvidíme. Rozpočet odzrkadľuje zmenu filozofie, a stále to nie je o „sociálnom štáte“, ale blížime sa k zásadám postkapitalistickej otvorenej spoločnosti. Týmto pozdravujem tých nešťastníkov, pre ktorých je červený každý mysliteľ v euroatlantickej spoločnosti, ktorý nevyznáva liberalizmus 19. storočia. Peter Zajac-Vanka Som presvedčený, podobne ako autor článku, že to najväčšie šialenstvo – absolútna ignorancia potrieb všetkých ľudí, s výnimkou vlastníkov kapitálu – sa skončilo. Nehumánnosť Dzurindovej vlády bola pomerne jednoznačná, stačí si spomenúť na protiústavné zrušenie niektorých invalidných dôchodkov, to bolo skutočne dno. Podobne udalosti by sa hádam už nemali opakovať, aj keď človek dnes nikdy nevie. Stačí sa pozrieť na obrat v politike Gyurcsányovej vlády v Maďarsku. Politika novej vlády však nie je zatiaľ dostatočne ľavicová. Vláda naozaj pristúpila na neoliberálnu hru a ak majú krikľúni zo strany pravice v niečom pravdu, tak jedine v tom, že Fico prevzal agendu pravice, a práve tým ju vykastroval. Možno aby sme si zvykali, Blairov vzor vládne sociálnodemokratickému svetu. Parlamentný kreténizmus ľavice sa v poslednej dobe prehlbuje. Reprezentuje čoraz menej svojich voličov, i keď jej politika nemusí byť otvorene nehumánna, ako v prípade politiky niektorých pravicových strán. Sociálnodemokratický model zrejme zlyháva, lebo nerieši základný problém: nesnaží sa odstrániť príčiny vykorisťovania a postupnej komodifikácie stále väčšej časti bytia, len ich zmierňuje. Prebiehajúca globalizácia znemožňuje sociálnym demokratom rozhodovať o vývoji v jednotlivých štátoch suverénne. Suverenita národného štátu je dnes mýtus a mýtom sa tak stáva aj národnoštátna politika. Sociálna demokracia tak musí podľahnúť totalite ekonómie, ktorú reprezentujú „nezávislí analytici“ rôznych druhov. Netreba si robiť ilúzie – politika Ficovej vlády je len dôkazom toho, že vytvorenie sociálneho štátu je dnes nemožné. Sociálna demokracia bude aj naďalej len tlmiť neľudskosť sociálnodarvinistickeho spoločenského poriadku. Na lokálnej úrovni už nie je možné hľadať riešenie globálnych problémov. Vláda môže prijať „sociálnejšie“ opatrenia, má však obmedzený priestor. Ak by prekročila určitú hranicu, tzv. „ekonomický dav“ by zbalil svoje investície a krajina by skončila v ekonomickom chaose. Otázkou podľa mňa skôr musí byť, ako sa vrátiť k demokracii, čiže ako vymaniť sféru politiky spod vlády sféry ekonomiky. Noesis V rubrike sa uverejňujú listy redakcii a komentáre z webového priestoru Slova na internete.
