Toto všetko prináša nový systém valorizácie dôchodkov, ktorý tento týždeň schválila vláda Ivety Radičovej. Napriek protestom a vážnym varovaniam zo strany expertov, odborárov i seniorskej organizácie. S návrhom prišiel minister, ktorého do funkcie nominovala strana Sloboda a solidarita. V praxi tak začíname vidieť, ako si pravica solidaritu predstavuje.
Rovní v chudobe
Pred mnohými rokmi som sa zúčastnil na akejsi diskusii, ktorú organizovali mladí kresťanskí demokrati. Chceli na nej poukázať na rozdiely medzi pravicovým a ľavicovým vnímaním solidarity. V odborných (českých a slovenských) kruhoch známy ultraliberálny demagóg Radek Joch z Prahy nakreslil na papier dva diagramy. Prvý zobrazoval spoločnosť, v ktorej sú menšie sociálne rozdiely, druhý takú, v ktorej sú priepastné, ale aj tí najchudobnejší sa mali lepšie, ako najchudobnejší v tej prvej. On prezentoval, že je za druhú, ja som bol za prvú. Mladí kresťanskí demokrati boli nadšení. Moje argumenty o nezmyselnosti takéhoto modelu najmä však o lepších predpokladoch rastu spoločnosti s menšími spoločenskými rozdielmi, nebrali do úvahy. Tešili sa, lebo sa im vraj potvrdilo, že ľavicová predstava o spoločnosti je radšej „rovní v chudobe“, ako „nerovní, ale aspoň v nejakom blahobyte“.
Radek Joch bol a zostal demagógom a ním prezentovaná predstava o „ľavicovej solidarite“ je lož. Dvadsať rokov kapitalizmu nás o tom presviedča už aj na Slovensku. Teraz sme konfrontovaní s presne takýmto nazeraním na solidaritu, lenže zo strany pravicovej liberálnej strany. Minister Jozef Mihál predstavil taký model zvyšovania dôchodkov, aký postupne urobí z penzistov bezkonkurenčne najchudobnejšiu sociálnu skupinu. A obhajuje ho, rovnako ako premiérka Radičová, princípom solidarity.
Strata takmer štyri eurá mesačne
V tomto prípade však pôjde o solidaritu v chudobe. Nikto nepochybuje o tom, že v tzv. I. pilieri treba urobiť zmeny, ktoré zmenšia niekedy priveľké rozdiely medzi jednotlivými dôchodkami. Treba to však robiť tak, aby sa tí najchudobnejší priblížili najbohatším a nie naopak. Nový systém valorizácie dôchodkov, ako ho navrhuje pravicová vláda, prináša presne to: rozdiely medzi penzistami sa zmenšia, ale všetci budú chudobnejší. Podľa expertných prepočtov dokonca hrozí, že o pár rokov sa veľká časť dôchodcov (pravdepodobne dokonca väčšina) ocitne v stave hmotnej núdze. Výšky ich dôchodkov nedosiahnu ani úroveň životného minima, takže, aby prežili, bude im štát musieť pomáhať sociálnou výpomocou. Ľudia, ktorí vyše tridsať, niekedy vyše štyridsať rokov poctivo pracovali, budú na staré kolená odkázaní na sociálne dávky.
Ak sa dôchodky začnú zvyšovať „podľa Mihála“, na budúci rok by podľa zverejnených prepočtov narástli v priemere o 2,88 eura. Podľa doterajšieho modelu by však ich nárast mal byť až šesť a pol eura. V priemere teda dôchodca príde takmer o štyri eurá mesačne. Reálne prídu o peniaze všetci – „solidarita“ sa v tomto prípade prejaví tak, že chudobnejší stratia menej, bohatší stratia viac.
Drahšie pre štát
Napríklad dôchodok vo výške 185 eur bude podľa terajšieho modelu zvýšený o 1,8 percenta, čiže na 188,33 eura. Podľa nového systému sa nezvýši o percentá, ale o pevnú sumu 2,82 eura, čiže na 187,82 eura. Nízkopríjmový dôchodca tak príde každý mesiac o 0,51 eura. Pri dôchodku vo výške 305 eur bude mesačná strata znamenať 2,67 eura, pri nadpriemernom vo výške 465 eur dokonca až 5,55 eura. Ekonomické ukazovatele, ktoré majú vplyv na určenie výšky životného minima však nepochybne spôsobia, že sa jeho úroveň bude zvyšovať a zdá sa, že sa bude musieť zvyšovať rýchlejšie, ako budú rásť najnižšie dôchodky. Analýza Konfederácie odborových zväzov SR preto varuje, že tento model povedie k nárastu počtu dôchodcov odkázaných na sociálne dávky. Alebo sa určí výška minimálneho dôchodku (ako to avizoval minister Mihál) a štát ho bude musieť doplácať čoraz väčšiemu počtu ľudí.
Toto nie je iba politické vajatanie. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV pre denník SME tento model zhodnotil tak, že „nákupná sila seniorov sa oproti pracujúcim bude znižovať. Z tohto riešenia nebude mať radosť nikto, najmä nie dôchodcovia.“ Analytik UniCredit bank Dávid Dereník dokonca v tom istom denníku varuje: „Nevidím priestor na výrazné spomalenie rastu dôchodkov. Výška priemerného dôchodku je totiž len mierne vyššia, ako je ekonomická hranica chudoby.“
A to nie je všetko
Najhoršie je, že dôchodcov pravicová vláda obetuje na oltár výnosov súkromných dôchodkových firiem. V. Baláž hovorí, že „je to jedno z opatrení, ktoré budeme musieť urobiť.“ Prečo? „Pomôže to udržateľnosti II. piliera,“ vysvetľuje Peter Goliaš z pravicového ideologického inštitútu INEKO. Zároveň však dopĺňa, že „ani to nebude stačiť.“ Čo nás teda ešte čaká? „Vláda aj tak bude musieť do niekoľkých rokov zvýšiť dôchodkový vek,“ uzaviera pravicové plány Rastislav Machunka z asociácie zamestnávateľov.
Znižovanie životnej úrovne dôchodcov, zvyšovanie dôchodkového veku – to všetko len preto, aby sa darilo zarábať súkromným dôchodkovým firmám. Bez nich by sme totiž na dôchodky mali dosť peňazí (ako dokazuje článok …). Takto vyzerá solidarita, ktorou sa v názve hrdí SaS. Takto vyzerá pravicová predstava solidarity, ktorú nám ponúka vláda Ivety Radičovej.
Autor je podpredseda sociálneho výboru NR SR
Foto: Čakajú ich tažšie časy?
Autor foto: Catherine Smith
