Minulý týždeň Európska únia schválila finančnú podporu na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska. Podľa vyhlásenia Rady EÚ pomoc vo výške presahujúcej 50 miliónov eur bude poskytnutá na žiadosť spomínaných krajín a bola schválená v rámci Európskeho mierového nástroja (EMN; bol spustený 22. marca tohto roku).
Ilustrácia k petícii EÚ: Neinvestujte do zbraní
V čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a Ukrajinou EÚ ponúka Kyjevu finančné prostriedky vo výške 31 miliónov eur počas 36-mesačného obdobia, ktoré sú určené na „posilnenie spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl“, najmä zdravotníckych jednotiek, poľných nemocníc, ženijných a logistických jednotiek, ale aj na boj proti kybernetickým útokom. Podľa agentúry AFP rozhodnutie nepočíta s dodávkami zbraní…
Pomoc sa poskytne aj Gruzínsku, ktoré prostredníctvom EMN dostane 12,7 milióna eur a 7 miliónov eur je vyčlenených pre Moldavsko. Poskytnuté financie majú obom krajinám pomôcť posilniť ich kapacity, určené na poskytovanie lekárskej a logistickej pomoci civilistom v prípade krízy alebo núdze.
Čo je Európsky mierový nástroj?
Európsky mierový nástroj (EMN) je mimorozpočtový fond v hodnote 5 mld. eur na obdobie 7 rokov (2021 – 2027), z ktorého budú financované vojenské aktivity, realizované v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP). Financuje sa z príspevkov členských štátov EÚ podľa výšky HDP.
V rozhodnutí o zriadení Európskeho mierového nástroja sa uvádza, že:
- EÚ má ambíciu byť globálnym aktérom v oblasti mieru;
- problematické bezpečnostné prostredie v okolí EÚ si vyžaduje, aby mala strategickú autonómiu, ktorá si vyžaduje zabezpečenie nástrojov, posilňujúcich schopnosť EÚ zachovať mier, predchádzať konfliktom, podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť;
- postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane, posilňuje európsku identitu a jej nezávislosť s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a pokrok v Európe aj vo svete;
- nešírenie zbraní a odzbrojovanie má významný vplyv na znižovanie podnecovania konfliktov a prispeje k väčšej stabilite;
- v zmluvách sa nestanovuje žiadna vonkajšia vojenská akcia únie mimo rámca SBOP; keďže jediný možný vonkajší vojenský zásah v rámci SBOP má formu misií mimo únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;
- očakáva sa, že Európsky mierový nástroj poskytne únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty, ako aj príslušné medzinárodné organizácie na globálnom základe;
- z EMN by sa mali financovať najmä vojenské misie únie, posilňovať vojenské a obranné spôsobilosti tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií, a prispievať k financovaniu operácií na podporu mieru pod vedením regionálnych alebo medzinárodných organizácií alebo tretích štátov.
Pôvodne sa očakávalo, že EMN sa spočiatku geograficky zameria najmä na africký kontinent a že nahradí „Africký mierový nástroj“ – rozvojový nástroj na podporu bezpečnosti v Afrike. Dnes vidíme, že tento nástroj slúži na iné zámery a jeho dosah bude globálny. Čo je však dôležité, zriadením tohto nástroja ako „mimorozpočtového“ členské štáty obchádzajú zmluvy EÚ, podľa ktorých sa rozpočet EÚ nemôže použiť na poskytovanie a dodávku zbraní a umožňuje teda EÚ prvýkrát v histórii priamo zásobovať vojenské koalície a národné armády zbraňami. Treba sa preto pýtať, čo presne znamená „posilnenie spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl“?
Riziká Euróskeho mierového nástroja
Viaceré európske mierové organizácie upozorňovali na tento nástroj ešte pred jeho prijatím najmä preto, lebo umožňuje poskytovanie ručných zbraní, ktoré „často spôsobujú najväčšie škody a sú najviac vystavené riziku zneužitia v nestabilných podmienkach“. V liste vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedovi Komisie Josepovi Borrellovi z roku 2019 a v spoločnom vyhlásení, zverejnenom v novembri 2020, štyridsať organizácií občianskej spoločnosti varovalo, že EMN nielenže nevyrieši základné príčiny konfliktov, ale ich aj prehĺbi. Poskytovanie zbraní a streliva bezpečnostným silám v nestabilných štátoch skôr zhorší, než vyrieši miestne a regionálne konflikty. Taktiež tvrdili, že „vidia len málo dôkazov o tom, že úsilie na vojenský ,výcvik a vybavenie‘ privedie k lepším výsledkom v oblasti mieru, spravodlivosti a rozvoja. Naopak, skúsenosti ukazujú, že tento typ vojenskej pomoci môže poškodiť mier a rozvoj a len zriedka poskytuje zamýšľaný efekt. Často zlyháva pri riešení základných príčin konfliktu a namiesto toho môže byť kontraproduktívny a priviesť k nezamýšľaným následkom, ako je násilné potláčanie mierových akcií občianskej spoločnosti, prehlbovanie beztrestnosti vojenských síl, podnecovanie násilia a konfliktov, podporovaných armádou a ku korupcii.“
Okrem toho odborníci na kontrolu zbrojenia poukázali na dlhú životnosť ručných zbraní, najmä v oblastiach, na ktoré sa pôvodne EMN mal zameriavať, ako je napríklad Africký roh. Oblasť je už zaplavená zbraňami, nahromadenými za desaťročia vojny. Napriek tomu EÚ trvá na tom, že bezpečnosť a stabilitu v týchto regiónoch možno zaistiť len zvýšeným počtom zbraní. Ako povedal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v súvislosti s EMN vo februári 2020: „Potrebujeme zbrane, potrebujeme zbrane, potrebujeme vojenské kapacity, a to je to, čo pomôžeme poskytnúť našim africkým priateľom, pretože ich bezpečnosť je našou bezpečnosťou… Nebudeme rásť, nebudeme investovať, nebudeme vytvárať pracovné miesta bez stability.“ Bývalý minister zahraničných vecí Španielska J. Borell vo svojej „doktríne“ vyzýva, aby EÚ bola „menej anjelská“ a aby upustila od svojho prevažne pacifistického diplomatického postoja v prospech uznania, že na „päsť možno odpovedať iba päsťou“ a že sebaobrane sa na ceste k mieru nedá vyhnúť. Túto novú doktrínu implementoval práve v EMN, umožňujúcom obchádzať zákazy v zmluvách EÚ na použitie rozpočtu EÚ na financovanie vojenských alebo obranných operácií a poskytujúcom EÚ schopnosť vyzbrojiť aktérov z tretích krajín.
Čoraz väčšia zodpovednosť únie za zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti a strategická autonómia EÚ s cieľom posilnenia schopnosti EÚ zachovať mier a predchádzať konfliktom je určite dôležitá. Rovnako ako je dôležité posilniť schopnosť EÚ uplatňovať vo svete pozitívny vplyv na predchádzanie konfliktom a ich ukončenie. Avšak vysielanie vojenských misií únie, posilňovanie vojenských a obranných spôsobilostí tretích štátov a organizácií, poskytovanie zbraní a streliva, financovanie miezd vojakov či posilňovanie bojových spôsobilostí armád tretích krajín, ako to umožňuje súčasný „mierový nástroj“, určite nie je najefektívnejší spôsob, ako to dosiahnuť.
Účelom európskeho mierového nástroja nesmie byť militarizácia vonkajšej činnosti EÚ a zvýšenie nákladov na zbrojenie a na vojenské aktivity EÚ, ale tradičné zameranie EÚ na „mäkkú moc“, posilnenie európskej identity a jej nezávislosti s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť, nešírenie zbraní, odzbrojovanie a pokrok v Európe aj vo svete. Súčasný nástroj EMN však svedčí o odklone od (vnímaného) mäkkého prístupu EÚ k zahraničnej politike a zaujatiu značne militarizovanejšieho postoja.
Finančná podpora EÚ na vojenské aktivity v nestabilných krajinách navyše len prispeje k podnecovaniu násilnosti konfliktov. Ak sa takáto podpora EÚ nepoužije priamo na mierové aktivity, na sprostredkovanie dialógu, ale na podnecovanie ďalšieho násilia, zabráni sa širšej politickej stratégii pre dlhodobý mier a rozvoj so značnými následkami na globálnu povesť a vplyv EÚ.
Okrem základných koncepčných nedostatkov má EMN v súčasnej podobe aj mnohé iné nedostatky, ako napr. nedostatočná transparentnosť v rozhodovaní, ako aj pri podávaní správ verejnosti; slabé záruky proti „zneužitiu“; nedostatok zmysluplného zapojenia miestnych ľudí postihnutých krízami, na podporu ktorých sa majú podnikať akcie EMN; a slabý rámec záruk s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosti vykonávali v súlade s medzinárodným právom. V praxi to znamená, že dodržiavanie vysokých štandardov pri transferoch zbraní, prísne uplatňovanie medzinárodného práva a účinný dohľad nebudú chránené pred politickým tlakom a nadmerným utajovaním.
EÚ nemá vytvárať nové krízy
EÚ a jej členské štáty potrebujú inkluzívnu reflexiu svojich politických cieľov, plán na riešenie konfliktov s jasnými parametrami a výsledkami, ako sa bude vykonávať hodnotenie rizík a ako implementovať opatrenia na zmiernenie, zodpovednosť a transparentnosť.
Súčasné kroky EÚ nám dávajú dôvod na obavy, že EMN sa bude používať skôr na presadzovanie záujmov konkrétnych členských štátov EÚ a na úkor bezpečnosti ľudí postihnutých krízou. Neraz sme tu mali príklady vojenskej pomoci skôr na podporu európskych geopolitických záujmov, ako na bezpečnostné potreby ľudí v nestabilných štátoch. Vyhlásenia kľúčových európskych osobností takéto obavy posilňujú.
Napriek tomu, že EÚ v rozhodnutí tvrdí, že účelom Európskeho mierového nástroja nie je militarizovať vonkajšiu činnosť EÚ, ukazuje sa, že tento nástroj v skutočnosti obrat EÚ k militarizmu urýchľuje a slúži na jeho legitimizáciu, ako aj zahmlieva politiku a dôsledky tohto kroku. Tento vývoj je o to znepokojivejší, že EMN má mimorozpočtovú štruktúru a nedostatok dohľadu.
Namiesto vojenských aktivít pod krytím „mierového nástroja“ mala EÚ začať otázkou, čo chce ako globálny mierový aktér dosiahnuť svojou angažovanosťou v krajinách postihnutých konfliktom. Ak sa EMN snaží posilniť úlohu EÚ vo svete v podobe mierového aktéra, potom by sa únia mala zamyslieť nad tým, ako môže podporiť mierové zmeny bez toho, aby investovala obrovské investície do militaristických prístupov, ktoré sú nielen riskantné, ale zväčša aj neúspešné. EÚ má predsa už dnes dostatok nástrojov a pák na riešenie vážnych svetových konfliktov. Preto namiesto vytvárania nových kríz sa EÚ má usilovať o zvýšenie účinnosti nástrojov, ktoré už má a zvýšiť investície do predchádzania konfliktov, civilného krízového riadenia, sprostredkovania dialógu a budovania mieru.
(Autorka Mgr. Iveta Kompišová, PhD., je predsedníčka Správnej rady OZ Zjednotení za mier)