Smer mal byť prísnejší ku kauzám

Marcela Gbúrová (1954) vyštudovala históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, pôsobila v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach. Absolvovala pracovné pobyty v Kongrese USA a v Inštitúte ombudsmana vo Švédsku. Iniciovala založenie študijného odboru politológia na FF Prešovskej univerzity, kde v súčasnosti pôsobí na Inštitúte politológie, no od septembra prechádza na Katedru politológie FF UPJŠ v Košiciach. Vo výskume sa orientuje na otázky národnej a občianskej identity a medzietnickej komunikácie, na problematiku ľudských a občianskych práv, dejiny politického myslenia a na aktuálne témy politického života v Slovenskej republike. Je podpredsedníčkou správnej rady Slovenského strediska pre ľudské práva, členkou vedeckých rád viacerých vysokých škôl, rady vlády pre národnosti a kurikulárnej rady ministerstva školstva. V 90. rokoch si v praxi vyskúšala politiku, bola poslankyňou Národnej rady SR, v rokoch 1992 až 1994 za HZDS, odkiaľ pre svoje ľavicové názory prestúpila do SDSS, v rokoch 1994 až 1998 za ľavicovo-zelenú koalíciu Spoločnú voľbu. Je autorkou desiatok monografií, editorských prác a vedeckých štúdií. S hostkou Slova profesorkou politológie Marcelou Gbúrovou sa zhovárali Michal Feik a Martin Krno Boli výsledky parlamentných volieb pre vás veľkým prekvapením? Boli, hoci musím zdôrazniť, že zase nie priveľkým. Prieskumy verejnej mienky totiž dlhodobo naznačovali tri možné povolebné scenáre: vláda zostavená z doterajšej opozície, koalično-opozičná vláda, vláda súčasnej koalície. Ale bol tam aj scenár, že sa niektorá z dvoch menších koaličných strán a niektorá z opozičných strán do parlamentu nedostane. Napokon sa potvrdil dlhodobo klesajúci záujem voličov o Mečiarovu ĽS-HZDS, ale aj to, že náš volič si neželá ďalšie vyhrocovanie slovensko-maďarských vzťahov. Možno júnové voľby pokladať za slovenský variant českého scenára? Čiastočne áno, pretože podobne ako v Českej republike aj na Slovensku uspeli vo voľbách dve nové politické strany, ktoré vsadili na popularitu svojich lídrov, resp. na témy, ktoré boli zaujímavé najmä pre časť mladej generácie a pre prvovoličov. Svoje programy neukotvovali hodnotovo na osi tradičných ideológií konzervativizmu, liberalizmu a socializmu, ale na nespokojnosti s politikou súčasnej vládnej koalície.

V posledných dňoch médiá živili informácie, že by Smer-SD mohol zostaviť vládu s KDH. Myslíte si, že v KDH vôbec o tom teraz uvažujú? Koalícia Smer-SD s KDH by mohla mať z dôvodu istej hodnotovej blízkosti svoje opodstatnenie: silný štát, národno-štátne záujmy, dôraz na sociálne programy, prieniky na úrovni kresťanských hodnôt. Tieto kontexty si všimli aj voliči KDH a Smeru, ktorí – podľa najnovších prieskumov verejnej mienky – by si takúto koalíciu priali. Ak by KDH malo záujem spoločne so Smerom presadzovať spomínané hodnoty, nebránilo by sa rokovaniu s víťazom volieb. To, že sa to nestalo, má podľa mňa jediné vysvetlenie: v KDH je prevaha tých politikov, pre ktorých nie je dominantná hodnotová, ale ideologická rovina politiky. Prečo sa Smeru znížil koaličný potenciál až takto? Jeho integračná politika smerovala k väčšinovému volebnému systému. Hodnotovo a programovo diferencované pravicové strany sa k tomuto trendu nepridali. Jeden koaličný partner – ĽS-HZDS – bol napriek začleneniu do európskeho straníckeho priestoru programovo nedostatočne vyprofilovaný, osciloval medzi konzervatívnymi, sociálnodemokratickými a liberálnymi hodnotami. Druhý – SNS – realizoval najmä svoju dominantnú etnickú agendu. Smer, ktorý postupne preberal niektoré témy z agend obidvoch koaličných partnerov, si dostatočne neuvedomil, že v pomernom volebnom systéme je dôležité prekročiť päťpercentnú hranicu. Zároveň mal otvoriť diskusné fórum o väčšinovom volebnom systéme, ktoré by mu bolo poskytlo odpoveď nielen na budúce podoby tohto systému na Slovensku, ale aj na otázku, s ktorou stranou zo stredo-pravého politického spektra začať vážne rozhovory o povolebnom partnerstve. Nestalo sa to a považujem to za strategickú chybu. Dala sa v tomto prípade politika Smeru robiť inak? Napríklad diferencovať kritiku voči SDKÚ a KDH? Vzhľadom na hodnotové prieniky s KDH mala byť strana Smer-SD vo svojej kritike diferencovanejšia k opozičným stranám. Slovom, mala viac zdôrazňovať nielen to, že si vie predstaviť po voľbách spoluprácu s každou zo strán, ktorá sa dostane do parlamentu, ale aj to, na akej politickej platforme by si s nimi vedela predstaviť strategické povolebné partnerstvo. Smer dosiahol pre slovenskú ľavicu od roku 1920 historických 35 percent. Mal aj na viac? Napríklad keby sa vyvaroval podozreniam z korupcie v tendroch? Korupcia v politike je dôsledkom ústupu od demokracie a príklonom k partokracii a lobokracii. V takomto prípade je politika strán a záujmových skupín netransparentná a pre demokraciu nebezpečná. Politické strany nevolíme do parlamentu preto, aby sa obohacovali a pracovali pre seba a svojich členov, resp. svojich sponzorov, ale aby pracovali pre rozvoj spoločnosti ako celku. Pravicový ekonóm F. A. Hayek vo svojich prácach tvrdil, že parlamenty sa dávno spreneverili svojej funkcii, ktorou je tvorba zákonov vychádzajúcich zo zdroja moci, a tým sú ľudia. Namiesto toho sa zaoberajú sebou, svojou stranou a sponzormi a majú čo robiť, aby naplnili tieto ambície. Smer mohol dosiahnuť aj lepší volebný výsledok, keby bol k uvedenej téme otvorenejší a keby bol ešte prísnejší k dlhodobo medializovaným kauzám a prešľapom svojich koaličných partnerov. Určité percentá zobral Smeru aj spôsob jeho mediálnej komunikácie, na ktorom bude musieť v budúcnosti výraznejšie popracovať. Len otvorený pohľad na činnosť strany za uplynulé obdobie môže otvoriť cestu k budúcim podobám jeho straníckej politiky. Myslím si, že v strane je dosť odborného potenciálu na to, aby sa to stalo. Smer sa odklonil od tradičných liberálnych ľavicových tém a prenechal ich SaS preto, že je počet konzervatívnejších voličov na Slovensku väčší? Kde sú v tomto prípade hranice, za ktoré by už Smer nemal ísť? Známi českí filozofi Václav Bělohradský a Jan Patočka vo svojich prácach pripomínali, že ľavica koncom 20. storočia po páde komunizmu rezignovala na svoje tradičné hodnoty, pričom nové nedefinovala. Posunula sa do politického stredu na tzv. neutrálne pole. To jej síce umožnilo spolupracovať aj so stredopravými stranami, ale tým postupne začala strácať voličov, ktorých sociálno-ekonomicky status je značne sproblematizovaný. Pritom počet týchto voličov bude v dôsledku svetových hospodárskych kríz, necitlivých globálnych rozhodnutí a ďalších krízových javov narastať. O týchto voličov majú, prirodzene, záujem aj stredopravé politické subjekty, o čom sme sa mohli nedávno presvedčiť aj v predvolebnej rétorike a vo volebných programoch slovenskej pravice. SaS nebola v tomto smere výnimkou. Smer reagoval aj na tieto sociálno-ekonomické trendy. Otázne je, či dostatočne. Určite to nerobil s takou mediálnou razanciou ako SaS. Vychádzajúc z dlhodobého programu strany si myslím, že Smer neustúpi z koncepcie sociálneho štátu, v ktorom majú dominantnú pozíciu dve hodnoty – spravodlivosť a rovnosť. Útoky médií na Smer pred voľbami dosahovali nebývalú silu. Napriek tomu počet voličov strane podľa všetkého neubrali. Čím to je? Spôsobila to nedôvera ľudí k médiám? Nedôvera ľudí voči médiám nebezpečne narastá. Voliči, aj tí s menej vyvinutým mediálnym vedomím, vedia, že médiá majú majiteľov, ktorí sa usilujú prezentovať verejnosti určité postoje. Reprezentujú teda hlas mediálnych mecenášov, nie hlas voličov a ich reflektovanie sveta. Médiá často vedú súboje s politikmi o moc a vplyv v spoločnosti, čoho výsledkom je súboj medzi partokraciou a mediokraciou. Voliči Smeru tieto hry odhalili a volili podľa vlastnej intuície a zdravého úsudku. Podľa predvolebných prieskumov i výsledkov volieb Smer získal najviac nových voličov z radov HZDS a SNS, pritom však aj dosť stratil – najmä mladých ľudí. Čím si to vysvetľujete? Nemyslím si, že Smer stratil mladých ľudí. Skôr nezískal prvovoličov a liberálnych voličov, ktorí očakávali od Smeru „sulíkovský“ spôsob moderného mediálne inovatívneho oslovenia. A pravdepodobne si želali aj to, aby vo svojom volebnom programe radikálnejšie nastolil nimi aktuálne pociťované témy: problém inakosti, radikálne riešenie korupcie, právo na prvé povolanie, vyvážený vzťah medzi národným a občianskym princípom a iné. Smer nešiel „sulíkovskou“ cestou, a preto ju hľadali inde. Bude sa Smer profilovať viac liberálne, alebo zostane pri svojej konzervatívnejšej a národnej orientovanej politike? Ak Smer nasledujúce štyri roky zostane v opozícii, mal by nanovo definovať priority svojej politiky, zvažovať možnosti spolupráce s inými stranami, resp. pomáhať pri kreovaní politickej strany moderného liberálneho typu, ktorá by sa mohla stať o jeho potencionálnym strategickým koaličným partnerom. Popri tom bude musieť argumentačne reagovať na nesplnené sľuby pravice a sám ponúkať alternatívne riešenia. V tomto smere sa mi vidí ako dobré riešenie využitie spolupráce strany s vedeckými inštitúciami, ktoré jej môžu výrazne pomôcť pri odbornom posudzovaní vládnej politiky a pri koncipovaní vlastných riešení. Volebné výsledky HZDS od roku 1998 postupne klesali. Mohol Vladimír Mečiar tento trend pred voľbami ešte zvrátiť? Mohol, ale to by musel robiť premyslenejšiu personálnu politiku a predovšetkým mal vychovať kvalitného lídra a včas uskutočniť výmenu na čele strany. Postupne mal predstaviť svojich tieňových ministrov a vytvoriť im priestor na to, aby sa prejavili profesionálne, politicky a ľudsky. Namiesto toho ďalej pestoval svoj dávno prečítaný politický narcizmus, zbavoval sa kvalitných spolustraníkov, vytvoril personálnu a generačnú ruptúru, ktorá spôsobila výrazný pokles voličských preferencií. Navyše HZDS sa nepodarilo transformovať na hodnotovo čitateľný typ politického subjektu. Nepomohlo ani Mečiarom ustavične zdôrazňované predvolebné posolstvo voličom, že spolu so Smerom vytvoria budúcu koalíciu. Napriek tomu som predpokladala, že sa HZDS zvnútra zmobilizuje, urobí výraznú kampaň na regionálnej úrovni a prekročí päťpercentné kvórum. Vráti sa HZDS podľa vás do politiky ešte v nejakej podobe, alebo to bude jeho definitívny koniec? Čo znamená v politike definitívny koniec? Vidíme, ako sa vracajú staronové tváre a na opätovný vstup do politiky si hľadajú vždy novu „výťahovú“ stranu. Stať sa môže všetko. Závisí to aj od toho, aká bude stabilná pravicová vláda. Buď sa voliči HZDS presunú k Smeru, ak by vláda vydržala celé volebné obdobie, alebo sa pokúsia o návrat, ak vláda celé volebné štyri roky nevydrží. Doplatila SNS na svoje škandály alebo prehrala vo voľbách preto, lebo jej agendu čiastočne prebral Smer? Aj, aj. SNS zjavne poškodili mediálne známe kauzy. Povedala by som, že najviac zo všetkého. K tomu treba prirátať aj jej chronický problém, ktorým je nediplomatická komunikácia jej predsedu s médiami. Pod volebný zisk sa, prirodzene, podpísalo aj preberanie dominantnej národnej agendy Smerom. SNS si pravdepodobne veľa sľubovala od mediálnej kritiky politiky Viktora Orbána a Pála Csákyho. Výsledok volieb však prekvapil obidve strany: hra tzv. maďarskou kartou nezabrala, voliči ju vyhodnotili inak, ako predpokladali stranícke centrály SNS a SMK. Vylieči sa SNS a jej doterajší predseda z týchto rán? Predpokladáte výmeny na čele strany? Som presvedčená, že SNS aj SMK budú robiť naďalej primárne svoju etnickú politiku. Napriek tomu, že strany budované na etnickom princípe sú podľa niektorých teoretikov doménou 19. storočia, v zjednotenej mnohonárodnej Európe stále majú svoje opodstatnenie, pretože sa usilujú o zachovanie kultúrnej identity a o presadzovanie rovnocennosti a rovnoprávnosti národných záujmov. To, čo nevyhnutne potrebujú, je adresná a otvorená vnútrostranícka diskusia, ktorá môže nasmerovať SNS aj SMK k národnej politike s tak potrebnou pridanou hodnotou, to značí s hodnotou občianskeho princípu. SDKÚ-DS dosiahla nižší volebný výsledok ako pred štyrmi rokmi. Napriek tomu bude zostavovať vládu. Dá sa to považovať za úspech? A je to voči voličom spravodlivé? Čo je spravodlivé? Vieme viac-menej posúdiť, čo je viac a čo menej spravodlivé, prípadne kedy je, povedané so známym politológom Giovannim Sartorim, viac a kedy menej demokracie. Odpoveď je ukrytá v sociálno-ekonomickom a kultúrnom spôsobe života ľudí v konkrétnom štáte, v kvalite ich života. Podstatou zastupiteľského politického systému je princíp väčšiny. Ten je spravodlivý iba vtedy, ak rešpektuje práva akejkoľvek menšiny, aj tej politickej. Pomerný volebný systém umožňuje stranám vytvoriť tzv. číselnú väčšinu a takpovediac odstaviť víťaza volieb od kreovania vládnej moci. Možno to nie je spravodlivé, ale je to demokratické. Karl Raimund Popper vnímal pomerný volebný systém ako menej spravodlivý. Súhlasím s ním. Politické strany súťažia vo voľbách s konkrétnymi programami. Tie sa však vo vládnom programe výrazne oslabia, keďže ide o kompromis medzi programami politických strán. A za nesplnenie vládneho programu nie je zrazu nikto zodpovedný. Tento typ vládnutia nemá, podľa Poppera, často ani víťazov ani porazených. V tomto type politického systému sa, zdá sa, dobre cíti aj SDKÚ. Strana nemusí zvíťaziť vo voľbách, stačí jej udržiavať dobré vzťahy s ostatnými stredopravými stranami. Je to však dosť málo na jej mocenské ambície. Dá sa očakávať súboj o vedenie na čele SDKÚ medzi Mikulášom Dzurindom a Ivetou Radičovou? Iveta Radičová nesplnila očakávanie svojej politickej strany. Nezískala ani 18 percent voličských hlasov, ktoré sa podarilo získať Mikulášovi Dzurindovi v roku 2006. Radičovej ambície stať sa predsedníčkou vlády sú pre mňa signálom, že uvedený volebný zisk nepovažuje za svoj neúspech. Skôr naopak. Otázne je, či si to myslí aj jej stranícke pozadie. Pred výraznou sebareflexiou, resp. pred vnútrostraníckou kritikou ju zachránil volebný zisk dvoch nových politických subjektov – SaS a Most-Híd. Nazdávam sa, že súboj o vedenie strany sa zďaleka neskončil. Veľa bude závisieť od toho, ako sa bude dariť vláde na čele s Ivetou Radičovou a vládnej koalícii. Ešte pred voľbami prieskumy ukazovali, že problém dostať sa do parlamentu bude mať skôr Bugárov Most-Híd ako SMK. Čo sa zmenilo? V Maďarsku zvíťazil konzervatívny Fidesz, pričom do Národného zhromaždenia sa dostala takmer s 18 percentami aj krajne pravicová strana Jobbik, ktorá sa netají exteritoriálnymi ambíciami. Obidve strany zároveň akcentovali autonómiu pre tzv. maďarské národné spoločenstvo v tzv. karpatskej kotline. Obidve hovoria o potrebe znovuzjednotenia maďarstva a o traume z Trianonu. V súvislosti s tým prijal parlament v Budapešti dva kontroverzné zákony. Pred našimi voľbami sa očakávalo, že tieto skutočnosti významne ovplyvnia volebný výsledok SMK, SNS a Mostu-Híd. Predpoklad bol, že vyostrený etnický politický kurz Fideszu podporí etnickú agendu SMK a SNS. Slovenskí voliči však pred politickým napätím uprednostnili dobré slovensko-maďarské spolunažívanie, umiernenú etnickú agendu a zdôrazňovanie občianskeho princípu. Má SMK ešte šancu revitalizovať sa, alebo skôr splynie s Mostom? Myslím si, že má šancu, ale iba za predpokladu, že členovia strany vydržia v mimoparlamentnej opozícii, prehodnotia svoje radikálne videnie slovensko-maďarských vzťahov a prejdú aj personálnou reflexiou. Ak sa to nestane, je predpoklad postupnej transformácie strany v Moste. Môžu sa Most-Híd a SaS považovať za najúspešnejšie strany júnových volieb? Áno, ale len z pohľadu volebného výsledku. Aké hodnoty budú vyznávať a ako ich budú presadzovať v politike, ukáže až ich pôsobenie vo vláde. Ide o politické strany, ktoré čaká tzv. popperovský deň súdu, ktorý vyhodnotí ich úspešnosť až v nasledujúcich voľbách. Stála Bélovi Bugárovi pozvánka pre členov OKS na kandidátku za to, keď v 14-člennom poslaneckom klube bude mať Most-Híd iba 10 členov, aj z toho sú len siedmi maďarskej národnosti? Možno vzhľadom na to očakávať nejaké vnútorné napätie? Vznik Mostu nemotivovali len nezhody vnútri SMK. Myslím si, že v tomto projekte išlo o objednávku liberálnych intelektuálnych elít a ekonomických kruhov, ktorým bránila Csákyho a Durajova politika dostať sa k politickej moci. Myslím si, že Bugárov výrok o tom, že členovia OKS, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke Mostu, budú bojovať za maďarskú národnostnú menšinu ešte odhodlanejšie ako samotní Maďari, je skôr jeho osobným prianím a prekričaním vnútornej neistoty, ktorú cíti v súvislosti s obranou etnických záujmov maďarskej národnostnej menšiny. Poslanci z OKS predstavujú intelektuálne silnú skupinu, ktorá môže výrazne ovplyvňovať vnútorné politické dianie v klube. Súčasne treba zdôrazniť, že môže vnášať aj témy a riešenia, ktoré budú zdrojom názorového napätia v straníckych štruktúrach Mostu. Dobrý skokanský výkon SaS vo voľbách môže pripomínať SOP a ANO. Je im táto strana podobná? Prežije štyri roky? Pomerný volebný systém s päťpercentným prahom na vstup do parlamentu bude stále motivovať rôznych ambicióznych politikov prekročiť stanovenú hranicu. Niekedy na to stačí dobre zvolená marketingová stratégia zameraná na cielenú skupinu voličov. Prioritou SaS boli ekonomické témy, ktoré jej stranícki lídri rozvinú v priebehu volebného obdobia. Ostatné populárne témy boli len „výťahom“ do parlamentu. Vychádzajúc z priorít KDH predpokladám, že sa nebudú realizovať, alebo keď, tak len vo veľmi obmedzenej miere. Všetky spomínané strany majú veľa podobných znakov. Z toho je zjavné, že majú aj podobné politické príbehy. Prečo Richard Sulík dokázal presvedčiť až tak veľa voličov? Mladí ľudia ustavične hľadajú odpovede na otázky, o ktorých vedú diskusie najmä vo svojej vekovo blízkej komunite. Ich protest proti tzv. osvedčeným pravdám staršej generácie, výrazný akcent na slobodu a na netradičné spôsoby riešenia problémov v spoločnosti, problémy s formovaním ich vlastnej identity podchytil Sulík svojou netradičnou úprimnosťou, žoviálnosťou a voľnomyšlienkárskym slovníkom, ale aj cez anonymitu internetu. Jeho základné heslo „nie som síce fešák, ale hrám fér“, znamenalo sympatický odkaz mladej generácii, že je jedným z nich. Na mládež zjavne zabralo. Je viac ako pravdepodobné, že z jeho radikálnych sľubov sa do programového vyhlásenia vlády nedostane nič. Napokon, SaS s tým asi rátala, pretože jeden z jej lídrov vyhlásil tesne po voľbách: „Je trinásteho, zobuďte sa!“ Po určitom čase sa zobudia aj Sulíkovi voliči a bude ich ubúdať. Pozeráte sa teraz inak na možnosť preferenčných hlasov, keď sa štyria kandidáti z hnutia (možno extrémistického) Obyčajní ľudia dostali do parlamentu z posledných miest? Už v roku 1996 som ako poslankyňa Národnej rady SR hovorila o nevyhnutnosti zmeny volebného systému a upozornila som na potrebu zvýšenia váhy preferenčných hlasov voličov. Navrhla som odstrániť desaťpercentnú hranicu potrebnú na zmenu poradia na kandidátke politickej strany. Pozitívne hodnotím to, že dnes je už len trojpercentná hranica. Ideálny stav by bol túto hranicu celkom odstrániť, čím by sa vyšlo v ústrety nielen politickým stranám, ktoré zostavujú kandidátku, ale aj voličom, ktorí môžu svojimi preferenčnými hlasmi meniť poradie. Tým by sa dostalo viac demokracie do politického života. To, že sa na kandidátskych listinách objavujú aj kontroverzné typy ľudí, je záležitosťou tej strany, ktorá s ich umiestnením na kandidátke súhlasila. Súčasne si musí byť vedomá toho, že to môže mať aj negatívne dôsledky na stabilitu vlády a parlamentu. Aké sú najväčšie rozdiely medzi stranami možnej budúcej pravicovej koalície? Budú tomuto zoskupeniu dominovať? Pravicové strany spája antismerácky postoj. Je to niečo podobné, ako ich svojho času spájal boj proti tzv. mečiarizmu. Ide o veľmi slabý tmel, lebo Fico nie je Mečiar a Smer nie je HZDS. Spájajú ich aj ekonomické otázky, najmä spôsob riadenia ekonomiky a ekonomickej transformácie. Tento tmel môže trvať dovtedy, kým sa nenasýtia kritikou nedostatkov Ficovej vlády. Potom už musia ukázať vlastné výsledky, a tie spoločnosť nemusí v plnej miere akceptovať. Veľké otázniky sú pred tým, ako vyriešia ideovo a ideologicky kontroverzné témy, ako budú viesť dialóg zástancovia konzervativizmu, liberalizmu, neokonzervativizmu či neoliberalizmu. V čom bude nová vláda iná? Bude určite proklamovať, že je reformnou a zodpovednou vládou. To určite budeme počuť z každej ich tlačovej konferencie. Realita však bude iná už po niekoľkých mesiacoch vládnutia. Výraznou mierou bude zdôrazňovať politiku individualizmu vo všetkých oblastiach, ktoré sú pre ňu prioritou. V sociálnej oblasti sa bude usilovať posunúť viac doľava, ponechá mnohé ľavicové riešenia, pretože sa bude chcieť zbaviť minulých prešľapov v sociálnej politike. Aká bude Iveta Radičová ako premiérka? Osvieži žena na takomto poste zväčša mužskú slovenskú politiku? Áno, osvieži. Len neviem, akým spôsobom.

(Celkovo 5 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter