Barack Obama na druhý deň po nástupe do funkcie bushovskú vojnu pretransformoval na špeciálne operácie v zahraničí. Dá sa teda povedať, že operácia na likvidáciu Usámu bin Ládina sa mu vydarila – viac ako vojny v Afganistane a Iraku, ktoré prinášajú USA, a v prípade Afganistanu už aj NATO, stále viac ťažkostí.
Pomstychtivá a brutálna spravodlivosť?
Zamyslime sa nad výrokmi typu, že spravodlivosti bolo učinené zadosť a svet pociťuje úľavu. Washingtonský tím Baracka Obamu si pripíše likvidáciu Usámu bin Ládina na zoznam ako jeden z mála svojich úspechov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Spravodajské služby USA budú môcť toto zabitie označiť za dôkaz svojej prospešnosti či dokonca nenahraditeľnosti pre štát a budú môcť žiadať aj väčšie sumy zo štátneho rozpočtu. Neznamená to však, že takýto spôsob odstránenia nepriateľa je v súlade s medzinárodným právom, o morálno-politickej dimenzii konania už ani nehovoriac. Normy divokého západu spájené so sudcom Lynchom nie sú prijateľné pre riešenie problémov medzinárodnej bezpečnosti vo všeobecnosti, ale ani terorizmu zvlášť.
Pre obyvateľov USA môže byť dojemné, ako Barack Obama hovorí o naplnení spravodlivosti (zabudne dodať, že mimoriadne pomstychtivej a brutálnej). Ináč to však budú vnímať rodiny, ktorých členov zabili intervenčné vojská USA a NATO v Afganistane. V afganskej vojne podľa odhadov zahynulo v dôsledku činnosti interventov už vyše 8 000 osôb, čo je takmer trikrát viac, ako počet obetí 11. septembra 2001 v USA. Vojna v Iraku viedla k takej vlne terorizmu a k takým obetiam, aké jeho doterajšie dejiny nepoznali. Prečo zahynuli v podmienkach, ktoré vznikli po agresii USA, desaťtisíce nevinných Iračanov, pričom značnú časť z nich by bolo asi ťažko zaradiť medzi stúpencov Saddáma Husajna? Títo ľudia asi nebudú jasať nad smrťou Usámu bin Ládina tak ako obyvatelia USA, ktorí túto udalosť oslavovali, ako by išlo o víťazstvo v hokejovom či bejzbalovom zápase.
Britský ministerský predseda David Cameron sa zas nechal počuť, že pre svet je zabitie Usámu bin Ládina úľavou. Na túto frázu možno uviesť len smutný príklad Ruskej federácie, kde v špeciálnej akcii spravodajských služieb zlikvidovali vodcu čečenských teroristov Džochara Dudajeva (1996) a neskôr údajne aj Šamila Basajeva (2006), ale úľavu v terorizme to neprinieslo. Ruská federácia je dosiaľ jedným zo štátov najviac sužovaným terorizmom. A po roku 2001 v ňom zahynulo v dôsledku teroristických akcií oveľa viac ľudí ako vo všetkých štátoch NATO spolu.
Mýtus o al-Kajde a jej vodcovi
Prvou zásadnou otázkou je, či skutočne Usáma bin Ládin bol takou vplyvnou osobou, ako sa to prezentovalo v západných „mainstreamových“ médiách, ktoré sú často multiplikátormi ideí a metód bezpečnostnej politiky USA a NATO. A či rozpitvávanie toho, ako sa po jeho likvidácii zmení medzinárodná bezpečnosť, má nejaký zmysel. Už niekoľko rokov sa totiž považoval viac za virtuálnu ako reálne konajúcu osobu, ale západné média venovali udržiavaniu tohto symbolu nadmernú starostlivosť. Ak si pozrieme rôzne reportáže o tom, kde sa nachádzal bin Ládin, je veľmi ťažké si predstaviť, že by odtiaľ mohol účinne riadiť celosvetovú teroristickú sieť.
Podobne je otázne, či aj al-Kajdá predstavuje takú silu, ako sa to prezentuje. Značnú časť akcií, ktorá sa jej pripisuje, alebo ku ktorým sa ona samotná prihlásila, nemožno jednoznačne preukázať. Okolo každej konšpiratívnej organizácie sa objavuje vždy aj množstvo dohadov, ktoré sa nedajú overiť. Aj táto organizácia našla výrazný priestor v zornom poli západných médií.
Existencia konkrétneho, „hmatateľného“ nepriateľa totiž dokáže vytvárať zvláštnu súdržnosť či v rámci štátu alebo aj spojenectiev. 11. september 2011 bol bezpochyby tragickou udalosťou, ale svet a jeho bezpečnosť zásadne nezmenil. Zmenil však pocit bohorovnej istoty USA o absencii nepriateľa, ktorý by ich dokázal vážne ohroziť. A tak sa vytvoril mýtus o al-Kajde ako globálnej teroristickej sieti a bin Ládinovi ako jej vodcovi. V potrebe boja s nimi sa zdôvodňuje nielen posilňovanie bezpečnostného aparátu USA, ale aj ich úloha vodcu „slobodného“ sveta, ktorý je zárukou jeho bezpečnosti. Pritom viaceré kroky USA od 11. septembra medzinárodnú bezpečnosť destabilizovali – nejde len o vojnu proti Afganistanu, Iraku a najnovšie aj Líbyi, ale aj ďalšie záležitosti, ako napríklad enormne sa zvyšujúce výdavky na zbrojenie, rastúci obchod so zbraňami, snaha vytvoriť nový systém protiraketovej obrany a pod.
Čo znamená špeciálna likvidačná operácia?
Symbol Usámu bin Ládina je však aj produktom bezohľadnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA, ktorá sa začala v čase, keď bol ich prezidentom Ronald Reagan a odvtedy sa niekedy viac, niekedy menej vyhrocovala. Paradoxnosť tejto politiky sa prejavuje aj v tom, že vzhľadom na svoj nevypočítateľný charakter môže zo spojencov vytvárať nepriateľov. Nevie sa, kto stál za informáciami, ktoré viedli k odhaleniu úkrytu Usámu bin Ládina. Môžeme však s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pri ich získavaní zohrali veľkú úlohu peniaze pre ich dodávateľov. Nepriateľ môjho nepriateľa je v tradíciách zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA mojím priateľom. Nie je však vylúčené, že neskôr sa môže stať aj mojím nepriateľom, lebo mu nebudem vychádzať v ústrety, nebudem ho podporovať…
Likvidačná operácia sa uskutočnila na území Pakistanu. V súvislosti s jej prísne utajovaným charakterom možno opäť len predpokladať, že pakistanská vláda o nej nebola informovaná. USA Pakistanu, ktorý bol desiatky rokov ich najvernejším spojencom v oblasti južnej Ázie (indického subkontinentu), prestali už dávnejšie dôverovať.
Najviac otázok sa však kladie v súvislosti s tým, čo to bude znamenať likvidácia Usámu bin Ládina pre medzinárodnú (svetovú) bezpečnosť? S istotou približujúcou sa k stopercentnej pravdepodobnosti možno povedať, že nič sa nezmení.
Strašenie špinavou jadrovou bombou v rukách al-Kajdy a jej použitím v Európe, sériou atentátov ako odvety za zabitie vodcu siete, vznikom nových teroristických skupín a podobne, sa neopiera o žiadne argumenty. Slúži predovšetkým na to, aby sa v podmienkach šírenia atmosféry strachu z terorizmu zo štátnych rozpočtov vytĺkli väčšie sumy pre bezpečnostné zložky a aby sa rozšírili ich právomoci.
Ba možno po čase samotné USA oľutujú, že si zničili symbol nepriateľa, ktorým mohli strašiť doma i v zahraničí. Ako každá mediálna téma po čase stratí príťažlivosť, tak aj tento „úspech“ prekryjú iné udalosti.
Mnohohlavá hydra alebo príčiny terorizmu
A tak môžeme k budúcnosti zaujať dve krajné stanoviská. Tešiť sa, že bol zlikvidovaný symbol terorizmu a jednoznačne podporovať USA v ich politike, ktorá má črty nezodpovednosti a nebezpečenstva voči ostatnému svetu (niekedy aj pre ich spojencov). Alebo sa obávať, že po tejto akcii sa medzinárodný terorizmus, najmä spojený s islamským fundamentalizmom, stane ešte krutejší a bezohľadnejší.
V bežnom, každodennom živote sa však vo svete nič zásadne a tobôž u nás na Slovensku nezmení. Svet sa terorizmu nezbaví tým, že sa budú zabíjať pohlavári organizácií či skupín. Ak sa medzinárodný terorizmus označuje niekedy za mnohohlavú hydru, tak odťatím jednej hlavy nezahynie. Jedinou cestou vykorenenia terorizmu je odstránenie jeho príčin, ktoré spočívajú v dlhodobo deformovanej distribúcii bohatstva a moci, čo je, žiaľ, spojené s niekoľkostoročnou svetovou dominanciou Západu a ním spojeného kapitalizmu. V záujme udržania svojho vplyvu hospodárske a politické elity využívali nielen vojenské, politické a ekonomické nástroje, ale roznecovali aj národnostnú a náboženskú nenávisť. Navyše pritom majú dvojaký meter. A tak sa v západných médiách stretneme s tým, že Kosovo a južný Sudán má právo na samostatnosť, ale Baskicko a Severné Írsko či Abcházsko a Južné Osetsko už nie, že proti vzbúrencom v Líbyi vládna moc nesmie zasiahnuť, ale v Kolumbii je boj s nimi podporovaný USA, do Bahrajnu idú s podporou USA (Západu) ozbrojené sily ďalších štátov Organizácie pre spoluprácu v Perzskom zálive, Izrael môže vlastniť jadrové zbrane, ale Irán nie atď…
* * *
Jeden z najväčších problémov však je otázka, čo vlastne je terorizmus. Možno dnes hovoriť o globálnom terorizme a či ho svojou politikou USA a neraz aj NATO vlastne nepodporujú? Ak by sa všetky štáty správali k dodržiavaniu noriem medzinárodného práva tak ako USA a ich ozbrojené sily a spravodajské služby, bezpečnostná situácia vo svete by sa rapídne zhoršila. V žiadnom prípade by sme preto nemali merať udalosti vo svetovej bezpečnosti len podľa etalónu USA.
Základnou úlohou je odstraňovať príčiny, ktoré vedú k chudobe, biede, hladu, násiliu, vojnám. A tieto nespočívajú v tých ľuďoch či skupinách, ktoré v týchto podmienkach žijú, ale predovšetkým v tých, ktorí svoje bohatstvo a moc využívajú na to, aby vo svete nielen udržiavali, ale aj prehlbovali sociálnu nerovnosť a s ňou spojené sociálnopatologické fenomény, čo sa dajú využívať na ovládanie sveta. A k tomu, žiaľ, prispievajú aj rôzne špeciálne operácie ozbrojených zložiek superveľmocí, ktoré neriešia problémy, ale likvidujú nepriateľov, ktorí si vlastne sami vytvorili.
Autor je vysokoškolský pedagóg
Ilustračné foto: Purple Slog a Chris Short
