Nielen finančná, ale aj morálna kríza
Patrím ku generácii, ktorá zažila dvanásť prezidentov. So zbožnou úctou som ako štrnásťročná sledovala, ako na koni prechádzal cez Martin jeden zo zakladateľov nášho štátu T. G. Masaryk. Doba každého z mojich dvanástich prezidentov niečo priniesla a nejako nás poznačila. Keď minulosť hodnotíme, treba si ju rozumne roztriediť, objektívne posúdiť – a i odsúdiť.
Vezmime si technický rozvoj prostredníctvom bojovej techniky len od prvej svetovej vojny. Od jednoduchej pušky a dela v zákope až po tanky a lietadlá v ďalšej vojne, ktorej dala veľkú čiernu bodku atómová bomba v Hirošime a Nagasaki. V súčasnosti sa budujú raketové základne. Zdokonalili sa zbrane, zdokonalilo sa zabíjanie. Zabíjanie otrokov, ukrižovanie, upaľovanie nositeľov nových myšlienok, šibenice, masové hroby. Aká veľká priepasť. Čím dokonalejšia technika, tým horšie medziľudské vzťahy. Očividne napreduje technický rozvoj, a aký neúmerný je jeho odraz v ľudskom živote… Rozvoj v oblasti chápania duchovných hodnôt, humanity, vzájomného porozumenia a úcty totiž nenastáva. Namiesto toho posielame vojakov bojovať za „demokraciu“ v iných štátoch. Spievame ódy na tých, ktorí nás vovliekli do vojny.
Chýba nám duchovná obroda. Nestačí meniť ornáty, piť zo zlatých kalichov, organizovať púte a tĺcť ľuďom do hláv – moja vina, moja vina, moja preveľká vina. Alebo hovoriť repliku v inej hlasovej tónine – klame, klame, klame. Dobre poznám Bibliu. Bola napísaná pre človeka pred tisícročiami, keď bolo jeho myslenie a spôsob života výrazne iné. Biblia obsahuje veľké morálne zásady, ktoré treba pretransformovať pre dnešného človeka, prihovoriť sa mu jeho rečou, prispôsobiť dobe a vybrať z nej to, čo robí človeka morálnym. Naučiť ľudí nečakať na zázraky.
Povedzme si pravdu aj o sochách Cyrila a Metoda a svätého Štefana. Prvý kresťanský kostol bol postavený v roku 828, čo svedčí o tom, že kresťanstvo na Slovensku bolo známe už pred príchodom vierozvestcov. Tí prišli v roku 863. No dôležitejšie je to, akou rečou rozširovali kresťanskú kultúru. Vytvorili slovanské písmo, a to už niektorí naši spoluobčania – tiež kresťania – nechcú počuť. A tak hneď pochopíme, prečo nechcú sochu Cyrila a Metoda, ale radšej svätého Štefana.
Ako nám duchovná obroda uniká? Pri 65. výročí SNP odzneli viaceré prejavy, z ktorých vyznieval odkaz tejto historickej doby. Niektoré médiá sa však o SNP zmienili len minimálne, zato panenke Márii venovali celý deň, i keď ju sami neuznávajú, len ju niekomu ponúkajú. Koho tým vychovávajú? (Pardon za slovo vychovávajú, ktoré po roku 1989 zmizlo z nášho slovníka a zo školského života.) K finančnej kríze si môžeme smelo pripísať aj krízu morálnu. Dúfam preto, že po nej nebude nasledovať to, čo po kríze v tridsiatych rokoch. Čert nespí a aby národ žil, musí si pamätať.
Ľudmila Melišová
Ad: Keď je hlavný hrdina čarovný opasok
(Peter Nedoroščík) Slovo 38/2009
Tento článok je bravúrne nastavené zrkadlo. Popri falošných i úprimných rekapituláciách dvadsaťročia „nežnej revolúcie“ tvorí excelentnú esenciu toho, čo sa na Slovensku (ale i v našom okolí, keďže nie sme žiadnou výnimkou) v od roku 1989 udialo. Akurát by som k trom vymenovaným chronologickým míľnikom (kupónový, národný, investorský) pridal aj priebežne vzniknuvší míľnik štvrtý – nazvime ho „neuveriteľné obraty v našich hlavách“. Napríklad obrat od povinných budovateľských (sú)druhov k honosným otrockým individualistickým „podnikateľom“ držiacim celý čas v ruke tú istú kelňu, volant či pero, obrat od kultúrnych cieľov k túžbe uzabávať sa „na smrť“, a to hlavne papagájovým umením (pojem Andreja Plávku), rôznymi šou miesto reality, večnými grimasami imitátorov či absolútnym ponížením žien v podobe „pornostars“. Ďalej obrat – náhrada prirodzených osobností ošľahaných životom a skutočných celebrít niekedy až primitívnymi „telebritami“ či samozvanými „elitami“, obrat/návrat od mediálnej, politickej a vojenskej jednostrannosti ku jej USA-globalistickej (temer) dokonalosti, návrat početných tabu – miesto nekritizovateľného ústavného článku IV absolútna kritickosť ku zlému štátu, ktorý je dobrý akurát tak na podojenie… No a tiež desivý „život na diaľku“, keď presne vieme, kto kdesi ďaleko strieľal góly či triafal golfové jamky, ale čo osožné bude z nášho dieťaťa, na to akosi v hektickej dobe niet času alebo nám to uniká…
oak
