Chýbajú seriózni novinári Plne súhlasím s názorom E. Chmelára, že nejestvuje príklad, aby súčasný novinár dotiahol do konca kauzu, ktorú sám otvoril. Rozvíri sa iba škandál, ktorý poslúži len ako nástroj nejakej politickej skupiny.
Žiaľ, súčasnosť je taká, aká je. Len si všimnime, ako vymizli z novín a časopisov články a fotografie o čestných a pracovitých ľuďoch zo závodov, podnikov a inštitúcií, z výskumnej základne, poľnohospodárstva, školstva a pod. Akoby u nás neboli ľudia, ktorí sa živia statočnou prácou. Obsahom novinárskych prejavov a celkov sa stal bulvár. Seriózne a pravdivé informácie, ktoré by mali byť alfou a omegou masmédií sú už takmer kuriozitou. Sme si vedomí toho, čím vlastne „kŕmime“ spoločnosť?
Ivan Dubovský, fotograf a publicista, Bratislava
Mier alebo vojnu? Často pri konštatovaní zo strany nerozhľadených, ktorí pred niekoľkými rokmi, ovplyvnení aj propagandou, hovorievali: „To je šťastie, konečene skončila studená vojna“, moja odpoveď znela krátko: „Áno, ale kde je istota, že nenastane horúca!?“ A už to hrozí. Teraz, keď píšem tieto riadky, začal sa útok síl NATO na objekty Zväzovej republiky Juhoslávie. USA, vládcovia svetového kapitálu, potrebovali neustále od skončenia 2. svetovej vojny vznik lokálnych konfliktov, ktoré po rozpade socialistického spoločenstva nadobudli ešte vyššiu silu. Niekedy mi však mnohé akcie pripadajú tak, akoby niektorí ľudia nežili na planéte Zem. To mi totiž naznačujú mnohé reči niektorých našich vládnych činiteľov o tom, aké je dôležité pre náš budúci šťastný život bojovať o vstup do NATO. Až smiešne mi pripadajú časté cesty do zahraničia a reči po ich návrate, že nás vysoko hodnotia, ale zatiaľ ešte nie sme pripravení. To však nebráni, aby sa neponúkali cudzím vojskám naše priestory, na čo sa zástupcovia ľudu svojich voličov nepýtali.
Ing. Viliam Gallo, Košice
