Slovenský variant vlády „junty“

Slovo „junta“ v španielčine znamená výbor, takže nič negatívne. No ak vládne „výbor“, je koniec s demokraciou. Na Slovensku už bolo viac pokusov o vládu junty – začalo sa to počas Dzurindovej vlády, kedy vládla koaličná rada – tá dávala vláde pokyny a parlament sa prizeral. Bol to protiústavný stav, no tá vláda toho vyrobila viac.

Dnešná vládnuca koalícia začala hneď od začiatku svojho panovania skúšať nejaké varianty vládnutia junty – prvou bola junta Mikasa, ktorá občanom prikazovala a zakazovala, zastrašovala vysokými pokutami, pričom vláda poslúchala a parlament sa prizeral.

junta_flickr.jpg
Ilustračné foto: Flickr / Aaaarrrrgggghhhh!

To, o čo sa pokúšajú mocní dnes, je však už veľmi systémovo nebezpečné. Najprv sa zišla skupinka vyvolených u prezidentky a vyhlásili, že sa takto budú stretávať aj v budúcnosti (prezidentka, premiér a predseda NR SR, no ale aj vyvolení členovia vlády). Zatvorili si dvere a kuli plány vládnutia.

Ešte otvorenejším spôsobom odstaviť parlament, ale aj väčšinu vlády bolo stretnutie vyvolených v bunkri tajnej služby – to už zaváňa spiknutím. Pritom stretnutie je podozrivé z troch hľadísk: prvým môže byť miesto stretnutia – pivnica tajnej služby. Prečo? Veď aj Prezidentský palác by mal mať odrušenú miestnosť, kde nefungujú mobily ani odpočúvacie zariadenia. Alebo že by tajná služba nedôverovala (napríklad oprávnene) Prezidentskému palácu?

Druhým hľadiskom je zostava prítomných – zrejme premyslený výber, ktorý vylúčil zohľadniť koaličný stav, dal prednosť tým ľuďom, ktorí majú moc nad ozbrojenými silami a políciou. Niektorým prítomným ušla sebachvála a povedali, že by sa takto mohli stretávať aj naďalej. Takže sa ustanovuje junta?

No a tretím hľadiskom je pozývateľ a domáci pán – tajná služba. Skúsme si predstaviť, že by americký prezident či nemecká kancelárka prijali pozvanie do takéhoto bunkra aj s vybranými mocnými politikmi. Jednak by sa do toho pustili médiá, ale ani parlament by nezostal pokojný. Naše médiá jednoducho oznámili túto skutočnosť tak, ako oznamujú vývoj počasia, aj tam sú podrobnejšie. No a americký Kongres by sa mohol pokúsiť aj odvolať prezidenta – veď ide o ohrozenie ústavnosti a demokracie.

Keďže prítomní označili tému rokovania za utajenú skutočnosť, vyhli sa formálne akýmkoľvek otázkam. No parlament by mal reagovať – ako sa však dopátrať, o čom sa hovorilo? To by aj v tomto prípade musel vzniknúť „kajúcnik“, ktorý by vykecal obsah stretnutia. No a keďže na Slovensku v súčasnej dobe majú kajúcnici vždy pravdu, a polícia, súdy, aj politici sa ich „úprimnými doznaniami“ riadia, tak by aj v tomto prípade mohli vziať slová politického kajúcnika, či Kecala vážne.

Spôsob prijímania zákona o štátnom rozpočte je ďalším dôkazom existencie vládneho výboru – vláda niečo schválila a parlament to prijal, ešte si účastníci nejakých pár sto miliónov prihodili. Načo je určené navýšenie rozpočtu a prečo sa o ňom nesmelo seriózne diskutovať? Zopár uvedomelých zväzákov sa dokonca rozhorčene ozvalo proti niekoľkým odvážlivcom z radov vládnucej koalície, ktorí s takýmto postupom nesúhlasili – vraj je to porušenie koaličných dohovorov. No niekedy vládni poslanci hovoria, že poslanci sa pri rozhodovaní riadia vlastným vedomím a svedomím a odrazu sa majú riadiť rozhodnutím vládnej junty, pardon, výboru straníckych šéfov (iba vybraných). Akoby spomenuté vedomie a svedomie bolo uschované v straníckych trezoroch!

Dôležitou je odpoveď na otázku: čo posľuboval minister financií v USA a vo Francúzsku a čo teraz premiér na Ukrajine – asi časť peňazí pôjde na záchranu U. S. Steel, vylepšenie stavu „slovenského“ Peugeota a možno zaplatenie nejakých dlhov Ukrajiny či plynový dar. Boháči ošklbávajú chudáka. Skoro by sa dalo povedať, že ide o politiku, ktorá má zabezpečiť sýtosť vlka a celistvosť ovce. Ovca ani nezabľačala…

Opäť treba konštatovať, že úzky okruh ľudí rozhodol a celá vláda aj s parlamentom iba trochu zastonali. Ide sa však podľa rozhodnutia skupinky – junty.

Niekto ukrytý zraku občanov rozhoduje o prefarbovaní krajiny – niekde sa pridá tmavšia, inde bledšia farba, niekedy dominovala ružová, inokedy červená, zíde sa aj čierna či odtieň zelenej. Novinári odhodlane informujú o stave, ktorý si človek môže pozrieť aj bez nich, no nepátrajú po strojcoch a ich motivácii či vymyslených kritériách. Takže to berme ako počasie – keď prší, tak prší a keď neprší, tak neprší.

Opäť a neustále treba pripomínať zaryté mlčanie parlamentu – asi je poslancom veľmi dobre, nejako tak to parafrázoval J. Werich v pesničke: treba všade šetriť, len nech sa nezatvorí poslanecká kantína.

Vráťme sa však k našim vyvolencom – kto ich vybral? Ide o samovýber, výber niektorou zložkou štátu, či ide o zahraničný výber (asi ako keď sa v Moskve schvaľovali československí politici?). Neviem. Viem však istotne, že ide o ďalší krok od demokracie a ústavnosti štátu a jeho vrcholových častí. Tak to potom vyzerá, že veľký ohňostroj okolo zatýkania politikov, policajtov a sudcov je určený na prehlušenie iných rozhodnutí, na ktoré si „investigatívni“ novinári neposvietia. Ide o deštrukciu systému vládnutia, a teda aj aktuálnej ústavnosti, demokracie. Napokon prvou lastovičkou bolo zistenie hneď na začiatku vládnutia tejto zostavy, že jej viacerí špičkoví politici sú podvodníci a zlodeji (ide o podvodné získanie vysokoškolského vzdelania). Nuž tak sme si už asi zvykli. Škoda.

(Celkovo 9 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter