Čo je zverejnené, nech je zadarmo
Ad: Piráti v mori hudby (Michal Feik) Slovo 26/2009
Na spoplatnení nahrávok vyrástol obrovský zábavný biznis, ktorý umelcom, autorom i manažérom vyniesol rozprávkové bohatstvá – viď Beatles, Sinatra, Rolling Stones, Elvis, ABBA, Jackson, Madonna… Kým nebol internet a predávali sa platne, neskôr pásky a nosiče, malo to hmotný základ a bolo to v poriadku. V rádiu a TV sa prehratie pesničky rovnalo kliknutiu na počítač a odštep autorského poplatku sa mohol spočítať. Dnes to na internete ťažko niekto ustráži. No prečo by vôbec strážil? Ak sa na internet dielko dostane a cez danú webstránku či portál má k nemu prístup ktokoľvek, ide vlastne o zverejnenie nahrávky, a to by malo byť prístupné zadarmo. Nie som právnik, no analógia sa mi ponúka: ak si ktokoľvek na ulici zanôti Yesterday, mal by dobrovoľne odoslať esemesku na konto Zväzu autorských práv, pretože produkoval známu melódiu Beatles? Som presvedčený, že v krajine precedensov USA už onedlho takéto spory rozhodnú o zásade: ak je niečo na internete a nie je to „zakľúčované“, tak je to zverejnené. Inak by si aj noviny ako Sme a Pravda mohli nárokovať za každé kliknutie na ich webstránku poplatok, pretože čitateľ si ich prečíta namiesto toho, aby si za pol eura kúpil ich tlačenú podobu. Koncom prvej dekády 21. storočia technika pokročila natoľko, že sa vytvára spoločenský tlak na to, aby zverejnené diela a myšlienky na internete boli zadarmo. A to je správne.
Peter Zajac-Vanka
Dostane svet rozum?
Ad: Ako sa nestať Buffalo Soldier (Cornell West, Carl Dix) Slovo 28/2009
Článok uverejnený pod vyššie uvedenou hlavičkou je veľmi aktuálny. Blíži sa totiž dvadsiate výročie krachu boľševizmu. Intrigánski antimarxisti presviedčajú potenciálnych „buffalo soldiers“, že v skutočnosti zahynul vedecký marxizmus. Zamlčujú však, že boľševizmus nemal s marxizmom nič spoločné. Bol to rýdzi bakuninizmus, o ktorom sa sám Marx vyjadril, že ak by zvíťazil, vytvoril by ríšu, kde by boli spoločné aj jedálne a spálne a na čele štátu by stál nikomu nezodpovedný ústredný výbor strany. „Neverím v žiadne prelomy, ktoré sa dejú samy od seba. To, čomu hovoríme hospodárska kríza, je v podstate kríza mravná. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí veria, že súčasná kríza sa dá sanovať peniazmi, ja sa však hrozím následkov tohto omylu.“ To sú slová Tomáša Baťu z roku 1933. On sa následkov už nedožil, zahynul v tom istom roku. Nasledovala však druhá svetová vojna, ktovie teda, ako sa skončí dnešná kríza… No „baťovskomarxistická“ politika sa dnes skúša v Číne a v Rusku vraj špekulujú o znárodňovaní. Žeby dostali rozum?
Ladislav Augustín
Za krízu nesmú platiť iba zamestnanci
Ad: Namiesto obrany len obavy (Monika Martišková) Slovo 28/2009
Pravicové chápanie pracovnoprávnych vzťahov je choré a je chyba, že si to zamestnanci viac neuvedomujú a aktívne nebojujú, využívajúc zmysluplne nástroje, ktoré majú k dispozícii. Zamestnávateľ jednoducho nemôže prenášať podnikateľské riziko na zamestnancov a voľne disponovať s pracovným pomerom v takom rozsahu, ako by si to predstavovali naši podarení ekonomickí liberáli. Právo práve tu musí byť účinným regulátorom. Presne tak, ako chránime spotrebiteľov, treba chrániť aj zamestnancov – aby podnikateľ zostal podnikateľom a znášal riziko (a profitoval z prípadného zisku s ním spojeného) a zamestnanec zostal zamestnancom. Koľko kriku bolo ohľadom tzv. Tomanovej novely Zákonníka práce, ktorá veľmi správne definovala závislú prácu a obmedzila reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú. Zamestnávatelia však aj napriek tomu majú stále svoje cesty na obchádzanie zákona. Samozrejme, za krízu platíme všetci vrátane zamestnancov. No nemali by za ňu platiť v prvom rade zamestnanci, a už vôbec nie jedine oni. G
arf
Radšej študentov ako nezamestnaných
Ad: Päťtisíc vysokoškolákov NAVYŠE (Monika Martišková, Michal Feik) Slovo 28/2009
Nie je jedno, či štát platí nezamestnanému podporu v nezamestnanosti alebo zvýšené náklady na štúdium vysokoškoláka, plus, že ho drží v sociálnom štatúte študenta – teda štátom a rodičmi zaopatreného človeka. V prvom prípade štát občana skutočne iba zachraňuje sociálnou sieťou, a ten po skončení nezamestnanosti štartuje v práci, ak nejakú nájde, ako nekvalifikovaný. V druhom prípade sa počas štúdia človek socializuje, kvalifikuje a po skončení štúdia je schopný tvorivo a odborne pracovať. Ak bude pravica nariekať nad výdavkami štátu, treba argumentovať, koľko škôd by asi urobilo päťtisíc sociálne zničených výtržníkov počas jedinej noci v uliciach, ak by prebehla iskra vzbury. Stačí nájsť si konkrétne údaje z Francúzska či Nemecka.
Kanto
