A. Úvodné tézy
Segmentácia trhu práce v tranzitnej spoločnosti, v ktorej dochádza k výrazným štrukturálnym zmenám v ekonomike i sociálnej sfére, je typická pre všetky postsocialistické krajiny. Dochádza k zákonitým zmenám v štruktúre zamestnanosti. Klesá podiel kapitálovo náročnej živej práce a súčasne dochádza k poklesu záujmu o polokvalifikovanú a nekvalifikovanú prácu i v sektore služieb. Absorpčná schopnosť služieb postupne slabne (už len z dôvodu zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva). Rastú požiadavky na flexibilitu pracovníkov v priebehu ich pracovnej kariéry. Logickým dôsledkom tohto trendu sú snahy o reformu vzdelávacích systémov, rozvoj rekvalifikácií a pracovného poradenstva. Segmentácia trhu práce je zmnožená nielen nahromadeným sociálnym rizikom na trhu práce (určité sociálne skupiny pracovníkov sú vystavené väčšiemu riziku prepúšťania, dlhodobej nezamestnanosti, sú vytláčané do marginálnych príjmových a statusových skupín, atď.). Tieto sociálne riziká sa veľmi často viažu na určité osobnostné a socio-demografické štruktúry. Štrukturálne hendikepy tejto pracovnej sily celkom logicky vyúsťujú do určitých aktivít tieňovej ekonomiky a rôznych foriem nelegálnych ekonomických činností. Dôvodom ich zapojenia do týchto činností môže byť buď vylepšenie existenčnej situácie a hľadanie určitých doplnkových príjmov, alebo evidentná špekulácia, ktorá vychádza z reálneho zistenia, že status nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Inými slovami povedané, status evidovaného nezamestnaného poskytuje týmto osobám oveľa väčšie výhody ako status zamestnaného resp. samostatne zárobkovo činnej osoby. Tento stav je nielen ekonomicky, ale aj sociálne neakceptovateľný. Elimináciou týchto spoločensky neželaných trendov získame nielen celospoločenský ekonomický profit, ale aj nezanedbateľné pozitívne sociálne efekty (možnosti vzniku nových pracovných miest a tým i zníženie miery evidovanej nezamestnanosti, odstránenie spoločensky nežiaducich vzorov správania, atď.).
Všeobecne pertraktovanou témou, ktorá sa veľmi často objavuje v odborných diskusiách o nezamestnanosti na Slovensku, je argument o neochote istej časti evidovaných nezamestnaných zapojiť sa do trhu práce a ich úniku do nelegálnych zárobkových činností. Je celkom logické, že inkriminovaná skupina evidovaných nezamestnaných je typická určitými štrukturálnymi socio-ekonomickými charakteristikami. Túto skupinu nezamestnaných rozdeľujeme do dvoch kategórií:
1. Sociálna skupina evidovaných nezamestnaných, ktorá prejavuje záujem o zapojenie do trhu práce (vrátane snahy rekvalifikovať sa), ale z rôznych príčin sa im to nedarí (napr. absolventi škôl, osoby nad 50 rokov, bývalí pracovníci z útlmových odvetví – poľnohospodárstvo, baníctvo, zbrojársky priemysel a pod.). Túto skupinu evidovaných nezamestnaných môžeme rozdeliť do dvoch skupín, a to na tých nezamestnaných, ktorí prejavujú záujem pracovať aj s podmienkou potenciálnej pracovnej mobility, a tých, ktorí majú záujem pracovať len v blízkom okruhu svojho bydliska (najmä ženy s malými deťmi, starší vidiecki občania, atď.).
2. Sociálna skupina evidovaných nezamestnaných, ktorá stratila (alebo ani nemala) záujem o reintegráciu do trhu práce a to z rôznych príčin, napríklad:
- z ekonomickej nevýhodnosti ponúkanej práce (ponúkaná mzda resp. odmena za prácu je nižšia alebo je porovnateľná s podporou resp. sociálnymi dávkami),
- z neochoty dlhodobo migrovať za prácou, ktorá predpokladá odlúčenosť od rodiny,
- z neochoty cestovať denne za prácou do vzdialenejších lokalít,
- z neochoty rekvalifikovať sa,
- z totálnej straty pracovných návykov, atď.
B. Územná mobilita ako faktor motivácie k práci
V určitej časti skupiny evidovaných nezamestnaných je evidentná snaha nahradiť legálne pracovné príjmy rôznymi aktivitami spojenými s neformálnym trhom práce, zaradenými do tzv. tieňových aktivít, naturálnych protislužieb a pod. Úsilie kompenzovať svoje znížené príjmy nadobúda u tejto sociálnej skupiny rôzne aktivity a formy.
Priestorová mobilita slovenského obyvateľstva a vôbec pracovnej sily je všeobecne veľmi nízka. Ovplyvňuje to celý rad faktorov :
- prevažná časť obyvateľstva má zabezpečené skromné, ale vo vzťahu k cudzincom zatiaľ nákladovo značne výhodné bývanie,
- vývoj po druhej svetovej vojne viedol k tomu, že v SR sa vytvorilo v Európe ojedinelé špecifikum – značná časť mestskej populácie (a to i z menších miest so štandardnou príjmovou a majetkovou úrovňou) vlastní chatu nebo chalupu na vidieku; k tomuto druhému domovu sa vytvára po generácie citové puto; súčasní nezamestnaní tu nachádzajú životnú realizáciu poprípade i čiastočné možnosti obživy,
- územne je prevažná časť nezamestnaných alokovaná v južných a východných regiónoch štátu. Dochádzková migrácia za prácou (s dennými návraty) sa znižuje a priestorovej migrácii bránia predovšetkým náklady na dopravu,
- kvalifikačná a profesijná štruktúra u značnej časti nezamestnaných je vymedzená základným vzdelaním a vyučením. Spolu s jazykovým hendikepom je rozhodujúca časť tohto bloku nezamestnaných diskvalifikovaná pre uplatnenie na zahraničnom pracovnom trhu vzhľadom k tam hľadaným profesiám a požiadaviek na pracovnú silu,
- zo sociálnej štruktúry nezamestnaných možno odvodiť, že nezamestnaní do 29 rokov sú jedinou skupinou, ktorá má záujem o mobilitu a má i určitý stupeň jazykových a ďalších, na zahraničných pracovných trhoch použiteľných teoretických znalostí.
Najmä periférne prihraničné regióny východného a stredného Slovenska sú charakteristické nedostatočnou ekonomickou infraštruktúrou s vysokým podielom poľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré bolo transformačnými zmenami najviac postihnuté. Návrat týchto osôb do trhu práce je obtiažny a dlhodobo problémový proces.
C. Zvyšovanie rozdielov medzi sociálnymi a pracovnými príjmami
Základom ekonomickej motivácie k práci sú zreteľne vyššie pracovné príjmy ako sociálne príjmy. To je jeden z podstatných stimulov motivácie k práci. Dlhodobé neriešenie tohto problému potom vyvoláva riziká rastu sociálneho parazitizmu.
Výrazným limitom rastu zamestnanosti je i relatívne vysoká odvodová zaťaženosť a nízka diferenciácia medzi sociálnymi a pracovnými príjmami. Malý rozdiel medzi sociálnymi a pracovnými príjmami nevytvára dostatočnú motiváciu na vyhľadávanie zamestnania a znižuje tak i konkurenčnosť na trhu práce. Preto sa musí systémovo pristupovať k jednoznačnému zvýhodneniu pracovných príjmov pred príjmami sociálnymi a zvyšovať tak motiváciu pracovnej sily k návratu do trhu práce.
Vzniku novej zamestnanosti v perspektívnych výrobných odboroch a sektore služieb sa musí výraznejšie prispôsobovať ponuková strana trhu práce, t. j. odborne pripravená (kvalifikovaná) pracovná sila, dostatočne flexibilná a motivovaná k prispôsobeniu pracovným, organizačným, technologickým a ďalším zmenám. Tento aspekt sa v minulosti dlhodobo podceňoval a vytváral značné nebezpečenstvo rastu nezamestnanosti mladej generácie.
Súčasná spoločnosť si pomaly začína zvykať na poznanie, že niektorí ľudia už nikdy nebudú pracovať. Istá časť nezamestnanej populácie sa subjektívne zbavila diskreditujúcej stigmy nezamestnanosti a zistila, že status evidovaného nezamestnaného je pre nich výhodnejší ako status zamestnaného. Život bez legálnej práce sa u niektorých sociálnych skupín občanov stal životným štýlom. V žiadnom prípade nemôžeme ich situáciu konzervovať alebo vytvárať akúsi sociálnu starostlivosť, ktorá týchto ľudí uzatvára do pohodlnej pasivity, nečinnosti a závislosti. Skôr bude nutné vytvárať ekonomickú klímu, stimuly a motívy, ktoré by ich priviedli k návratu do trhu práce.
