Uplynulú sobotu sa konal riadny snem strany Smer. Medzi jeho priority patrilo „potvrdenie línie, ktorou sa Smer prirodzene a razantne pustil po posledných parlamentných voľbách,“ zmena stanov a riešenie personálnych otázok. Návštevníka rôznych zjazdov a snemov na prvý pohľad upútala dokonalá organizácia podujatia. Vhodne zvolená polkruhová sála vzbudzovala dojem veľkého diskusného kruhu, chýbalo aj obrovské predsednícke plénum, neslávne známe z iných podobných akcií. Početné zastúpenie žien medzi delegátmi snemu zvýrazňovalo atraktívnosť tretej cesty. Kto však čakal brilantné vystúpenia v diskusii alebo aspoň náznak autentickej výmeny názorov, musel byť zaskočený. Rokovanie prebehlo bez náznaku konfliktu, čo viedlo predsedu strany Roberta Fica ku konštatovaniu, že „Smer je konsolidovaná a stabilizovaná strana“. Zo snemu mohol pozorovateľ nadobudnúť pocit, že „manažérske prvky riadenia strany“ sú natoľko silné, že z apatie nemohlo delegátov vytrhnúť nič, ani samotný prejav predsedu. Počas celého jeho prejavu totiž nezaznel ani raz potlesk. Náznak diskusie do rokovania vniesol až delegát Ľubomír Jánoš, ktorý vo svojom príspevku kritizoval fakt, že mnohí členovia Smeru sa nemusia stotožniť s „obratom doľava“ a že o takej závažnej veci mala prebehnúť vnútrostranícka diskusia. Tá však absentovala. Pre viacerých preto môže povel „vľavo bok“ z úst vedenia znamenať signál pre odchod so strany. Zvládnutie procesu premeny pôvodne hodnotovo neutrálnej strany na stredoľavý subjekt viedlo po troch rokoch vývoja k návrhu záverečného politického dokumentu s podtitulkom: SMER ako sociálna a právna alternatíva pravicovej vlády. Už na prvý pohľad udrie každému do očí jazyková komplikovanosť, ktorá pre bežného voliča nahrádza jasné pomenovanie: sociálna demokracia. Zdá sa, že Ficovo vedenie si uvedomuje tento problém z hľadiska tých členov, ktorí do Smeru vstupovali ako do strany, kde sú najdôležitejšie pragmatické riešenia a akékoľvek ideologizovanie je zbytočný prežitok. Ťažko povedať, koľkí z nich by dnes zniesli označenie socialista bez toho, aby sa necítili dotknutí. Na druhej strane je členskej základni posun doľava podávaný postupne, v malých dávkach. Fico a spol. si uvedomujú, že šoková terapia by bola kontraproduktívna. Faktom zostáva, že v záverečnom dokumente sa výrazy ako „sociálna demokracia alebo socialistická strana“ neobjavujú ani raz. Namiesto nich sa dnešní sympatizanti Smeru musia uspokojiť s neostrými uisteniami, že Smer sa stáva reálnou ľudskou a sociálnou alternatívou voči pravicovej vláde. Proces posilňovania stredoľavej orientácie Smeru nezastavil ani odchod hlavného tvorcu programovej koncepcie Smeru Borisa Zalu z funkcie podpredsedu. Na sneme zazneli slová o tom, že Smer sa bude usilovať o postavenie „dominantného stredoľavého subjektu na slovenskej politickej scéne“. S uvedeným zámerom však ostro kontrastuje inkoherentnosť v konkrétnych politických postojoch dvoch novozvolených podpredsedov Pavla Pašku a Milana Murgaša. Prvý bol donedávna členom expertnej pracovnej skupiny ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ten druhý sa netají podporou myšlienky zaviesť školné na vysokých školách. Namieste je preto otázka, do akej miery je spoplatnenie zdravotníctva a školstva v súlade s deklarovanou snahou byť alternatívou voči dnešnej pravicovej vláde. Záverom osobnejšia poznámka. Podľa mnohých sa Smer ako politická strana vybudoval ako antitéza niekdajšej SDĽ. Dôraz na dôkladnú organizáciu, jasnú mocenskú hierarchiu so silným lídrom a na manažérsky prístup k politike, zdôrazňovaný pri každej príležitosti, je protipólom večne diskutujúcej a po skupinkách vládnucej ľavice. Po tomto sneme stojí Smer pred úlohou, ako sa stať skutočným stredoľavým subjektom v očiach vlastnej väčšiny. Pretože dnes je jasné, že politická strana je na rozdiel od biznisu v reklame aj dobrovoľné združenie. Otázka, či sa so súčasným dizajnom Smeru dokáže identifikovať aj jeho členský stred, sa určite nevyrieši hrozbou ani ich odchodom. O strane, v ktorej sa verí heslu snemu „my hovoríme o Slovensku pravdu“, to platí dvojnásobne. No pravdu o sebe by mala najprv povedať svojmu voličovi.
