Voľný trh nespôsobuje chudobu, práve naopak. Uvoľňuje výrobné sily a zabezpečuje rast hmotného bohatstva, ktoré je potom čoraz dostupnejšie aj pre chudobných ľudí. Iná vec je relatívna chudoba (nerovnosť), ktorá sa môže ako dôsledok uvoľnenia trhu zvýšiť, to je však znakom rastúceho hmotného blahobytu spoločnosti. Nerovnosť teda nie je (povedzme) nemorálna alebo neprijateľná. Akákoľvek umelá odchýlka od výsledku trhu (hocijakým smerom, či už k rovnosti alebo nerovnosti) narušuje trhové signály, zhoršuje schopnosť trhu efektívne alokovať produkčné faktory a v konečnom dôsledku škodí aj chudobným. Cieľom pomoci chudobným totiž nie je zničiť bohatých, to by sme im veľmi nepomohli. Zásahy do trhu škodia všetkým, aj chudobným. Chceme pomôcť chudobným? Liberalizujme ekonomiku. Slayer Celozrnná múka je asi o 10 korún za kilogram drahšia ako bežná, podobne sú drahšie aj výrobky z nej. Lenže pre nižšie náklady na technológie, ľudí a čas by mala byť lacnejšia – pri výrobe sa predsa robí o jednu technologickú operáciu menej (oddelenie otrúb od zrna). Navyše sú otruby, samozrejme, lacnejšie ako zrno, teda časťou celozrnnej múky sa stáva lacnejšia surovina. Podobne je to s nerafinovaným cukrom. Kilogram nerafinovaného, hnedého cukru je zhruba o 20 Sk drahší ajko bieleho rafinovaného. Pritom je to tiež produkt, na ktorého výrobu stačí oproti bielemu cukru o jednu činnosť menej. (Čistenie, rafinovanie cukru, aby bol pekný biely. A podľa vedeckých poznatkov aj menej zdravý ako nerafinovaný.) Aj v socializme sa dal hnedý cukor kúpiť lacnejšie, vtedy sa však považoval za menej hodnotný, kedže nebol čistený. Logika mi hovorí, že ak sú určité potraviny zdravšie, a pritom ich výroba stojí menej, malo by byť prirodzené, že budú lacnejšie, ľuďom prístupnejšie. Ale logika kapitalistického trhu je zrejme iná – čo je hodnotnejšie – poskytuje vyššiu úžitkovú hodnotu, na tom treba viac zarobiť. miLAN Ad: Nezmyselná diskusia: komu sa sporenie na dôchodky oplatí (Jakub Topol) Slovo 4/2008 Bolo by poctivé, keby tí, čo upozorňujú na riziká II. piliera, upozornili aj na riziká I. piliera – zlý demografický vývoj, permanentné posúvanie veku odchodu do dôchodku, problém dlhodobej ochoty daňových poplatníkov platiť vysoké dane a odvody verzus legálne možnosti obchádzania týchto platieb. Ďalej možnosť, že v budúcnosti (samozrejme, netýka sa to tohto a budúceho volebného obdobia) prídu noví reformátori, ktorí do I. piliera zavedú absolútnu (minimálnu) solidaritu, atď. V spojení s rizikami I. piliera (popri existujúcich rizikách II. piliera) sa rozdelenie dôchodku medzi I. a II. pilier pre každého jedinca s pravidelným príjmom, odvádzajúceho pravidelne dane a odvody, ktorý ide do dôchodku o viac ako 10 až 12 rokov, javí ako výborná diverzifikácia rizika. alfaomega
