Slovo ako prebudenie Uvítala som Váš týždenník Slovo, lebo by mal prinášať do našej žurnalistiky trochu ľudského slova. Slova, ktoré by dokázalo prebudiť v našom človeku aj túžbu rozmýšľať a nie iba „zamýšľať sa“, ako to bolo už vyše 40 rokov a postupne sa to opäť uberá kdesi, kde rozmýšľajú opäť iní… Dnes platí to naše slovenské viac ako kedykoľvek predtým: „Viac hláv, viac rozumu…“. Žiaľ, nie vždy sa to napĺňa v praxi, ani v tej našej, novinárskej. Škoda.
Želám Vám veľa úspechov, dobré pero a novinársky fortieľ. A samozrejme veľa múdrych a chápavých čitateľov i autorov.
Ing. Dagmar Vavrová, publicistka, Bratislava
Dôsledky minulosti Príroda aj spoločnosť sa riadia podľa určitých zákonov a princípov, ak sa porušia, je zle. Aj v štáte, ak nie sú rešpektované princípy a normy demokracie, potom je demokracia o ničom. Nekontrolovaná moc si pripravuje skôr alebo neskôr sebevraždu, čo potvrdili voľby 98. Múdra vláda rešpektuje aj opozíciu a hľadá riešenie. Žiaľ, bývalá koalícia nám a svetu predviedla škodlivosť dvojtvárnosti: jedno hovorila a iné konala.
Dôsledky už pociťujeme. Naši susedia, Poľsko, Maďarsko a ČR, ktorá so SR tvorila jeden štát a mali úplne rovnaké podmieky, boli prijatí do NATO, iba Slovensko zostalo mimo hru. 12. marec 1999 bol tým dňom, kedy sa naši susedia stali členmi NATO so všetkými právami a povinnosťami a naši občania si ani neuvedomujú, aké zmeny môžu nastať na spoločných hraniciach. Tí, ktorí za naše zaostávanie a neprijatie do aliancie nesú najväčšiu zodpovednosť, mlčia.
Ing. Ján Hruška, Martin
