Veda by mala pomáhať Slovensku
Ad: Dobrá veda obstojí v každom hodnotení (Prof. RNDr. Ivan Černušák, DrSc) Slovo 29/2009
Kritizovať slovenský „jánabráchyzmus“ a požadovať, aby sme sa napojili na „medzinárodné“ kritériá, je naivné. Princíp „citujte sa navzájom“, vzájomné uznávanie zásluh a publikačný barter medzi redakčnými radami časopisov sa uplatňuje vo vede odjakživa. V súčasnosti len dosiahol globálne rozmery, pričom dominancia angličtiny neadekvátne posilnila pozície vedy a „vedy“ v anglosaských krajinách a podriadila vedu ekonomickým záujmom týchto krajín. V kombinácii s vedeckou prostitúciou, keď sa vedeckými autoritami kryje bezuzdné obohacovanie farmaceutických, chemických, energetických, finančných a ďalších monopolov, z pohľadu Slovenska zahraničných, vzniklo niečo, čo v normálnych ľuďoch vyvoláva pochybnosti o vede a vedcoch. Plač nad nedostatočným financovaním vedy z verejných financií na Slovensku je často neopodstatnený – výsledky špičkových vedcov sa nerealizujú na Slovensku, a preto by ich mal platiť (a často aj platí) niekto iný. Keď odíde zo Slovenska futbalista do zahraničia, zaplatí zahraničný klub milióny. Keď odíde vedec, ktorý tu vyrástol, univerzita alebo akadémia dostane figu borovú. Skutočný prínos vo vede je zväčša sporný a merať ho publikáciami v časopisoch, ktoré ovládajú záujmovo a odborne vyhranené skupiny (a ktoré sponzorujú záujmovo a ekonomicky ešte vyhranenejšie spoločnosti) je len východisko z núdze. Ešte scestnejšie je posudzovať podľa týchto kritérií pedagogickú úroveň a prínos VŠ. Kradnutie myšlienok a presadzovanie „svojich“ až po úroveň nobeloviek je vo vede také bežné a rozšírené ako kopírovanie CD v Číne. To, čo naozaj potrebujeme, je otvorenie sa svetu, komunikácia a sledovanie vývoja, nie bezduché podriadenie sa zahraničným – spravidla americkým – kritériám a riešenie ich problémov. Veda u nás by mala byť užitočná pre nás a mala by pomáhať Slovensku. Potom bude mať nárok na väčšie financovanie z našich daní.
jasimyslim
Bugárovi na národnosti záleží
Ad: Most do neznáma (Pavol Podhorský) Slovo 29/2009
A čo, keď pekár neupečie dobrý chlieb, hodím mu ho o hlavu? Aj na maďarských fórach boli názory, že Bugárove bilbordy sú zbytočne vyhodené peniaze. Dokonca sa takto vyjadrovali aj sympatizanti novej strany. Nesúhlasím s autorom článku iba v tom, že Bugárovi na národnosti nezáleží. Veľmi mu na nej záleží. Keby to tak nebolo, nezačne burcovať občanov maďarskej národnosti proti jazykovému zákonu a nepodporí „čurbes“, ktorý sa chystá usporiadať SMK 1. septembra na štadióne DAC.
Katarína
Budúcnosť patrí reklamným médiám
Ad: Reklamný smog (Michal Feik) Slovo 29/2009
Stotožňujem sa s autorovými postrehmi a myslím si, že budúcnosť prinesie práve špecializované reklamné médiá, ktoré sa budú využívať len vtedy, keď ich práve budeme potrebovať. Málokto bude ochotný nechať sa obťažovať akoukoľvek podsúvanou reklamou. Človek sa totiž čoraz viac sústredí len na svoje osobné potreby a vďaka stále väčšiemu informačnému prehľadu je čoraz menej reklamou ovplyvniteľný.
mirva
Riešenie je v zákone a v komunitách
Ad: Reklamný smog (Michal Feik) Slovo 29/2009 Obťažujú vás bilbordy?
Riešenie je v komunitách: Na území obce pútače zakázať a existujúce zlikvidovať. V USA sa to už deje. Prerušovanie programov v televízii, naopak, považujem za požehnanie. Práve to asi pred 12 rokmi pomohlo v mojej domácnosti televíziu zlikvidovať a odvtedy nám nechýba. Na volanie z call-centier sa na nátlak verejnosti prizrel Kongres, a tak máme „no-call list“ – ak ste tam, niekto vám zavolá, chytia ho a dokážu mu to, dostane pokutu až 20-tisíc dolárov. Takže nik nevolá.
Peter Dolina
Reklama reflektuje kultúru
Ad: Reklamný smog (Michal Feik) Slovo 29/2009
Kultúra, ktorej súčasťou je aj reklama, len reflektuje úroveň znalostí väčšiny obyvateľov. Na Slovensku je znalostná úroveň – civilizačná gramotnosť nízka. Väčšina nenakupuje racionálne s vysokou mierou informovanosti o tom čo kupuje, aké sú ceny porovnateľných produktov inde a aká je ich kvalita. Väčšina si kupuje emócie – pocity alebo sny – rojčenie. Tie sú pre nich dôležitejšie ako čokoľvek iné, a podľa toho je nastavená aj reklama. Stačilo by dostať do zákonov o vysielaní a retransmisii zákaz reklamy bez informačného obsahu, a bolo by vybavené. Lenže naši ľudia potrebujú reklamy, ktoré im dávajú nádej, že keď zjedia nejakú čokoládovo-kokosovú tyčinku, budú „geroji“ v posteli pani susedky…
Slováčisko
