Ad: Rušenie nemocníc: poisťovne sú rizikové (Jakub Topol) Slovo 6/2008 Všimnime si, odkiaľ prišiel ten ohromný krik a nárek, že sa rušia nemocnice: No predsa od opozície! A ktože to vykrikoval počas celého osemročného reformovania, že trh všetko vyrieši? Ak by dnes vládol M. Dzurinda, nemocnice by sa zatvárali jednoducho preto, lebo si na seba nezarobia. Nuž nech si veľké firmy ako Matador, Makyta a Continental platia púchovskú nemocnicu, ktorej manažment tak veľmi presadzoval zajacovské reformné úsilie. Už dávno mali zazmluvniť veľké korporácie s množstvom ľudí v kraji, aby mali skvelú nadštandardnú neštátnu nemocnicu. Kanto Ad: Vystúpte z druhého piliera! (Ivan Lesay) Slovo 6/2008 Prečo nestačí prvý a tretí pilier ako napríklad v USA, kde majú storočia skúseností s investíciami? Dôvody sú dva. Po prvé, finančné skupiny nedokázali presvedčiť sporiteľov na dobrovoľný vstup. Povinné nadháňanie klientov je síce proti zásadám írečitého kapitalizmu, ale DSS-kám veľmi vyhovuje. Ďalšou otázkou je, prečo potrebujú solventní investori masy ďalšich investorov. Možno si spočítali, že riziku sa lepšie čelí vo väčšej množine. To je základom poistenia a zhodou okolností aj prvého piliera. A súčasne jeho výhodou. Nechápem, prečo nestačí solventným občanom prvý a tretí pilier. Prečo sa musia vzdať 6 či 9 % úspor v jednom systéme na úkor podpory druhého, i keď prvý systém môže byť výnosnejší? Odpoveď je jednoduchá, vyššie riziko prináša vyššie výnosy. Posledného pol storočia je to téza prijatá všetkými odborníkmi v oblasti investícií. Solventní majú zaručeného vrabca v hrsti a šancu na holuba na streche. To je pre nich najlepšia kombinácia, no pre tých ostatných je ideálny prvý pilier. Komu teda vyhovuje druhý pilier? Uhádli ste! DSS-kám. Zolo Ad: Pažravosť (Ignacio Ramonet) Slovo 7/2007 To, čo antikapitalisti nazývajú pažravosťou, voláme my ostatní leverage efektom. Autor vo svojej nenávisti a zúrivosti voči kapitálu a závisti voči tým, ktorí dokážu efektívne reštrukturalizovať firmy, ktoré by ináč odumreli, asi zabudol povedať, čím sú tieto fondy také nechutné a pahltné. Tým, že racionalizujú fungovanie firmy, vďaka čomu firma zlepší svoje fungovanie? Že znižujú mzdy? Niekedy sa o to snažia, ak je situácia vo firme veľmi zlá. Ale mzdy determinované na trhu práce nemožno oklamať. Že prepustia zopár redundantných zamestnancov? Áno, a umožnia tak ďalej pracovať tým ostatným. Premiestniť podnik? Na tom je niečo zlé? Podniky sa presúvajú obyčajne tam, kde sú nízke náklady, teda tam, kde ich najviac treba, kde môžu najviac zlepšiť pracovné podmienky. Škoda, že autor neuviedol ďalšie metódy racionalizácie. Ostať pri tvrdení, že racionalizácia je zlo pre spoločnosť a pre zamestnancov, to je jednoducho klamstvo. Ale kto chce biť kapitalizmus, palicu si nájde. Slayer
