Vládou schválený návrh rozpočtu na budúci rok vyvolal obrovskú vlnu kritiky najmä pre historickú výšku schodku. Napriek tomu je však diskusia o hospodárení štátu povrchná. Vláda síce neprišla so žiadnymi prevratnými návrhmi, opozícia však nie je na tom o nič lepšie. Chýba hlbšia vízia. Alebo ju všetci pred verejnosťou dôsledne taja.
Zo základných čísel vyplýva, že podľa vládou schváleného návrhu sa na budúci rok počíta s celkovými príjmami 12,5 miliárd a výdavkami 16,3 miliárd eur. Deficit má teda dosiahnuť rekordných 3,7 miliardy eur, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dramatický nárast. Vláda návrhom rozpočtu ničím neprekvapila, vyslala však úplne jasný odkaz: prioritou je sociálna oblasť. Podľa premiéra má byť štátny rozpočet na rok 2010 „rozpočtom na ochranu ľudí“. Zvýši sa rodičovský príspevok, štát bude aj na budúci rok podporovať hypotekárne úvery pre mladých ľudí a ostáva aj vianočný príspevok pre dôchodcov.
Rozpočet je logický
Bez ohľadu na kritiku z radov opozície, je takto postavený rozpočet zo strany vlády vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby úplne logický. V čase krízy vláda stavila na istoty pre niektoré skupiny ľudí, a to je veľmi správny ťah, ktorým sa navyše snaží prehlušiť aj nadmerný deficit. Sociálne benefity totiž občania pocítia skôr ako peniaze, ktoré budú prostredníctvom rozpočtu splácať. A to u voličov zaberá. Tým skôr, ak si uvedomíme, že reformy bývalej vlády spočívali v privatizácii strategických podnikov, dôchodkov či zavedení poplatkov za zdravotníctvo. Vyčítať teda stredo-ľavej vláde výdavky do sociálnej oblasti je ako kritizovať železničiarov za to, že používajú vlak. Ak opozícia kritizuje enormné zadlžovanie a vysoké výdavky do sociálnej oblasti v čase krízy, v nemalej miere kritizuje samu seba. Do výdavkov, a tým aj do plánovaného deficitu rozpočtu je potrebné započítať aj transfery pre Sociálnu poisťovňu, ktorými sa kryjú výpadky z dôchodkovej reformy v sume vyše 1,4 mld. eur, čo predstavuje takmer 40 percent z plánovaného schodku. A to je výlučne zásluha bývalej vlády. Minister financií Ján Počiatek tvrdí, že rozpočet sa už lepšie zostaviť nedá. Ak je to pravda a deficit už nemôže byť nižší, musí si byť súčasná vláda vedomá toho, že svoj dlh si bude musieť vyrovnať sama. Je totiž vysoko pravdepodobné, že vládu bude aj po budúcoročných parlamentných voľbách zostavovať Smer-SD . Akú sekeru zatne, takú po voľbách nájde.
Nielen škrtanie, ale aj vyššie príjmy
Znižovanie deficitu nie je len škrtanie výdavkov. Rovnako závisí aj od príjmov, a tie tento rok výrazne klesli najmä pre nižšiu výkonnosť ekonomiky a nákupnú turistiku. Tým skôr sa pri návrhu štátneho rozpočtu treba venovať odpovedi na otázku, ako príjmy zvýšiť. Dá sa to len jasnou predstavou o tom, ako peniaze zarobiť. Navrhovaný rozpočet však medzi riadkami naznačuje, že máme len veľmi hmlistú predstavu o tom, kam v budúcnosti chceme smerovať, ktoré oblasti majú prioritné a ako sa nám požičané peniaze vrátia. Chceme byť naďalej automobilovou veľmocou, či budeme oblasti priemyslu diverzifikovať? Aké miesto bude mať veda, vzdelávanie, informačné technológie či cestovný ruch? Neisté ostáva aj čerpanie financií z eurofondov. Vláda počíta s tým, že 3,569 mld. eur budú tvoriť výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania, ale ak si uvedomíme, že za tri roky sme vyčerpali len 0,13 mld. eur, vyznieva táto suma značne nereálne.
Najjednoduchším riešením ako nezadlžovať krajinu, sa javí šetrenie na strane výdavkov. Znie to síce rozumne, lenže štátny rozpočet nie je rozpočet firmy ani rozpočet rodiny. Tam má šetrenie úplne iný efekt. Vládne výdavky sa nemalou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu a nebyť ich, kríza by sa v mnohých odvetviach prejavila ešte výraznejšie. Druhá otázka je, či by sa nedali financie použiť efektívnejšie. A tu už má vláda rezervy.
Ak hovoríme o šetrení, bolo by namieste venovať v budúcom roku energiu do zefektívnenia štátnej a verejnej správy napríklad prostredníctvom zavádzania informačných technológií a e-Governmentu. Takéto investície dokážu ušetriť nemalé prostriedky tým, že znižujú administratívnu aj časovú záťaž. Občania aj podnikatelia by nepochybne ocenili, keby namiesto nezmyselného behania po úradoch a vypĺňania tlačív venovali svoj čas novým nápadom a projektom. O transparentnosti a väčšej dostupností služieb ani nehovoriac. O to viac, že je kríza. V roku 2007 mohli občania vo Veľkej Británii na lokálnej úrovni využívať približne 700 služieb elektronicky. Zistilo sa, že kým jeden priamy kontakt vyjde britskú samosprávu na štyri eurá, sú náklady na elektronický asi 40 centov. Je preto absolútne nepochopiteľné, prečo nevenujeme prostriedky zo štátneho rozpočtu práve sem. Žiaľ, kde nie je vôľa, nie je cesta. A tak rozpočet na budúci rok zostáva prelomový len vo výške deficitu. Táto krajina má však nepochybne na viac.