Sociálno-typologická črta o prípade beztvarého I. Matoviča ako nevyhnutnom a zákonitom dôsledku politického vývoja po roku 1989 – 2.

Sociálno-typologická črta o prípade beztvarého I. Matoviča ako nevyhnutnom a zákonitom dôsledku politického vývoja po roku 1989 – I. Predpremiérske obdobie

 

II.
Premiérske obdobie

 

Matovič horší, ako boli najhoršie predstavy o ňom

Už krátko po zverejňovaní volebných výsledkov sa črtalo, že víťazom sa stane obskúrna matovičovská strana/štvorkoalícia. Čakalo sa len na jej zisk a na to, ktoré ďalšie vtedy opozičné strany sa dostanú do parlamentu. Predstava o Matovičovi ako premiérovi bola už od prvého momentu kontroverzná. Na funkciu nastupoval v náročnom a politicky nepoznanom období koronavírusu. Jeho reči, správanie i konanie v role, ktorú tu hrá už osem mesiacov, ukázali, že situáciu nezvládol a to čo robí, prekonáva aj najhoršie očakávania najväčších pesimistov. Smiechom cez slzy môže byť len konštatovanie, že toľko „ľudovej“ zábavy (viac sprostej ako prostej) ako na tlačových konferenciách a ďalších vystúpeniach a „statusíkoch“ iného politika ako Matoviča na Slovensku sme nezažili a dúfajme, že už ani nezažijeme.

Ospravedlňujeme sa čitateľom, ktorí si ctia diplomatický a štátny protokol a korektnú publicistiku, ale za to, ako sa náš premiér a ním vedená moc správa, budeme pri písaní o nich používať len ich priezviská.
 

Stručne o výsledku volieb a zložení vládnej koalície

Z celkového počtu 2 881 511 platných odovzdaných hlasov bolo za kandidátov vládnej štvorkoalície 1 304 268, čo je 45,25 %. Ak by sme však zobrali za základ počet osôb s hlasovacím právom – 4 432 419, koalícia zastupuje len 29,42 % obyvateľov Slovenska. Okrem OĽANO (ktorú sme stručne charakterizovali v prvej časti – 25,02 %, 53 poslancov) sa do vládnej koalície dostali SME RODINA na čele s Kollárom (8,24 %, 17 poslancov), Sloboda a Solidarita – SaS na čele so Sulíkom (6,22 %, 13 poslancov) a ZA ĽUDÍ na čele s Kiskom (5,77% a 11 poslancov).

Za vytvorenú štvorkoalíciu nehlasovala ani polovica zúčastnených voličov a z počtu celého obyvateľstva jej podpora vo voľbách nedosiahla ani tretinu. Zrejme nová moc a jej predseda vlády politicky nevedia počítať (počítanie okrem prípadu, kedy Matovič naháňa svoj zisk, nepatrí k jeho silným stránkam), lebo hovoriť o silnom mandáte v tomto prípade je nezmyslom. Ide o inú realitu, ako sa ju snažil od začiatku nástupu novej vlády prezentovať na „plačovkách“ nový slovenský predseda vlády a po jeho vzore ministri, štátni tajomníci, poslanci a ďalšie „celebrity“ novej moci.

Doplníme, že v tomto roku si až 28,49 % voličov vybralo subjekty, ktoré sa nedostali do parlamentu, čo je najviac od roku 1990. Prvýkrát od roku 1990 však nie sú v parlamente zastúpené „maďarské“ strany (a za osem mesiacov sa nič zlé v tomto smere nestalo, ak neberieme do úvahy viaceré faux pas Matoviča, ktoré však robí všade, kam stúpne…)

Hnutie SME RODINA (už písanie celého názvu strany veľkými písmenami je symptómom akéhosi „politického“ exhibicionizmu) vzniklo v novembri 2015 premenovaním Strany občanov Slovenska (špekulatívne sa tým vyhlo zbieraniu podpisov pre novovytvorenú stranu). V parlamentných voľbách v marci 2016 získalo 6,62 % a 11 poslancov, vo voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej len EP) v máji 2019 dosiahlo 3,23 % a ostalo bez poslanca.

SaS bola založená vo februári 2009. V parlamentných voľbách v júni 2010 získala 12,14 % hlasov a 22 poslancov, v marci 2012 mala 5,88 % a 11 poslancov, v marci 2016 to bolo 12,10 % a 21 poslancov. Vo voľbách do EP v júni 2009 dosiahla 4,71 % a zostala bez poslanca, v júni 2014 získala 6,66 % a 1 poslanca a v máji 2019 to bolo 9,62 % a 2 poslanci.

Strana ZA ĽUDÍ bola založená v septembri 2019, nemá teda históriu, azda okrem toho, že jej zakladateľ sa po slabom volebnom výsledku zo zdravotných dôvodov vzdal vedenia strany. Ochorel na zvláštnu chorobu – defectum electionis (neúspech vo voľbách). Cieľom príspevku nie je prognóza, ale v tomto prípade urobíme výnimku. Predpokladáme, že ZA ĽUDIA obohatia zbierku strán a hnutí na jedno volebné obdobie s tým, že svojmu „otcovi-zakladateľovi“ nič nepriniesli. Nová predsedníčka strany Remišová tiež nevyzerá na to, že by ju vedela vyviesť z močiarov, v ktorých sa prepadá čoraz hlbšie.
 

O vláde radšej nabudúce, lebo aký pán, taký krám

Nová vláda sa zostavila rýchlo a bez hádok, ale hneď sa stala „zborom“, ktorý vyvoláva otázky. Svojrázne figúrky vo vláde a ich úsilie o historicky najlepšie Slovensko nebudeme radšej spomínať, lebo článok by narástol na niekoľko desiatok strán.

U ministrov nebadať, že by s pribúdajúcimi mesiacmi narastali ich riadiace schopnosti. Väčšinu z nich pohlcuje „matovičovský“ chaos a ako sme zažili pri vyhrážkach v súvislosti s uskutočnením celoplošného testovania a pri protestoch (nie nepokojoch, ktorými strašia siloví ministri!) 17. novembra, časť z nich sa stáva veľmi agresívna. Stupídny a vulgárny slovník „matovičizmu“ nielenže preberajú, ale ho aj „vylepšujú“.

Niekedy sa dokonca zdá, že niekto v pozadí koalície vyhlásil skrytú súťaž o to, kto povie najväčšiu sprostosť, čo sa prejavilo najmä pri výrokoch spojených s vyššie uvedenými udalosťami. Výroky niektorých „popredných“ predstaviteľov koalície však naznačujú aj možný (podvedomý?) obdiv k fašizmu a zopakovaniu jeho násilného spôsobu eliminácie všetkého, čo sa nepáči „matovičovskej“ vládnej moci. Vrcholom farizejstva je – netešte sa a čakajte, kedy vám NAKA zaklope na dvere (v horšom prípade ich aj vyrazí)…

Vláda zamietla pod koberec kauzu s podivným štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, ktorý bol kedysi policajným vyšetrovateľom, potom išiel slúžiť do vojenského spravodajstva, odkiaľ kandidoval za OĽANO do parlamentu. Ten sa po vzniku kauzy urobil „hlúpym“ a hoci porušil zákon, tváril sa ako chlapček, ktorý nič nevie ani povedať, lebo sa bojí, ale „bos“ Matovič sa ho vehementne zastal. No a podivných spojení s niektorými (oligarchickými) ekonomickými kruhmi má táto vláda tiež už dosť, ale všetko sa zatĺka a nikomu nič neprekáža.
 

Od začiatku v kauzách

Matovič ešte pred nástupom do úradu označil vytvárajúcu sa vládu nesúrodej štvorkoalície za najlepšiu vládu v dejinách Slovenska. Infantilita tohto výroku akoby naznačila, čo všetko pochybné nás bude čakať.

Volebný líder každej zo strán štvorkoalície strán totiž mal na rováši mediálno-politicky citlivé veci. Matovič premlčané trestné činy za podvody s daňami, Kollár nejasné činnosti a kontakty s mafiou v 90. rokoch, Sulík kontakty s M. Kočnerom (vytýkalo sa mu aj to, že „položil“ vládu I. Radičovej) a Kiska machinácie okolo získaných pozemkov. Médiá hlavného prúdu to však „opatrne“ prehliadajú, hoci v prípade iných vlád, ako sa na dedine hovorí, by skákali od rozčúlenia meter dvadsať vysoko. Všetci z týchto podarených vodcov sa však tvária ako neviniatka, lebo podľa nich to tak vôbec nebolo, to sa im chce len uškodiť…

Už po zostavení vlády sa ukázal vážny morálny problém – opisovanie v záverečných prácach vysokoškolského štúdia. Problémy so svojimi diplomovými prácami mali Matovič a Kollár, keď v nich opisovali bez citácií. Voči sebe však neboli takí agresívni ako v prípade A. Danka. Obaja sú ochotní vzdať sa používania titulu magister, čím dokazujú, že štúdium sa u nich spája s titulmi, a nie s vedomosťami (malomeštiačik Matovič je pripravený oželieť aj to, aj svoj titul, ale o téme, ktorá ukazuje na jeho charakter, už nechce počuť, hoci v prípade A. Danka doslova vrieskal). Záver by však mal byť, že neukončili vysokoškolské vzdelanie na druhom stupni. Kollár by mal aspoň vysokoškolské vzdelanie na prvom stupni, ale Matovič iba ukončené stredoškolské vzdelanie (lebo keď študoval on, u nás ešte nebolo trojstupňové vysokoškolské vzdelanie). Našťastie pre Matoviča retroaktivita v tomto smere tiež nie je možná, takže sa mu nič nemôže stať. A cti netratí a svedomia sa neobáva…

Len pre poriadok doplníme, že do kategórie „zlodejov duševného vlastníctva“ padli aj minister školstva, vedy, výskumu a športu Gröhling za SaS (čo je ďalšia zo svetových rarít súčasnej vlády) a poslankyňa Krištúfková zo SME RODINA.

Argumentácia všetkých dotknutých pripomína malé ufňukané deti. Tvária sa, že buď nepočujú, čo sa im hovorí, alebo tomu nerozumejú, či im to robia zlé deti z pomsty, lebo včera sa s nimi pohádali…

Horšie je, že s týmto zosmiešňujúcim postojom – v úplnom protiklade s tým, za akú morálnu sa štvorkoalícia vydáva – sa stretávame aj u jej členov vlády, poslancov, straníckych funkcionárov a pod. i v iných kauzách. Praktizujú to však aj v prípade akejkoľvek kritiky, ktorá sa štvorkoalícii nepozdáva.
 

Z Matoviča štátnik nebude, ale Slovensko do najhlbšieho závozu dostane

Negatívne vlastnosti, ktoré prezentoval Matovič ako opozičný politik, sa po tom, ako sa stal premiérom, zhoršili a pribudli k nim aj ďalšie, ktoré z neho robia politické monštrum. Najnebezpečnejšie je jeho opojenie z neočakávane nadobudnutej moci (ako uviedol 28. októbra v diskusii v Denníku N, on voľby vyhrať nechcel a chcel robiť len nosiča vody ako predtým!), ktoré sa nebadane, ale rýchlo „pretavilo“ do jej mnohostranného zneužívania.

matoprem843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Keď Matovič zistil, akou mocou disponuje, namiesto toho, aby občanov k politike vlády priťahoval, vzhľadom na jeho povahu prikročil po čase k strašeniu a vyhrážaniu sa. Táto deformovaná politika spoločnosť nielen rozdeľuje (možno je zástancom rímskeho rozdeľuj a panuj), ale podnecuje v nej aj neznášanlivosť a nenávisť. Otvorene pritom podporuje donášanie a udávanie a s určitou dávkou zákernosti a pomstychtivosti vedome vytvára skupiny frustrovaných občanov a svojvoľne obmedzuje ich ústavné, ľudské i občianske práva.

Nedivíme sa preto, že predsedu vlády sa boja aj jej členovia. Po niektorých nepríjemných skúsenostiach si dávajú pozor na to, aby „bosa“ nenahnevali. Ak aj niečo „nematovičovské“ vyvedú, rýchlo sa kajajú a pre istotu stiahnu chvost ako psík, ktorého hreší jeho pán.

Najbojovnejší je Sulík, ale ten zrejme dobre pozná klasický bonmot, že historické udalosti sa dejú niekedy dvakrát, prvý raz ako dráma a druhýkrát ako fraška. Tak aj jeho „odbojné“ aktivity sú v hraniciach „matovičizmu“ a vládu neopustí (ale tým by ju tentokrát „nezrušil“). Jeho rečiam netreba prikladať význam, lebo síce tára dve na tri do vetra, ale keď ide do tuhého na vláde, s návrhmi radšej súhlasí.

Politické šťastie, ktoré spadlo do lona Matovičovi, spočíva v rozbití pravicovej scény. Aby padol súčasný koaličný zlepenec, museli by ho opustiť aspoň dvaja koaliční partneri. A dobré bidlá v koaličnom kurníku strany neopustia – značná časť koaličných poslancov nemá šancu byť znovu zvolená a tak sa držia získaných pozícií zubami-nechtami. Musel by sa stať niekoľkonásobný politický zázrak, aby sa vypísali predčasné voľby.

Sklamanie zo špičiek slovenskej ústavných činiteľov v ére „matovičizmu“ uzatvára prezidentka. Nevýrazná a niekedy akoby aj zakríknutá osobnosť, bez charizmy, odborne slabá (ako právnička i advokátka), politicky nevyhranená, je zrejme v zajatí viacerých starnúcich cynických poradcov vo svojom tíme. Po málo chabých pokusoch ozvať sa proti nezákonnostiam a neústavnosti v pôsobení vlády Matoviča sa vzdala aj formálnych možností, ktoré jej poskytuje ústava. Ktovie, čoho sa tak naplašila a dostala sa do štádia bojazlivosti – najmä od „úspešného“ celoplošného testovania. Ak vládu nechváli, tak ju aspoň v tichosti podporuje. Pravdou je, že funkcia prezidenta veľa kompetencií neposkytuje, ale to by nemalo brániť kritike (aj ostrej) pokračujúceho „matovičizmu“, ktorý Slovensko čoraz viac kvári. Museli by sa však stať ďalšie politické zázraky, aby sa v prezidentskom sídle začala vytvárať skutočne vlastná línia pohľadu na vývoj na Slovensku.
 

Hviezdne výroky „matovičizmu“

„Najlepší premiér v slovenských dejinách“ toho narozprával toľko a tak zmätene, že aj mediálni analytici, nieto ešte bežní občania, sa ťažko orientujú v záplave jeho protirečivých výrokov, názorov, postojov, hodnotení a pod., či už na verejnosti alebo v statusoch na sociálnych sieťach. Dokazujú, že stále si vymýšľa a len tak „obyčajneľudsky“, ale nehorázne klame. Zvláštny kolorit výrokom dodávajú Matovičove emocionálne výkyvy a psychická labilita.

Z tohto nekonzistentného súhrnu slov, kde je množstvo nezmyslov, ťažko vyberať, čo je jeho iracionálnou špičkou, aj keď Matovič má svoje obľúbené klišé, najmä o mafii. Pri dôkladnejšej analýze obsahu zmätených výrokov nie je ťažké dokázať, že často ani sám nevie o čom hovorí, lebo v mnohých veciach si sám so sebou a to aj vo veľmi krátkych časových úsekoch, protirečí. Cynici tvrdia, že sa možno raz dočkáme aj toho, že Matovič začne nadávať sám sebe a označí sa za osobu, ktorá mu tiež škodí.

Vrcholom Matovičovho tárania sa stalo celoplošné testovanie (úsilie o jeho pokračovanie sa už aj pre laika podobá na ťažkú neurózu /obsedantno-kompulzívnu poruchu/) a vyhlasovanie rôznych zákazov a príkazov spojených s vyhrážkami, ktoré je mimoriadne chaotické a prerastá do hrozieb pre štát i občanov. Pri tomto táraní si neváži nikoho – nielen odborníkov, ale ani najbližších spolupracovníkov, či už vo vláde alebo v koalícii, a všade vidí len neprajníkov a nepriateľov (azda len s výnimkou Naďa, ktorý sa stal jeho najvernejším panošom). Na jednej strane možno chápať nesmierny psychický i sociálny tlak na predsedu vlády, ale na strane druhej nikto z premiérov ďalších štátov (A. Babiš, V. Orbán, S. Kurz a i.) rovnako i viac zasiahnutých koronavírusom, sa nespráva tak diletantsky, grobiansky a nevypočítateľne. Najhoršie je nezmyselné a škodlivé nakladanie úloh na aj tak preťažený a stresovaný zdravotnícky personál.

Vyhlásenie núdzového stavu, ktoré je veľmi chabo zdôvodnené a teda neopodstatnené, nie je v podmienkach „matovičovlády“ vhodným nástrojom na riešenie zložitej zdravotnej (epidemiologickej) situácie v štáte. Stalo sa len bičom na presadzovanie scestných názorov na to, aký má byť poriadok, poslušnosť, myslenie, konanie a správanie občanov, ale aj orgánov štátnej a verejnej správy v pomýlených predstavách I. Matoviča a jeho verných poskokov.

Na ukážku vyberieme len tri skupiny hviezdnych výrokov, ktorých sú známe a ich detaily netreba rozoberať.

Prvý výrok naznačuje sklony Matoviča k správaniu mysteriózneho vodcu sekty – spasiteľa. Po afére okolo obchodov jeho manželky s Arca Capital, ktorú, samozrejme, poprel, povedal, že vedel o čo ide, mal informácie, ale o nich nehovoril, lebo čakal a chcel zistiť, kto mu verí. Tí, ktorí mu neveria, mu aj tak veriť nebudú a ktorí mu veria, mu veriť budú. Ináč povedané, tí, čo idú za ním, sa dočkajú „raja“ a na tých ostatných mu nezáleží.

Druhý výrok ukazuje, že má strach, lebo sa stále cíti vo vojne. V súvislosti s tým „zahviezdil“ výrokom, že Slovensko vynašlo atómovú bombu vo vojne s koronavírusom. Jeho nadšenie z tohto „úspechu“ Slovenska v zahraničí nevzbudilo väčšiu pozornosť. Tú vyvolali skôr jeho nactiutŕhačské výroky na adresu zahraničných vedcov. Komediálny charakter má aj „nadšený“ telefonát od T. Blaira (ten si svoje renomé pokazil horlivosťou za vojnu proti Iraku v roku 2003 a v niektorých kruhoch ho považujú za vojnového zločinca – toto je však zrejme za obzorom poznania Matoviča), ktorý si takéto služby pre PR rôznych politikov najmä z postsocialistického priestoru nechá dobre zaplatiť.

Po tretie na hranici slušnosti sú morbídne výroky, keď sa pýta Sulíka, či bude kopať hroby, ak ho neposlúchne. Avšak už kde-koho obvinil aj z toho, že ak sa neuskutoční opakované pochybné celoplošné testovanie, ktorého prínos okrem Matoviča, Naďa a Krejčího a ich stúpencov nevidí už takmer nikto, bude to pre Slovensko katastrofa. Do tejto kategórie výrokov patria aj vyjadrenia, že všetkým vrátane neho už kvapká na karbid, alebo že všetkým začne šibať.
 

Záverom o zakomplexovanom, zákernom zúfalcovi

Ak Matovič tvrdí, že nechcel byť predsedom vlády, znamená to, že nakoniec nemá čo stratiť. Z jeho myslenia a konania vidieť, že mu chýba pud politickej sebazáchovy, ktorý majú iní premiéri a ľutuje len seba za to, že ho nechápu a neposlúchajú. Nemá ani empatiu k problémom štátu, jeho inštitúcií a organizácií i občanov. Ak by z akéhokoľvek dôvodu došlo k jeho koncu v tejto funkcii, možno by to pre neho samotného bola veľká úľava. Žiaľ, pri jeho labilite a nevypočítateľnosti je tu však aj možnosť, že sa zatne a začne vydierať koalíciu hrozbou svojej demisie, čo povedie len k ďalšiemu napätiu a chaosu.

Situácia na Slovensku i vo svete je v súvislosti s koronavírusom špecifická, ale Matovič sa za osem mesiacov stal najhorším slovenským premiérom, ktorý bezohľadne porušuje všemožné politické, právne, morálne i humánne normy. Sprevádza ich aj pomstychtivosť, ktorá nič nerieši, len frustruje národ, ktorý nikdy nespomína (na rozdiel od maďarských či poľských politikov)!

Z Matoviča sa stal zúfalec, ktorého by sme mohli aj ľutovať. Nesmel by však vo svojom konaní dávať priechod dvoch ďalším „z“ – zakomplexovanosti a zákernosti. Zúfalí ľudia robia zúfalé skutky a v prípade Matoviča to je znásobené jeho negatívnymi až krutými osobnostnými vlastnosťami. V tom, čo , už niet ani zbla pozitívneho. Je to možno prisilné konštatovanie, ale dá sa bez problémov dokázať, že Matovič sa stal najväčšou hrozbou pre Slovensko od jeho osamostatnenia v roku 1993. Veľkohubo avizovaný boj proti mafii, korupcii atď. sa stáva v podmienkach zneužívania moci škandálnou fraškou a každý deň možno aj hodina, keď je Matovič na čele vlády, Slovensku len škodí.

Negativizmus v pohľade na túto osobu, ktorá sa čoraz viac stáva tragikomicky zvrátenou figúrkou, nevyvoláva dobré pocity ani v autorovi príspevku. Ešte raz sa čitateľom ospravedlňujeme za dĺžku článku aj opakovanie už známych vecí o Matovičovi.

Považujeme však za potrebné kritizovať každý jeho iracionálny krok, každý nový „matovičovský“ scestný nápad, robiť čokoľvek, čo ho bude pri jeho nápadoch vyvolaných stavom emócií a psychickou labilitou zneisťovať. Jeho narcistický individuálny strach zo zlyhania napriek tomu, že nemá pud politickej sebazáchovy, je veľký. Dôležité je preto, aby sa masovo ukázala nespokojnosť a hnev širokých vrstiev národa s tým, čo robí. A to nestačí len písať a rozprávať, ale treba aj konať – protestovať na uliciach. Vo veľkom, dôrazne, ale pokojne, opakovane, často a na mnohých miestach (a nezabudnúť ani na dobre mienenú  „babičkovskú“ radu ministerky Kolíkovej, že protestovať sa dobre dá aj na sociálnych sieťach, lebo tie Matovič tiež zbožňuje)…

(Celkovo 5 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter