Ad: Stále menší koláč (Radovan Geist) Slovo 24/2008 Ceny zvyšujú podnikatelia a vláda, teraz aj Brusel. Všetky vstupy, každé ich navýšenie si podnikateľ zaráta do ceny výrobku, potravín, dopravy a podobne: toto zvyšovanie nikdy nejde na úkor podnikateľa, ale vždy to zaplatí obyčajný občan, ktorý sa nemá ako brániť. Na celom svete, aj v Európe, milióny ľudí každý deň siahajú hlbšie do vrecka, búria sa rybári, prepravcovia – jednoducho, ľudia žijúci zo svojich posledných zásob a platov. No ani jedna vláda neuvažuje, že zníži spotrebné dane a DPH. Na jednej strane nás teda bezhlavo vyciciavajú podnikatelia, na druhej strane vlastná vláda: tridsať štvorcových metrov, teda jedna garsónka v Bratislave, stojí 3 milióny korún. Odkiaľ na to ľudia majú vziať? S trojmiliónovým dlhom za hypotéku sa žije až do smrti celkom „fasa“ – ani naše deti to nesplatia. Už v Rakúsku dvadsať kilometrov od štátnych hraníc kúpite trojizbový byt za milión korún, ale v našej zlodejskej Bratislave nekúpite trojizbový byt za menej ako tri – štyri milióny. Ako to máme zaplatiť? Z čoho? Kde máme bývať a ako máme ŽIŤ? vm Ad: Dôchodkové sporenie: ďalšie riziko (Jakub Topol) Slovo 24/2008 Dnes sa považuje za najsilnejší nákupný potenciál vo vyspelých ekonomických krajinách potenciál dôchodcov a ich peňaženka. Ľudia celý aktívny pracovný život v pokluse zbierali príjem a odvádzali do penzijných fondov, aby si na sklonku života mohli dovoliť konečne zaháľať a užívať si. Niekomu sa to ani nepodarí, a preto majú príbuzní pekné dedičstvo. Mnohí sa však dôchodku dožijú, a preto sa budúci dôchodcovia stali v euroatlantickej zóne najlukratívnejšími hromadnými klientmi. Veľmi dobrý biznis. Ak akumulácia dôchodkového kapitálu vytvorí dôchodcovi také bohatstvo, z ktorého si môže užívať a zabezpečí si prostriedky na celé dožitie, potom ide o dôchodcu v najrozvinutejšej krajine s trvalým rastom a expanziou na medzinárodných trhoch – to bol ojedinelý prípad Američanov po druhej svetovej vojne a Európanov, ktorí vstúpili do dôchodkového veku po roku 2000. Takáto situácia sa vzhľadom na transformáciu svetovej ekonomiky na globálnu a na obmedzený a obmedzujúci sa zdroj surovín, energie a limitov životného prostredia, už nezopakuje. Kapitálovo sa dá ešte naivne predpokladať, že burzové trhy budú prevažne rásť a že voľný dôchodcovský kapitál spravovaný DSS-kami bude vždy tam, kde sa budú rozdeľovať vysoké zisky z monopolných a konkurenčne víťazných projektov. No v praxi to tak nefunguje. Na ich obhajobu prístup kapitálovo – špekulatívny: povedzme, že DSS-ky budú investovať dôchodcovské finančné objemy všade tam, kde to krátkodobo vynesie, povedzme do oblastí špekulatívnych obchodov, možno padnú i hranice rozoznávania špinavých peňazí a organizovaný zločin bude môcť použiť a potom vrátiť dôchodcovský kapitál s tisícpercentnými ziskami. Ale to je všetko. Najmä, ak sa všetci myslitelia z oblasti ekonómie a manažmentu po roku 2000 zhodnú v jednom: kapitalizmus, tá báječná cesta k prosperite, diaľnica pre vysoké príjmy, sa pred nami pomaly končí. Dnes sa píše rok 2008 a súčasní klienti DSS-siek očakávajú, že im sa naakumuluje dostatočný penzijný kapitálik na sladký život v tom čase, keď vstúpia do penzijného veku. Ak by tak naivne rozmýšľal ktorýkoľvek obyvateľ staručkej Európy 20. storočia, asi by nikdy nezažil prvú a druhú svetovú vojnu, asi by ho obišla svetová hospodárska kríza, fašizmus, znárodnenie, studená vojna, úpadok centrálne plánovaných ekonomík, transformácia plná víťazov a porazených, tunelovanie, atď. Našťastie, dejiny sa neopakujú a, nanešťastie, spoločenský a ekonomický vývoj sa ešte väčšmi zrýchlil, takže v dobe turbulencií vieme iba jedno – budúcnosť je neistá. Peter Zajac-Vanka
